Samozrejme, v ďalšom článku sa budem venovať aj tým, ale prednosť tentokrát dostanú moje prvoprelezy. Mnoho z nich ma nesmierne potešilo.
Na Slovensku prebývame v odlišnej boulderingovej konštelácii ako susedné štáty, nehovoriac o lezeckých mekkách ako Francúzsko či Švajčiarsko. V spleti hustých lesov a úpätných lúk, kde v hojnom počte rastú skôr huby ako bouldre, má každý objav cenu zlata. Aj keď je to často balvan, na ktorý by si bouldristi v Chironicu odkladali termosky, my si ho častými návštevami a pozornosťou dokážeme uctievať ako lesného ducha. Nejedenkrát sa nám to skutočne vyplatí, a zo škaredého káčatka vznikne pekná princezná. Dovolím si tvrdiť, že dnes už u nás nájdete bouldre objektívnych kvalít, a nie je to len mojou, časom zhobľovanou, optikou bouldristu strateného v slovenských lesoch…
Okrem Končitej, ktorej sme s Ferom venovali úvod roka, som sa s kamarátmi neskôr potuloval predovšetkým v Malých Karpatoch. Toto „nevinné“ pohorie v sebe ukrýva veľký potenciál a vzácnu variabilitu geologických podmienok. A čo je pomaly rovnako nevyhnutné pre vývoj nových možností, je tu prítomná partia veľkých nadšencov, ktorí s určitou pravidelnosťou miznú v hlbinách Karpát, aby za večerný stôl sadali s novými prvoprelezmi a ceruzkou hladnou po nových náčrtoch.
10. Arkas 7B, Píla – sektor Pytón (14.9.2017)
Arkas pochádza z gréckej mytológie, je to syn boha Dia, ktorého otec premenil na medveďa – aj spolu s matkou Kalistou, a oboch vyzdvihol na nebo, kde dodnes žiaria ako Veľká a Malá medvedica. Arkasa som si ukradol aj na Pílu a pomenoval podľa neho našu malú kremencovú medvedicu. Je to silový kúsok, veľmi netypický pre Malé Karpaty. Jeho čaro sa opäť ukrýva v radosti z pohybov, ktoré som jednoducho vždy chcel mať aj u nás. Malý, napohľad možno menej vábivý, Arkas mi to umožnil. Verím, že z neho budete mať radosť aj vy.
9. Maslo 7A, Píla – sektor Lovec (9.6.2017)
Maslo som preliezol počas teplého júnového dňa na jednom z najkrajších kremencových balvanov. Veľmi kvalitný materiál pripomínajúci pieskovec, a k tomu jedinečná kroková sekvencia. Boulder, na ktorom mi vôbec nevadí (logické) obmedzenie. Jediné, čo vás môže čiastočne znechutiť, je mizerné trenie, ktoré sa tu vie s teplom pekne namiešať. Má to ale jednu veľkú výhodu. Aspoň vás neprekvapí názov. Maslo je pre mňa mimoriadne zábavný boulder a nikdy, keď sa niekde opodiaľ vláčim s matracom, si ho nemôžem nedať.
8. Smrtihlav 6B+, Píla – sektor Pytón (15.12.2017)
Číslo nízke, zážitok mimoriadny. Ak chcete Smrtihlava preliezť, musíte mať navrch aspoň dva stupne, ideálne ešte viac. Smrtihlav by mohol byť pokojne 7A a množstvo potenciálnych hrdinov by sa tak zúžilo. Som rád, ak má v sebe boulder nádych dobrodružstva a s tým súvisiaceho pokušenia, preto som klasu nastavil takto. Aspoň budete vedieť, že ťažší krok ako 6B+ v bouldri nenájdete. Riziko bouldra narastá v „nose“, kde je najobťažnejšie miesto a najhorší dopad. Prípadný pád je spotterom veľmi ťažko usmerniteľný. Strmý svah a gravitácia by už sami rozhodli, čo s vami bude. Cítite tie zimomriavky na chrbte? Hlavne nech vám Smrtihlav nevletí do podvedomia.
7. Oheň a mádžo 7A+, Chtelnica (28.10.2017)
Zaujímavý boulder, na ktorý Slávo a Milan vypísali odmenu počas Chtelnica Boulder Session. Dovtedajší projekt chalani vyčistili a pripravili na akciu, za čo im patrí vďaka. Jemnú hru s malými zlepencovými kamienkami sa mi podarilo vyhrať. Pre mňa to bol symbol a odmena za vydarenú Session, ktorá si svoje čaro zachovala aj napriek náročnejším podmienkam. A možno práve vďaka nim. Mám rád, keď sa boulder zapíše do pamäte niečím, čo ho robí výnimočným. Môžu to byť napríklad aj dva malé kamienky, cez ktoré sa potrebujete hypnoticky „preplaziť“.
6. Lapač slov 7B, Chtelnica (2.4.2017)
Intenzívny boulder lapí všetky zbytočné slová. Tu treba jednoducho zabrať, podržať malú boľavú lištu, párkrát poskočiť a podržať nepríjemné vráta. Na tento skvelý projekt ma upozornil Ondro hneď, ako rozbehli kultiváciu balvanu na úplnom konci Zadného sektora v Chtelnici. Podľa mňa jedno z najlepších 7B v lese. Počkať, ale nehovorím to o každom? Nie, toto zátišie si rozhodne svoje miesto v rebríčku zaslúži.
Pohodový deň v Chtelnici from boulder.sk on Vimeo.
5. Flow SD 7B, Chtelnica (13.12.2017)
Naozaj to nehovorím o každom 7B v lese. Flow patrí do vitrínky. Pekná, vysoká a kompaktná stienka z dobrého „matrošu“. Človek si parádne zalezie, bouldristovi hádam aj natečie. V podstate som pridal iba SD nástup k existujúcemu bouldru od Ondra, ale v tomto prípade to nie je o dvoch krokoch. SD pridá vďačnú omáčku po dobrých chytoch s jedným ťažším krokom do verzie zo stoja a slušne vás načne. Keď sa vám bude zdať pokrm stále málo dosolený, všetko dorovná jemne morálový krok cez pätu v závere bouldra.
4. BOA 7A+, Píla – sektor Pytón (2.9.2017)
Kratší z hadov v kremencovom teráriu. Vznikol o niečo neskôr ako jeho dlhší brat. Krokovo je však možno o niečo zaujímavejší. Popri vytrvalosti a zručnosti v použití piet a špičiek, veľmi pomôže aj dobré koleno. V BOE si jednoducho kráľovsky zaleziete (nohami, rukami) v stropisku ako lusk.
3. Ópium 7B+, Chtelnica (27.12.2017)
Posledný z minuloročných zárezov. Ešte doteraz mi v krvi cirkulujú opiáty. Majestátna línia, z ktorej sa parádne padá. Pekné a príjemné lezenie graduje smerom nahor, kde prídu na rad bouldrové „cuky“ cez pätu. A všetko z jemne mrazivým pocitom na ramenách a zaujímavým súbojom v hlave, ktorého sa v tých krátkych momentoch stávate len pozorovateľ. Tento fakt z neho robí nielen kvalitný test fyzickej sily, ale predovšetkým mentálnej. Ópium je pán Boulder, trošku väčší ako jeho parťák Morfium, a zaslúžene ho treba radiť medzi to najlepšie na našich zlepencoch.
2. Pytón 7B, Píla – sektor Pytón (23.8.2017)
Veľhad s charakterom. Úplne skvostný boulder, ktorý by mi penil v ústach kdekoľvek v zahraničí. Takýto mohutný previs s jasnou líniu na Slovensku nenájdete (zatiaľ), obzvlášť na kremenci, žule či piesku. Spomienky na prvé pokusy v projekte ma vždy naplnia krásnou esenciou z pocitov pri objavovaní a skúšaní. Aj keď sa Pytón nakoniec ukázal ľahší, ako som dúfal a predpokladal, aspoň má šancu osloviť väčšie množstvo ľudí. Dnes už viem, že ak by som túžil vyliezť svoje prvé 7B, mal by som jasno, o ktorého hada by išlo.
1. Lovec perál 7C, Píla – sektor Lovec (5.9.2017)
Naše projekty (či už prelezené alebo neprelezené) vždy kráčajú ruka v ruke s udalosťami, ktorými si práve prechádzame. Nevraví sa nadarmo, že bouldering je paralelou nášho života. Odráža sa v nás počas všedných aktivít a navzájom si s „ostatným“ životom vymieňajú odkazy. Na základe nich si vedia pomáhať, ale aj škodiť. Je len na nás dokázať ich spolunažívanie pretransformovať do toho dobrého. Nie vždy sa to dá, alebo to nejde jednoducho. Tam, kde život útočí cez hlavu, sa stáva náš výkon výrazne oslabeným. Najväčším umením je odolať (a nezohľadniť to v navrhovanej obťažnosti bouldra). Platí to aj naopak, a teda keď podávame dobré výkony (a pripustíme si to), bude to mať pozitívny vplyv aj náš život celkovo. Lovec je pre mňa obsiahlym symbolom.
Spomínam si, keď som ho pred trom rokmi pri potulkách objavil. Behal som ako malé dieťa, s iskrami v očiach by som mohol zapaľovať ohne. Kompaktná previsnutá doska s chytmi tak akurát. Možno by ich mohlo byť aj menej a kľudne aj horších, povedal som si. Nakoniec ma uspokojila aj predstava nejakého nového pekného 7áčka. Prvé pokusy, vlastne prvých pár návštev, ma o tom nakoniec neutvrdili. Projekt bol oveľa ťažší a suverénne vysmial môj prvý odhad. Mňa to, samozrejme, potešilo. Prostredná pasáž mi lámala hlavu. Chyty sú, dokonca sa dajú aj dosiahnuť, tak v čom je problém? Problém bol s nohami. Pochopil som, že tu pôjde o detaily. Návštevy som obmedzil, pretože som neprichádzal na žiaden nápad.
Lovec je typ bouldra, pri ktorého skúšaní si príliš nezaleziete. Keď vám to nejde, pováľate zadok po zemi a môžete sa pobrať domov nanajvýš so zodranými prstami z prvých líšt. Na pohľad je to ale perfektná línia a to je jej najväčšou devízou.
Približne koncom prvého polroku som začal chodiť na Pílu pravidelnejšie. Po čistení a prelezoch ľahších bouldrov som sem-tam zavítal na pár pokusov aj na Lovca. V tomto období ma navštívili udalosti, vďaka ktorým som si uvedomil dôležitosť existencie tohto projektu nielen na tomto mieste, ale aj v čase. Hodil mi záchranné koleso, jednoducho povedané, bouldering mi ponechal hlavu nasadenú na správnom mieste a s klapkami na očiach, pre ktoré som do lesa chodil. Bolo to prozaické. Potreboval som niečo, čo by mi doplnilo energiu. Nejaké osobné víťazstvo s odkazom.
Pokusy ma zrazu oveľa viac bavili, postupne som odhalil rozhodujúce detaily a v jeden septembrový večer Lovca bez nádychu preliezol. Lovca príležitostí, lovca šťastia, lovca perál.
Oli
Komentáre