Rok 2013. Motkáme sa, motkáme, hore dzedzinu. Teda fčil skúr dole, lebo to je smerem z kopca. Šak s každým to nekedy ide dole kopcem, a nigde neni písané, že ked to ide dole kopcem, je to zlé. Akurát sa často stane, že potem to ide zasejky kopcem hore, a to už sa zabrat mosí. Aj s potem...
No, a jak sa tak vrcíme tými kopečkami rozbežskými horem dolem, tak sme sa dovrceli až nad sokolské chaty. Sem si myslel, že sem tu doma (My sme tu doma!!!!), ale reku týmto kamínkom sem sa úspešne vyhýbal, šak obyvačku už máme, aj spálňu, aj sme si už bacha na hovná dávali, ba dokonca aj puma senická už sa prehnala kolem. A tak sme sa ocitli v riti. Teda Slávovi to púvodne pripomínalo srdíčko, ale Levá púlka, Rit, a podobné laskominky, rozhodli, že je to skrátka, jednoducho, nepoeticky, sedlácky, a pragmaticky, Riť. Šak kuknite na foto.
Jako dycky, nasledovala epopej pro krompáče a hrable, potem esej o kefe, sny o kefovačke, a nakonec zepár balád o smutných koncoch na madraci pod šutrami. Sem-tam zazneli aj hymnické a oslavné písne, ale skúrejky sme hučali jak tur (dobytek), ked sa neco podarilo. Alebo aj nepodarilo. Bojovali sme o čas, vítali sa doma, vońali ohnem a slaninu, aj podpalači v mokrém snehu sme už byli profesionálni (ešteže máme v oddíle tých hasičú).
Veru, skvostné chvílky nám nachystala Bojková. Mňa tešila hlavne furt modrú oblohu, nekoho lákala Fakt ťažká písemka, a nekoho opekaná slaninka. Ba dokonca aj Svišťa sa tam dalo jednu dobu stretnút (jak sa máš, pardále?).
Rok 2018. Bojková je už poprelézaná, ale nabití odhodláním, a skúsenosťami odbárkálinál/ most POP ular/, sme sa vrácili na Riť, aby sme napísali druhý díl epopeje pro krompáče, na hrable sme sa už vykašlali…. Sme podkopali autority, a Ten krát po prvé dostal taký nový dizajn, že je zas poprvé, ale po pravde, tak sme to podkopali, že na svoje prvé odpanení zasejky čeká (a asi sa aj načeká). Také Tahy z Prahy už též zdvihnú prahy, či už odhodláňá, alebo otrlosti, aj Voňavka je furt enem Ondríková, a ani si nevím predstavit, že by si negdo privoňal ze sedu. Asi odpadne.
Spod machu a kapradín,
vylézá to ven.
Krompáčem sa narobím,
je to jako sen.
Kefovačka hraje prím,
máme perfekt deň
superboulder porodím
potem ho vylezem.
Nekeré výlety vám oči vybulvá, alebo aspoň otvorá. Nabudúce budem bulvit na Dobrú Vodu, alebo možná hledat mandragoru u Golema na Dubníku, či Podbranč, alebo bude storka o podkopaní kameňa v lome, či laskominke za Kamennú dolinku, či C-5 ka a metrákový šuter, alebo sa možeme podívat, kam sa mi len bude scet. Objavovat v Malých Karpatoch už neni co, ale furt je teho vela.
Milan
Komentáre