Boulder.sk

Už len dva dni a vyrážam do Fontáču. Prvý týždeň s reprezentáciou, druhý už v rámci Climbingbusu v špeciálnom režime 7+8. Ticklist je spísaný, bohatý na ťažké bouldre, ktoré som si rozskúšal za posledné roky, alebo som sa na ne ešte nedostal. Forma je, nič ma nebolí, koža pripravená…

Na Bojkovej to po prehĺbení nástupu pod Ricou na nejaký čas zmĺklo. Spôsobila to náročnosť novovytvoreného nízkeho nástupu a v podstate aj minimum ľudí, ktorí by boulder Tenkrát poprvé po úpravách skúšali.

Aj na Rozbehoch pribudli nové boudre a niektoré z nich patria medzi to najlepšie, čo tu nájdete.

Víte, nigdy nevíte, jak dopadnete. Dopadat sa dá šelibársde a šelibársjak. Já najradšik dopadám dobre. Na madrac. Ked už teda musím, lebo nekedy aj nescem. Asi ani vy. Dopadnút sa dá aj blbje. Napríklad, ked človjek madrace netrefí, alebo sa trefí medzi ne. Alebo sa móže aj oženit/vydat (doplň správne). V lepším prípade to odnese nejaká tá sádra, v horším odveze kočík. Alebo aj naopak, včil teda nevím... Každopádne, či už s pádem, alebo bez, sa na dobrém dopadání narobí.

Rok 2013. Motkáme sa, motkáme, hore dzedzinu. Teda fčil skúr dole, lebo to je smerem z kopca. Šak s každým to nekedy ide dole kopcem, a nigde neni písané, že ked to ide dole kopcem, je to zlé. Akurát sa často stane, že potem to ide zasejky kopcem hore, a to už sa zabrat mosí. Aj s potem...