Zima ešte ani poriadne nezačala, a už jej mám plné zuby. Kamaráti, čo vypadnú na Silvestra do Chorvátska, tam ale idú na príliš dlho. Nestarnúci dobrodruh Pampi našťastie nemá problém vyraziť na trip po Balkáne aj na kratšie časové obdobie.
Okrem lana sa nám darí vyvenčiť aj bouldermatku. Konkrétne na pláži pri mestečku Petrovac v Čiernej Hore. Ešte teraz sa mi trochu rosia dlane pri spomienke na pekné balvany usadené pár metrov od mora.
Kto ma pozná, ten vie, že preferujem kvantitu nad kvalitou. Teda, nie že by som na tú kvalitu mal… Lenže chyty sú spravidla také ostré, že po pol hodine a štyroch päťkových bouldroch vidím na červeno a to sa len snažím namádžovať.
Skúšam ešte jeden pekný traverz a na záver si nechávam platničku, ktorá nejednému nadšencovi zmenila prsty na strúhanku. Ani ja nie som výnimka. Až sa sám divím, koľko pokusov som do toho schopný nasácať aj napriek vidine ďalších troch lezeckých dní.
Rozprávka mala ale šťastný koniec. Teda až na to kúpanie, to zvládol len Pampi, keďže mne skryštalizovala krv, kým som sa dostal po kolená do vody.
Večer ešte kontrolujem, na akom strašnom mieste to bol Oli s kumpánmi bouldrovať v Čiernej Hore, že to v ňom nechalo také negatívne dojmy. Na moje prekvapenie to bolo to isté miesto, ktoré mi učarovalo. Dobre, že som to nevedel vopred, ešte by mi to možno zobralo kus radosti.
Dexo
Komentáre