Moju ďalšiu návštevu som chcel okoreniť niečím novým. Přední Výtoň, mladá oblasť len pár kilometrov od Loučovíc, mala byť pre mňa štvrtok poobede tou inovačnou ingredienciou. K bouldrom sa naozaj nie je úplne ľahké dostať, ak ste tam nikdy neboli. S ponukou lesných ciest sa roztrhlo vrece presne v tom momente, keď som to najmenej potreboval. K svojmu cieľu som nakoniec trafil, ale miestami som v sebe musel umocniť nadšenecké vlohy.
Predieral som sa hustou pasekou s ostrými ihličnanmi. Občas ma jeden z matracov prehovoril na pád, čoby lepšej aktivity nebolo, a pouzlený som sa zvalil do čučoriedok. Trošku tragikomédia. To som ešte nevedel, že zo žánru vyťažím maximum až vo svojom cieli.
Blade Runner 8A bol dôvod, prečo mi strastiplná cesta nespôsobila žiadnu ujmu. Alebo skôr zvedavosť, ako bude chutiť oku a ako sa bude správať pod rukami.
B.R. je skutočne jeden z najkrajších bouldrov na Juhu. Jeho čepeľ dvíhajúca sa k nebesiam preverí kompresiu na tej najvyššej úrovni. Aj keď bol boulder na tienistej strane kopca, jeho hlavnou nevýhodou boli v tomto teple kremencové chyty so zlým trením. Okrem iného boli nesmierne hladné a mádžo z rúk vyžrali už po treťom kroku.
Za hodinku si ma ostrá čepeľ nakrájala na pravidelné tenké kúsky hodné grilovania. S odchodom slnka za horizont sa mi z roštu podarilo utiecť. Ešte kým som sa skompletizoval, bolo mi jasné, že ak sa do Výtoně niekedy vrátim, bude to predovšetkým táto čepeľ, ktorú sa mi bude žiadať (p)otupiť.
Ambiciózna misia Blade Runner nevyšla. V piatok už o siedmej ráno slušne vypeká. Ako bystrému bouldristovi mi niečo navráva, že to dnes bude… bolieť.
Preinštalujem mozgový softvér a naladím sa na pohodu. Dnes to bude super, v znamení príjemných bouldrov v tieni lesa, lesa krásneho, lesa mocného… nie som tu vlastne kvôli nemu?
Pobudnem dnes v Novom svete. V sektore, kde sme naposledy končili, nadviažem, a pustím sa do bouldríkov, na ktoré som z iných častí lesa nikdy nedosiahol.
Obzvlášť krásny kúsok je Díkuvzdání 7A+/B, pre mňa jednoznačne v Top 10 na Luči.
Díkuvzdání 7A+/B, Loučovice from boulder.sk on Vimeo.
K večeru prichádza Lukáš a pripája sa ku mne na Záhadnom zmizení 7A+. Približne tri lezecké kroky mu trvá, kým si roztrhne brušká na 8 z 10 prstov, čím zhadzuje z krvavého trónu svoju priateľku Janku. Už teraz mi je jasné, že tento výjazd sa zapíše medzi Lukášove najúspešnejšie. Ale nevadí, veď aj zajtra je deň a dva prsty stále ostali bez pásky.
Ako tak večer sedíme na Plzničke v Modříne, je nám stále jasnejšie, že ani zajtra sa nám na podmienku nepodarí vstať. Preto sa vás pýtam, je lepšie, keď nečapujú nič, alebo keď čapujú výborné bahienko?
Ráno sa prebúdzame spolu s jemným dažďom. Nenechávame nič na náhodu a valíme do previsov pri Bechyni.
Luky páskuje, čo mu prsty stačia, ale na prelezy už nevydáva. Dáme obed a balíme, pretože s mojou koncovkou je to už podobné.
Hetrik oblastí bez koncovky. Aj tak by sa dalo opísať moje vyčíňanie. Bolo by to však chybné. Pretože správna interpretácia ukrýva sa v ťažšie opísateľnej radosti a v túžbe vrátiť sa.
Oli
Komentáre