Slnečné rána vo Fontáči

Sedím na rozžiarenej rannej terase a ukazovák mám vo fixe v ušku šálky s kávou z chrochtačky. Na Marošovom fúze sa ligoce ranný soplík, ktorý hynie pod teplým lúčom skôr, ako sa zalízne. Cítiť vôňu Kubových párkov prepletenú s pachom Hildiných výdychov. Ach, áno. Na rozsiahlej pláni sa pasú vypelichané kone. Dodávajú tomuto miestu špecifickú atmosféru a Hilde svoj recyklovaný produkt. Všetko je jedinečné. A pritom je každé ráno rovnaké. To sa nám vo Fontáči ešte nestalo.

Ujo gazda z ranču konského vravel, že už dlho nebolo také stabilné počasie bez zrážok. Mali sme šťastie. Oblak sme videli až posledný odchodový deň, ale všetci predsa dobre vieme, že aj nebo má cit pre symboliku, čiže ani to nebol jav prirodzene meteorologický. Všetko bolo jasné a mračil sa len Kubo, keď Hilda opäť dobehla prežúvajúc víťazstvá konskej peristaltiky.

Presne pred rokom sme stáli pred oknami a hypnotizovali každú snehovú vločku, ktorá marila naše sny, násilne tlačila pod hladinu hlavu našich nádejí, smiala sa nám do očí a veľmi komfortne na zem rozkladala svoje rozmery.

Fontáč je nevyspytateľný. Nikdy nevieš, čo ti so „šéfkuchárom Počasie“ navarí. Ostáva len silno dúfať, že tvoj vopred rezervovaný termín bude náplasťou za všetky dni spoza okien.

foto: Oli

Odpijem si z kávy a pozriem na svoj ušpinený tanier po obligátnych vajíčkových raňajkách. Prsty ma pri dotyku horúcej šálky štípu, až to pichá v mozgu. Je piatok, predposledné ráno, vlastné posledné, lebo dnes ešte viem, že včera aj zajtra sú v hlavnej úlohe fontáčske balvany. Zajtra už bude toto len včera (a pred nami dlhá usmoklená cesta)…

Sobota 8.3.2014

Zvládli sme to za 13 hodín. Nikto nebol zlomený, seknutý, pokrivený, opitý ani priveľmi hlúpy. Dorazili sme v pomerne dobrom stave, aj keď unavení. Prvý deň sa nám nechcelo ďaleko cestovať, ako rozlezový sme zvolili malý sektor pri Nemours – Petit Bois.

foto: Oli

Komfortný krátky prístup a veľa ľahkých bouldrov na rozlez v kombinácii neurazia. Po rozliezacích úspechoch ťahám chalanov na tunajšiu objímaciu lahôdku L Coeuf 7A+/B. Slušná zvieračka na prvý deň, ale prelez sa podarí pomerne rýchlo. Chaloši ešte hodinku ladia dobrými pokusmi, únava z cesty však začína byť neodbytná.

foto: Oli

foto: Maroš

Šoféri už nasledujú iba pár červených šípok. Mareček sa ešte hecne do placatého mantla, v ktorom sa slovo chyt považuje za vydarený vtip. Po tom, čo Maroš odvráti jeho kamikadze pád, balí lezky do batohu aj on.

foto: Maroš

Lištovačka Le Mur du Son 7C už dávnejšie do oka padla mi. Pomerné krátka vyľadovačka mi nejaký čas zaberie, dôležité ale je, že v ten správny padla a mohli sme sa pobrať za čerstvými bagetami, olivami, ušľachtilými plesňami a vínom.

foto: Maroš

Nedeľa 9.3.2014

Prvé ráno na rozžiarenej terase. Slnko, káva, soplík, párky, vajíčka, kone. Základné kamene týždňového stereotypu, ktorý by nikto z nás nevymenil. Pri raňajkách sa zhodujeme, že dáme dnešnému dňu nádych nevšednosti a navštívime doposiaľ obchádzaný sektorík Apremont Envers. Aj keby stál napríklad za prd, má spoločné parkovisko s Cuvierom, ktorý nám kedykoľvek hodí záchranné koleso.

foto: Oli

Tušil som, že topiť sa nebudeme. V Envers som mal vyhliadnutý boulder Welcome to Tijuana 7C. V skutočnosti vyzeral ešte lepšie ako na videu. Balvan ponúkal možnosti pre všetkých, od cca 6B po 7C+, ba dokonca to odtiaľto nemali ani dievčatá ďaleko do bufetu pri Barbizone. Miesto sme si všetci rýchlo obľúbili.

foto: Maroš

Neúnavným skúšaním nás sila opustila, ešte kým sa zotmelo. Bolo cítiť, že intenzívny pohyb po oblinách si musíme osvojovať o niečo dlhšie ako napríklad kontakt s lištou či vínovým pohárom.

Pondelok 10.3.2014

Dnes sme aj napriek vysokým teplotám naplánovali Cuvier. Ťažilo ma, že som si v Envers nechal nedolezený nakrokovaný boulder, preto sme náš tretí lezecký deň zahájili opäť tu.

foto: Maroš

Chlapci mali rozskúšaného vedľajšieho Clandestina, na súčasné teploty poctivé Béčko. Sľúbil som im jedlé 7Ačka v Cuvieri, preto Clandestina príliš nesilili a s vôľou šetrenia síl si ho odložili do budúcej návštevy.

foto: Oli

Tijuanu som nakoniec úspešne uplácal. Posledná rozpažka mi dala slušne zabrať a nebyť nepopulárnej kolenovej techniky, visím tam ukrižovaný ešte teraz.

foto: Oli

Mierne načatí sa presúvame do Cuvier-a Est. Ukazujem chalanom fotogenickú hranku Atmosphére 7A. Ako prvý ju rýchlo vyšváca Maroš, nasledovaný dramatickým prelezom Marečka, ktorého to stálo aspoň dva ibáče. Kubovi k prelezu tiež nechýbalo veľa, ale keďže na stužkovej bojkotoval povinný kankán nedokázal nohu vykopnúť dostatočne vysoko.

foto: Oli

Ďalšou zo sľubovaných áčkových jednohubiek je Festine de Pierre 7A. Vysvetľujem Marošovi program na flash. Ten sa nepodarí, no prelez na seba nenechá dlho čakať. Marečkovi sa flash darí, no ani to tá skutočnosť Kuba do finálnych líšt v bouldri nenamotivuje.

V pozvoľnom tempe nás prichádzajúce šero odvanie do auta.

Utorok 11.3.2014

Utorok býva spravidla zaužívaný ako odpočinkový deň. Berie sa všetko parkové náčinie počnúc slacklinom a končiac niekde pri litrových pivách. V časoch, keď sme chodievali do kempu v Grez sur Loing, bol pre tento účel stvorený blízky park pri rieke. Súčasné bývanie v gite v Poligny má okrem komfortu aj ďalšiu veľkú výhodu. Najbližší park je v Rocher Gréau, v tesnej blízkosti impozantných boudrov, panelákových blokov, sediac v ústraní mocných megalitov pod dohľadom tigra a draka. Parkové náčinie sa automaticky rozšírilo o lezečky s bouldermatkami.

foto: Oli

Slack sa síce natiahol, aj pivo otvorilo, len tých aktívnych bouldristov bola minimálne polovica. Kategorizácia tohto dňa za rest day dospela do štádia mimoriadnej diskutability.

So zámienkou „len sa tak zľahka pohýbať na skale“ sme s Marošom a Kubom skončili každý vo svojom projekte. Kubo sa obul do mierne previsnutého 6C so 6Ačkovým mantlom na záver. Pomerne skoro sa ukázalo, že silová časť bouldra by nebola problémom, chlieb sa začal lámať okamžite v prechode do mantla. Darmo, 6A mantlík v tunajšom štýle vie zatopiť. Neúnavne zakaždým začínal svoj pokus pekne zo sedu, aby zakrátko šuchol v závere bouldra. Nakoniec sa nám ho podarilo presvedčiť, aby si boulder rozdelil na dve časti a problém natrénoval osobitne. Len on vie, čo ho stále ťahalo dole. Onedlho bol spozorovaný ako slackuje s pivom v ruke.

foto: Oli

Najväčším smoliarom výjazdu bol Maroš, ktorý už v pondelok podľahol zákernému fontáčskemu syndrómu presilených úponov. Nepotlačiteľnú túžbu liezť nepotláčal, ale usilovne ju podporoval ružovými tabletkami. Keď sa k tomu pridala atraktivita línie Conquistadores 7A+, úpony museli pod vplyvom opijátov bez rečí odvádzať svoju robotu.

foto: Oli

Mňa zaujala línia Mégalithe 7C+ hneď vedľa, ku ktorej sme zľahka s Tomasom pričuchli už na jeseň 2012. Odvtedy som sa tešil, až príde táto chvíľa, a ja si budem môcť pod ňu v pokojnej atmosfére rozložiť matrace. Nádherná vysoká línia, pre bouldristu krokovo bohatá, menej francúzska, viac švajčiarska.

foto: Maroš

Pomaly sa posúvam vyššie a vyššie, až v jednom pokuse padám priamo z výlezovej hrany. Okrem bandasiek a neistého poznávania chytov, bola hlavným dôvodom stuhnutosť s akou som boulder liezol. Pád mi dopomohol získať istoty, odhodiť z nohy šijací stroj, odľahčiť telo a s novými poznaniami si boulder užiť. Druha stránka mince poukázala na zlé trenie, predovšetkým na kľúčovej otvorenej lište v druhej tretine bouldra, ktorá keď pri operácii s nohami nestrelila, vydláždila cestu nahor.

foto: Maroš

K záveru dňa Mára predvádza, že na slacku nepatrí do starého železa a popri dievčatách je jediný predstaviteľ mužského pohlavia s rešpektom k odpočinku.

Večer trochu posedíme, pooslavujeme, trošku nám asi aj ujde, ale nazval by som to skôr ako nikdy nekončiaci údiv nad krásnym pomerom cena/kvalita pohybujúcim sa medzi francúzskymi regálmi červeného vína.

Streda 12.3.2014

S mierne trieštivou ozvenou v hlave velerád prijímam návrh dievčat a Kuba na návštevu 95.2. Je zrejmé, že deväť-päť-dvojka vzhľadom na prevládajúce počasie nie je najlepšou voľbou, napriek tomu sa z dnešného plánu veľmi teším. Pozorujúc Kuba pri dobýjaní restov poopaľujem unavené končatiny, po megalite prinavrátim prstom správny tvar, pofotím, posŕkam kávu z chrochtačky. Hotový rest day na pláži.

foto: Oli

Mareček restoval včera, a tak sa s elánom púšťa do svojho minuloročného restu Tentation assis 7B. Nevybral si na to najvhodnejší čas. Boulder v bikinách na priamom slnku, potí sa oblina, oblý stisk, potí sa aj plytký bočák. Zakrátko to vzdáva, vraj si nevybral najvhodnejší čas.

foto: Oli

Kubo žmýka nedokončený Retour aux Sources 7A, nič však nenasvedčuje o zmene štatútu bouldra v jeho lezeckej kariére. Na chvíľu sa pridáva aj čerstvo rozhýbaný Maroš ale len preto, aby sa rozhýbal o niečo viac. Tuší, že jeho chvíľa dnes ešte len príde.

foto: Oli

Sťahujeme sa k previsnutému kameňu, kadiaľ vedie skvostná línia Rudeboy 7A. Kubo neváha a okamžite začne rozdávať pokusy. Zahĺbený do pôžitkov rest day-u zočím na svojich dlaniach pot. Neváham a nesmierne decentným spôsobom vyslovím v podvedomí chúlostivú otázku týkajúcu sa Rudeboy-a. Dvakrát žmurknem a už sedím s nástupovým chytom v dlaniach. Milí narkomani, veď to dobre poznáte…

foto: Oli

Deň zavŕšime v tunajších platničkových klasikách. Maroš si privoniava k Le Mur de la Fosse aux Ours 7A, zakrátko tvrdí, že nevonia. Predsa len, pre vyššieho človeka je poctivý skladací nástup mimoriadne obtiažny. Presúva sa k vedľajšej kolmici Fausse Danse 7A. Problém pomerne rýchlo vyladí v koniec úspešný. Z nevysvetliteľný príčin sa pridávam k nemu, pretože tento “skvost“ s ostrými malými zákernými chytmi je presne tým, čomu by som sa vzhľadom k stavu prstov mal na míle vyhýbať nielen dnes.

Spálení, unavení a opáskovaní sa za svetla čeloviek poberáme medzi francúzske regály, aby sme si mohli adekvátne pripiť na Bugiho narodeniny.

Štvrtok 13.3.2014

Už od odchodu do Fontu som si v hlave niesol celkom konkrétnu predstavu o niektorých bouldroch zaškatulkovaných ako povinnosť. Jedným z nich bol La Mouche 7B+ v Cuisiniére Sud. Nedávno som ho videl prvýkrát na niektorom z moderných fontáčskych filmov a učaroval mi.

foto: Maroš

Pre niekoho možno kvak, žiadne zaujímavé číslo, tak prečo? To, čo je vrchol šimpazieho umenia, vložiť správny diel do vhodnej formy, dokáže váš mozog v zlomku sekundy. Bleskovou rýchlosťou dostanete odozvu na podnet, vaše oči sú len vstupnou bránou pre stravu vedomia. La Mouche ma očaril svojim štýlom, charakterom, balvanom, na ktorom vedie. Vedel som, že mi sadne, už na prvý pohľad. Asi to celé bolo potvrdením presvedčenia, že som sa nemýlil v tom, čo ma dnes za ním pritiahlo.

V skutočnosti ešte krajší kúsok omakal som nadšene pohľadom. Favorizujem sa na flash, ale žiaľ, opäť sa ukázala moja slabina prvého pokusu a pri kľúčovom kroku zabúdam na prídrž. V druhom pokuse si dám väčší pozor a diel zapadá do formy podľa predstáv, hladko. Stálo to za to.

foto: Oli

Maroš veľmi brilantne využíva svoju dĺžku pri úspechu v Gégé Doigts d’Acier 7A. Remik nám uchrochtá dobrú kávičku a valíme do centra Cuisiniére.

foto: Oli

Kubo s Márou sa k nám pripájajú až po tom, čo úspešne mažú starý rest v Isatise – Respect d Intention 7A. Mierny návrat v čase by navrával o spoločných rozliezačkách v Isatise. Až po zoznamovacích pokusoch Maroša a Marečka v L’Angle Ben’s 7A+, niekoľkých sedmičkových problémoch, sme sa rozdelili a poslali svoju väčšinu do Kuchyne.

foto: Oli

Ďalšie úsilie spracováva každý po svojom. Dievky pri maestrovi menom Jäger, Maroš investuje do červenej 8 assis za 7A+, Kubo s Márou ladia Le Mouton à 5 Pattes 7A a ja zakotvím pri dvojkrokovke Rencard 7C.

foto: Oli

foto: Maroš

Už ani neviem ako to dopadlo. Jedno je isté. Všetci sme sa večer stretli pri tom istom regáli.

Piatok 14.3.2014

Zmysel pre výber najvhodnejšieho sektoru pre teplé dni prejavujeme v plnej paráde aj dnes. Nič lepšieho ako Cuvier Rempart…

Nebol by deň bez nejakých sľubov. Na piatok som mal pre chlapcov pripravenú flashovaciu istotu na tienistej strane kopca – Saláthe Wall 7A+, krásny príklad apatie bleausardov k lištovým zhybovačkám.

Svojho času sme s Ričim prekúsli aj SD za 7C+. Nie som si úplne istý, či sa oná apatia neprejavila aj v tejto verzii.

Kubo vypadol ako prvý, nemá rád lišty. Maroš vypadol ako druhý, nemôže to preháňať s ibáčmi. Marek ako jediný splnil môj sľub.

Presúvame sa na slnečnú stranu hrebeňa pod klasiku všetkých klasík, pod malého Angle Ben’s-a – L’Angle Allain 6A. V kuloároch sa povráva, že dokonca aj A.O. dal onen šmak až na druhý pokus.

foto: Oli

Úžasný boulder, ktorý by som odporučil všetkým, ktorí chcú nahliadnuť ku koreňom fontáčskeho boulderingu. Možno získate viac rešpektu.

Noir Désir 7C. Krásna klasika. Pekne vypražená na slniečku. Nachodené kroky som v kombinácii podmienok svalovej únavy a teplých chytov nespojil. A aj keď tu môj diel do formy ideálne nezapadá, pôjde dnu, čo by ďalšia návšteva.

foto: Maroš

Znavení sa k večeru presúvame na námestie k seňorovi Bicepsovi, kde Holey Moley 7A pred večerou poteší.

foto: Maroš

Sobota 15.3.2014

Posledný bouldrový deň a Cusiniére? Prečo nie? Veď som sľúbil Duelu 8A, že ho prídem pozrieť. Prsty ma potajomky od tejto voloviny odhovárali ale ešte pri raňajkách pozerám emotívny prelez Chrisa Schulteho. Plán je jasný, rýchlo doklepnúť rozrobený Rencard 7C a hops – šup, Duel tras sa.

foto: Maroš

Duel sa vôbec nezatriasol, lebo pri 10. pokuse v Rencarde lížem trpkú šľahačku z koláča marcového Fontáča. Len ťažko pregĺgam realitu o konci síl, o lúčiacich sa ružových bruškách, o trasúcich sa rukách, o devastácii fyzična. Sme zase v cieli, nútení prepojiť kruh našich zážitkov a zavesiť ho medzi ostatné.

foto: Oli

Hm. Hodina pokročila, je čas zberať sa pomaly na skaly. Káva mi došla. Zostalo len prázdne keramické dno šedej šálky. Zajtra má byť zamračené. Nebo bude ako moja šálka. Bohvie, či vôbec kone vyjdú von. Bude chladno. Chce to ešte kávu.

Oli

Komentáre

  1. Pěkný !!! Blahopřeju k 7Cčkám.
    Petr Schwarz
  2. ten tieň je parádny
    ondro
  3. Diky. Peto, dufam, ze vam vyjde pocasie a budem sa tiez tesit na clanok a fotky. Vela stastia!
    Oli
  4. oooohhhhhh :-D
    slabouch

Pridaj komentár