Ako ma Merkenstein obral o … jablko

Ako ma Merkenstein obral o … jablko

Bola to prvá zahraničná boulderingová oblasť, ktorú som navštívil. V ten deň som tu preliezol svoje prvé 6C – Uga Aga Iga, klasiku, ktorá svoje čaro úspešne predáva dodnes. Bol som nadšený. Dnes už môj výber destinácie podlieha náročnejším kritériám, ale tamojšie kúsavé vápno sa občas z pivničných kútov vedomia vynorí. Ba dokonca sa stáva, že sa mu chytím na lep.

S vierou za chladnou predstavou

S vierou za chladnou predstavou

Kam ísť z Bratislavy na pol dňa, keď sa vonku smažia všetci čerti? Objektívne treba uznať, že v otázke cítiť pomerne komplikovanú okolnosť. Keďže „nikam“ ako odpoveď v určitom stupni vášni už neexistuje, treba si proste vybrať. A že tých možností tu nemáme na rozdávanie ani v príjemný chladný deň...

Za vápencom sa nezvykneme ponáhľať

Za vápencom sa nezvykneme ponáhľať

Má svoj čas. Ako v sobotu. Začali sme pozvoľna rannou kávou v Bratislave, pokračovali ignoráciou rakúskej diaľničnej známky s následnou vyhliadkovou cestou nažehleným rakúskym vidiekom. Demonštráciu ukrutnej pohodičky sme zakončili predobednou kávou na vyslnenej záhradke v Badene. Zahučali poludňajšie sirény a boli sme tam. V najväčšej boulderingovej oblasti Rakúska. S 23 bouldrami si už dlhé roky suverénne háji svoje prvenstvo.

Idylka menom Zillertal

Idylka menom Zillertal

V Zillertali som doteraz nikdy nebol. Nemôžem povedať, že by som sa za to aspoň trochu nehanbil. Vzhľadom k mojej pozícii nadšeného bouldrového sympatizanta to dlho vyvolávalo otázky nepochopenia. Samozrejme, boli namieste. Po prvej skúsenosti viem, o čo som tak dlho prichádzal. Zillertal nie je horší ani lepší, je úplne totožný s tým, aký podľa mojich náročných predstáv mal byť.

Bouldering vo Wachau, ako ho nepoznáte

Bouldering vo Wachau, ako ho nepoznáte

Pátral som vtedy po informáciách bouldrových, čoby zasadených do údolia Wachau, keď som náhodou natrafil na zaujímavé fotografie balvanisté. Zo Švajcu, prvotná myšlienka mnou preblesla, až kým mi do oka nepadol aj popis hlásajúci Wachau. Len 170 km takéto skvostné balvany, a my o nich nič nevieme? Ako to, že v dnešnej internetovej dobe sme tam ešte po žiadnej vlne nedosurfovali? V tom musí byť nejaký háčik.