Mám rád písanie. Sedieť a hrať sa so slovami, vytváranie príbehu, ktorého kapitoly sa nakoniec spoja do jedného. Aj o článku z Rocklands som rozmýšľal ešte počas výjazdu. Po návrate ma však múza nie a nie kopnúť, jeden koncept som zahodil a druhému sa na svetlo sveta nechcelo.
V tom mi skrsol v hlave nápad. Fotiek máme hŕbu
a každá rozpráva svoj vlastný príbeh. Tak prečo nie? Predstavujem vám teda
experiment – fotopríbeh o tom, čo sme poliezli, videli a pojedli
v juhoafrickej mekke boulderingu. V Rocklands.
Náš príbeh sa začína hrou na tetris, klasickou výjazdovou zábavkou nielen, no najmä bouldristov. Naskladať tri bouldermatky, batožinu, a predovšetkým seba, do auta veľkosti Hyundai i20 či Ford Fiesta totiž vôbec nie je jednoduché. S troškou logistiky, zdravého rozumu, sily a vytrvalosti sa to však podarilo a spolu s Ondrom Nevělíkom a Jurom Grečnárom sme boli po desaťhodinovom lete z Dubaja do Kapského mesta, a vyzdvihnutí auta v požičovni, pripravení opustiť tento obrovský moloch a začať smerovať na sever do pohoria Cederberg.Vďaka Jurovi, ktorý už cestu viac-menej poznal z predošlého výjazdu, sme sa zo spleti mestských ciest vymotali pomerne rýchlo. Neobišla nás však cesta popri slume, jednom z najväčších v Južnej Afrike. Človeka takýto pohľad mierne schladí a nie uzemní, ale priam hodí o zem. Obzvlášť po Ondrovom zamyslení, že cestujeme cez pol zemegule kvôli tomu, aby sme sa išli na tri týždne váľať pod kamene. Je to vlastne také panské huncútstvo, obyčajná zábavka, kratochvíľa, zatiaľ čo ľudia tam, pri ostnatom drôte, často prežívali zo dňa na deň a nevedeli, čo bude zajtra. Na úvod nepríjemná studená sprcha. Cesta sa ale začala kľukatiť, stúpať a klesať a po príchode do Clanwilliam sme ako cez portál vstúpili do Rocklands, kde temné myšlienky začali razom odchádzať.Bývanie v Rocklands funguje na niekoľko spôsobov. Dá sa prespať v kempe „za pár šušňov“, no pri temer mesačnom výjazde spanie v stane nie je tou najlákavejšou možnosťou. Je určite ekonomickejšie, no komfort izby nenahradí. Aspoň tak sme si mysleli. Po príchode na Ernie’s flat, samostatnú oddelenú časť farmy, na ktorej sme bývali, sme ale ostali mierne v šoku. Privítal nás chlad a vlhkosť, starý nábytok, hrdza a obité steny. Medzi vonkajšou a vnútornou teplotou nebolo badať veľký rozdiel a jedným z prvých kusov oblečenia, ktoré opustili naše batohy boli páperky. Boli sme mierne rozčarovaní, minimálne ja s Ondrom, ale čo už. This is Africa. Vraj univerzálna odpoveď na to, keď niečo v Afrike nefunguje podľa predstáv. Nuž dobre. Tak teda, Afrika.Po prvom večeri sme mierne pookriali a aj keď bolo treba spať v spacáku prikrytý perinou (aspoň mojej zimomrivej náture), ráno sme si pri vločkách, ovocí a rooibose začali zvykať na miestnu atmosféru. Páperky sme ale dole nedávali.Spomínaný rooibos je v okolí Rocklands snáď všade a vo všetkom. Oblasť pohoria Cederberg vraj ročne dopestuje cca 80% celkovej produkcie tejto čajovej alternatívy. Áno, rooibos nie je čaj, aspoň nie v pravom zmysle slova. Patrí do čeľade strukovitých, z jeho listov sa ale robí v zásade „čaj“. To je tak na okraj, pre čajíčkarov. K raňajkám mu výborne sekundoval džús z čerstvo vymačkaných pomarančov, ktoré sa predávajú po šesťkilových baleniach po dve eurá. No nekúp to. Posledným vyberaným artiklom juhoafrickej stravy je steakové mäso. Balenie 1.5 kg stojí 150 juhoafrických randov, v prepočte okolo 10€. Niet sa potom čo diviť, že doplnenie proteínov prebiehalo najmä mäsitou formou.Po raňajkách bol čas na prvú ochutnávku afrického pieskovca. Sektorov je v Rocklands niečo cez päťdesiat, mnohé sa nevošli ani do najnovšej verzie sprievodcu, keďže neustále vznikajú nové a nové, a tak sme sa často orientovali podľa internetovej databázy 27crags.com, ku ktorej mali chalani prístup vďaka dátam na kúpených simkách. Ku každému zo sektorov vedie najprv hlavná asfaltová, neskôr prašná, kamenistá, piesčitá, rozrytá či blatistá cesta. Náš terénny Hyundai i20 si ale so všetkými podaril.Ak vám niekedy niekto hovoril, že skala v Rocklands je neskutočná… tak je to čistá pravda. Spojili sa tu snáď všetky parametre, ktoré bolo treba na vytvorenie ideálnej lezeckej skaly – dobrý geologický základ, prívetivá tektonika, tak akurát sucho, silný vietor a ideálne množstvo zrážok, povytvárali v reliéfe Cederbergu neskutočné tvary a zvetrali jeho horniny natoľko, že sa teraz po celom pohorí váľa nekonečno + jeden balvanov, ktoré prosia o to, aby na ne človek vyliezol. A tomuto vábeniu sme, samozrejme, bez váhania podľahli. Prvým sektorom v Rocklands bol pre nás Kleinfontein s ikonickými líniami ako sú The Sky 8B či The Hatchling. Práve spomínaný Sky bol Ondrovým hlavným cieľom a hneď v prvý deň sa rozhodol ísť ho skrokovať. To sa aj podarilo a vyzeralo to tak, že pri najbližšej návšteve mu už nič nebude stáť v ceste. To však ešte netušil, že to nebude až také jednoduché. Vyliahnuté mláďatko bolo zas na vrchole môjho zoznamu bouldrov, ktoré som si chcel z Rocklands doniesť. Škrupinka delikátne balansujúca na hrane predskalia mi utkvela v pamäti ešte dlho pred tým, ako som tušil, že sa do nejakého Rocklands niekedy vyberiem. Existujú minimálne dva spôsoby, ako boulder vyliezť. Jeden mierne zľava – originálny spôsob, ktorý sa zjavoval vo väčšine videí. Niekoho kreatívneho však napadlo zmeniť sekvenciu, chyt na pravačku zdrapnúť ľavou, napriamiť si smer a znížiť počet krokov. Jediné, čo bolo treba, boli prsty ideálnej veľkosti a ochota držať ostrú lištu. Oboje som, zdá sa, splnil a hneď v prvom pokuse som sa ocitol vo výlezovej hrane so slovami: „to sa nestal,o čo sa práve stalo“. Obtiažnosťou si nie som istý, aj preto som ju na začiatku neuviedol, no určite to touto variantou nie je 8A. V kuloároch sa spomínajú názory za 7C aj 7C+, ja som sa rozhodol nechať 7C+. Čas snáď ukáže. The Hatchling má pre mňa ale hodnotu najmä symbolickú, pretože tak nádherný kus balvanu, ktorý ma ochotne na seba nechal vyliezť hneď na prvú šupu, mi zostane v pamäti ešte veľmi, veľmi dlho. V prvý deň sme ešte stihli aj presun do oblasti The Coop, ktorá počas nášho výjazdu hrala prím. Viacerí sme si v nej dobyli projekty, boli však aj takí, čo si bouldre vychutnávali natoľko, že si v nich nechali zavesené pytlíky aj do budúcej návštevy. Pre Jura bol takým bouldrom práve Distance 7C, ktorý sa Ondrovi s jeho ape indexom 19 podarilo flešnúť a mne sa takisto zadaril prelez.Sassies je jedným z najznámejších sektorov Rocklands a nás návšteva čakala hneď v druhý deň. Aj tu sa nachádzal jeden z projektov, ktorý som chcel vyskúšať – Pinotage 7C(+). Krásny, vysoký balvan je jedným z top bouldrov oblasti a vyliezť ho do pár pokusov bola pre mňa česť. Juro si pytlík zavesil, počas výjazdu sa mu ho podarilo aj úspešne zvesiť. Ondro tradične „flešem“.Takéto výhľady sa človeku nenaskytli len v jednom sektore, okolitá krajina sa len tak hemžila balvanmi. Sassies však mali svoju nezameniteľnú atmosféru, najmä keď oranžová skala kontrastovala so sivým nebom, ktoré naznačovalo, že by mohol byť čas na prvý rest. Po pár dňoch v Rocklands sa k nám pripojil aj zvyšok výjazdovej partie – Humpi, Renča a Peťo Gašiak. Štvrtého, najstaršieho člena a čisto náhodou môjho tatka, sa im v Kapskom meste nabrať nepodarilo. Zmeškal let a po komplikáciách všetkého druhu sa dopravil do Rocklands až o 24 hodín neskôr.Prvým sektorom, ktorý sme spoločne navštívili, bol Roadside s legendami ako Out of Balance 8A, Pendragon 8A či Caroline 7C+. Práve Roadside bolo jedným z prvých sektorov v Rocklands, objavovať tu začal najmä Fred Nicole a partia v roku 1996 na podnet Timmyho O’Neilla, ktorý v neďalekej Namíbii liezol s lanom a náhodou naďabil na Rocklands. Veľmi príjemná náhoda. Kamene sú tu naozaj monumentálne a sem-tam sa vyskytne aj nejaký ten highball. Na kameň vľavo vedie jedna z nich – Creakin’ heights 6C.Prvý dotyk s drsným pieskovcov je balzam na dušu. Skala je tak akurát – má trenie, drží, no zároveň nie je na kožu tak agresívna ako žula či andezit. Aj preto sa dá liezť aj tri dni za sebou. Aspoň zozačiatku. Renča sa rozlieza v Rave king 7A+.Tí z nás, ktorí si sem-tam kliknú na bouldrové videá z Rocklands, budú vedieť, v čom sa to ten pán Gašiak naťahuje. Jedna z historicky prvých liniek Rocklands, známy Pendragon 8A. Aj keď sa ho Peťovi podarilo skrokovať, k prelezu sme sa ani ja, ani on nedostali. Snáď nabudúce.Pod skaly sme typicky neskôr ako o 10:00 nezavítali. V batôžkoch nabalené sendviče, ktoré nám s láskou pripravovala Renča. Ďakujeme! Nasúkať sa do auta, vydržať hrboľatú cestu, vystúpiť pod skalami a ide sa. Batoh pod, prípadne na bouldermatku, alternatívne dopredu. Cesta do sektoru Danger Zone.Peťo si práve tu vyliezol za jeden deň 3 x 7C – Chopping block 7C, Over whaleming 7C a Scooby Doo 7CAby sa nepovedalo, Ondro po ňom jeden prelez zopakoval v teniskách. V ten deň už mal za sebou aj prelez Law & Order 8A+ a to aj napriek boulderingu nie veľmi prajúcemu teplu. V jednu chvíľu nám internetová predpoveď hlásila príjemných 26 stupňov. Človek sa trepe cez pol zemegule, vraj v Rocklands je v zime podmienka. Pcha! Aj kvôli tomu sme viaceré sessions absolvovali v noci. Za svetiel reflektorov sme si vytvorili svoj vlastný mini-svet v temnote a užívali si chladnejšie nočné počasie.Takéto lezenie má svoju nezameniteľnú atmosféru…… a niekoľko prelezov sa naozaj udialo za hlbokej nočnej tmy. Aké to boli, uvidíte v ďalšom diely seriálu z Rocklands…Ok, dobre, poviem vám ich. Predtým sa ale chcem pár fotkami zastaviť aj pri tom nelezeckom, čo výjazd do Rocklands ponúka.V prvom rade grandiózne západy slnka. Tak ako u nás, v zime tu slnko zapadá pomerne skoro a viackrát sme po ceste zo skál sledovali krvavočervené zore a špicaté vrcholky na pozadí. A všade naokolo ticho, počuť bolo iba zvuk našich krokov. Človek je vtedy vďačný, že je tam, kde je.Aj cez lezecké dni sme videli veci. A zvieratá. Napríklad všade prítomných baboonov, t.j. paviánov, ktorí sa neváhali rozložiť cca 50 metrov od nás, úplne nehanebne sa rozcapiť a sledovať, ako sa my trápime s výlezom na kameň, ktorí oni hravo obídu. Netreba ich ale podceňovať, sú to veľké zvery a tesáky majú vraj celkom ostré. Celý čas sme mali batohy prichystané a kedykoľvek sme boli pripravení zaveliť na rýchly ústup.Plazy sú v polopúštnej klíme absolútne bežnou záležitosťou. Okrem jašteríc, ktoré sme vídavali často, sa krajinou potulujú aj hady, mnohé z nich jedovaté. Štrkáče, kobry, mamby, každý si príde na svoje. My sme žiadneho nevideli (na všeobecnú radosť partie a smútok biologičky Renči).Rocklands je na viacerých miestach popretínané plotmi a na ohraničných pozemkoch sa často pasú stáda elandov (antilop), koní či pštrosov. Nám sa pri domčeku často váľali aj takíto čuníci. Boli natoľko drzí, že nám raz dokonca vliezli na dvor. Mali sme šťastie, že ich Renča tlieskaním zahnala späť. Svine…Po dažďoch sa aj polopúšť zmení na celkom farebné miesto. keď už pohľad na kožu vyzeral takto…Bol čas zdvihnúť kotvy a vyraziť na výlet do Lambert’s bay na pobreží Atlantického oceánu.Aj tam sme stretli čo-to z miestnej fauny a flóry… … pozorovali sme vtáctvo vo vtáčej rezervácii (tučniaky bohužiaľ nie, no mali sme aspoň háčkovaného)…… a aj obrovské vlny, ktoré sa lámali na prístavnom vale a miestami dosahovali výšku pekných pár metrov. Aj do rezervácie sme vstupovali „at your own risk!“Nebola by to návšteva prímoria bez ochutnávky miestnych špecialít. Catch of the day, kalamáre, krevety, no aj steak a povinný milkshake nám dali zabrať a vychutnali sme si ich do poslednej odrobinky.Lambert’s bay sa s nami rozlúčil romantickou scenériou. A ja chápem, že už ste netrpezliví. Poďme teda na tie výkony!Búšičom našej partie bol predovšetkým Ondro. Ako som už spomínal, jedným z jeho hlavných cieľov bol The Sky 8B, vo svojom zozname toho však mal omnoho viac. Napríklad aj ďalší spomínaný Law & Order 8A+, ktorý mu zabral pár pokusov.Počas svojej návštevy, a najmä v rámci rest-dayov, ktoré tradične bývajú najproduktívnejšie, si odskočil vyliezť aj niekoľko známych skokov, medzi nimi napríklad Hole in one 7C+ Flash, Black Velvet 8A, In between dreams 8A+ či Industry of cool 8A+. Boulder na fotke, Flying guitar thief 8A, mu však aj napriek veľmi tesným pokusom odolal.Suma-sumárum si Ondro z Afriky doniesol: 20 bouldrov v osmičkovej obtiažnosti, z toho 3x8B (Mooiste Maisie, Moonshadow a The Sky) a aj svoje prvé 8A na Flash s lákavým názvom In the middle of the ass. Sky mu odolával až úplne dokonca, no nakoniec podľahol. Podliatiny a krvavé brušká na nakoniec vyplatili. Takéto skóre je naozaj parádne a som si istý, že nadobudnutú formu ešte zúročí aj doma.Humpi je africký veterán, má za sebou už niekoľko výjazdov a pravidelne si prináša nové a nové výzvy, ktoré treba ďalší rok udolať. Našťastie aj viaceré odbúdajú a medzi nimi bol tento rok aj A Tea with Elmarie 8A, kde dokázal, že ohybnosť v tom správnom smere je kľúčová.Ešte na jar sa mu podarilo utŕžiť si zranenie pri bouldrovaní v Rakúsku, do leta sa však stihol dať relatívne dokopy a tak si z Afriky mohol odniesť šesť bouldrov za 8A a tento bol takisto medzi nimi – Sassy Squash 8A v sektore Eland.Renča sa na výjazdoch venuje budovaniu lezeckej pyramídy, ktorá má v jej prípade pôdorys dubajského letiska. Aj v Rocklands ich nazbierala pekných pár kúskov a okrem nich popridávala viacero 6C a 6C+, niektoré vďaka dĺžke a menšiemu rozpätiu aj podstatne ťažším softvérom. A okrem toho sa stihla starať aj o naše plné žalúdky. A to, priatelia, je výkon hodný uznania!Ivo, alias pápuška, si z Rocklands odniesol dva bouldre za 7B, jeden dokonca na Flash a to je na starého pána naozaj pekný výkon (veď 27 to už je vek). Pred výjazdom sa mu práca nakopila a jeho hlavným tréningom bolo lepenie plagátov a vŕtanie dierok, no aj tak v Rocklands zaliezol ako sa patrí.Jura už takisto v Rocklands nebol nováčikom a mal aj prelezové ambície. Tréning vo Višni, na Moonboarde a iných známych mučiarňach zúročil prelezmi piatich bouldrov za 7C a jedným 7B na Flash. Na fotke sa ladne prešiel v bouldri Passing through time 6C+.Aj Peťo už v Rocklands raz bol a tentokrát prišiel s o niečo menšími ambíciami. Doraziť pár projektov, no hlavne si dobre zaliezť. V kútiku duše si ale viacerí túžime splniť aj sny, ktoré nepovieme nahlas a Peťovi sa niečo také zadarilo. Okrem dorazených projektov si priniesol aj osem bouldrov za 7C, z toho jedno na Flash, jedno 7C+ a aj prvé rocklandské 8A – In the middle of the ass. Svoju Riť si poriadne vydrel, niekoľko večerov na ňu poctivo chodil a až tesne pred odchodom sa spolu s Humpim za tmy vrátili aj s prelezom. Ani po Afrike Peťo nezaháľal a momentálne má na konte svoje prvé 8A+ zo Silvretty. Gratulujem kámo, nech to len sype ďalej!A som tu ešte ja. Ťažko povedať, čo presne som od Afriky čakal, no dostal som snáď aj viac. Poriadne zodraté brušká, mnoho lezeckých skúseností, nových známostí, svalovicu, gurmánske hody a aj nejaké tie prelezy. V denníčku sa mi po Rocklands usadilo osem 7Cčok, sedem 7C+ a štyri 8Ačka. Purple Nipple Clan prelezený snáď aj vďaka neplánovanému fialovému tričku. Clingon, na ktorom som strávil niekoľko večerných návštev spolu s celou podpornou skupinou. In the middle of the ass, ktoré ako Peťo správne odhadol, mi sadlo ako riť na šerbeľ. A The Beaten Path, kde mi podporu robila celá banda a aj vďaka nim a dobrým radám sa mi túto skvostnú platničku podarilo vyliezť večer pred odletom. Takže spokojnosť? Určite! Humpi zároveň poctivo natáčal, a tak som z jeho záberov zostrihal aj krátke videjko niekoľkých mojich prelezov.
Tým sa teda skončil náš trojtýždňový výjazd cez polku sveta za hádzaním sa pod kamene. Ostávalo len zbaliť veci, upratať, doviezť sa na letisko, odovzdať auto, prežiť cestu do Dubaja aj desaťhodinové čakanie a o pár hodín sa už prihlásilo letisko Viedeň aj mierne nevrlý vodič autobusu na ceste do Bratislavy. Aspoň človek vie, že je doma. Bude to znieť ako klišé, ale každý z nás si domov určite odniesol kúsok Afriky. Ja ho nájdem vždy, keď sa pozriem na naše fotky – pri pohľade na ne cítim vôňu suchého afrického vzduchu, viem si vybaviť štruktúru chytov v bouldroch aj chuť pomarančového džúsu na raňajky.Či sa do Afriky ešte niekedy vrátim? Neviem. Ak by to aj malo byť prvý a posledný krát, spomienky mi už nikto nevezme. Sú pevne uložené na disku a zazálohované na Cloude. Ibaže by mi niekedy kamoš Alzheimer premazal zálohy. Vtedy mi to už ale asi vadiť nebude. A dovtedy je ešte hooodne dlhá doba.Za celú našu bandu teda dúfam, že sa vám článok páčil minimálne tak, ako sa nám páčilo v Afrike.A ak budúci rok nebudete chcieť znášať tie „príjemné“ tridsaťpäťky a vytúžene čakať na jesennú skalnú sezónu, riešenie ste práve našli. Stačí len trochu pošetriť, nájsť partiu a najmä sa odvážiť, pretože takéto dobrodružstvo sa naozaj oplatí zažiť ?
Aďo
Komentáre
Ďakujem Aďo za pekný článok a množstvo fotiek, ktoré mi opäť pripomenuli našu relatívne krátku (no intenzívnu) návštevu v roku 2014. Rocklands je veľmi silný zážitok a nie je to len boulderingom, ale celou tou obrovskou množinou inakosti, exotiky a špecifických vibrácií.
Komentáre