- Tvoje top 3 bouldre v tomto roku. Vôbec nemusia byť tažké, proste tie, ktoré ťa niečím oslovili alebo mali pre teba hodnotu.
- Aký bol tvoj bouldrový rok/čo ťa zaujalo na českej a slovenskej scéne?
TOMÁŠ „SVIŠŤ“ PILKA
1.
Dost Dobrá Párty 8A+/8B, Komínky, Česko
Na jaře jsem úřadoval na nedalekých Komínkách. Nejprve se mi podařilo vylézt boulder Nedostatek dobra 8A od Adama Ondry a postupem času jsem přidal i její o půl stupně těžší verzi s nižším nástupem od bratrů Strániků. Poslední výzvou na tomto kousku skály zůstala Dost dobrá párty, což je kombinace bouldru Doba je zlá 7B+/7C a Dostatek dobra 8A. V průběhu měsíce se mi po opakovaných návštěvách podařilo tuto sbírku zkompletovat. Velikou zásluhu na přelezu má můj trenér a buddy v jedné osobě – Kamínek. Tímto mu děkuju i za to, že mi zakazoval jíst koláčky a já si tak mohl po dost letech udělat obtížnostní rekord.
Maria Regina II. 7C+, Ostaš, Česko
Tento boulder jsem měl vyhlídnutý několik let, už když vyšel první průvodce Ostaše a byl tam veden jako projekt. Roky jsem chodil okolo a díval se, jestli to už někdo vyčistil nebo vylezl, ale nakonec jsem to musel udělat sám.
Pro poučení video z neúspěšného pokusu – chytačů není nikdy dost.
Královská Vlásečnice 8A, Škrovád, Česko
Na pohled úžasná linie od Martina Stráníka, ale podle lezec.cz 12 let bez přelezu. Člověka při tom napadá, jestli něco není špatne. Opakované návštěvy, hromada bouldermatek a konečně dobrá podmínka mi zajistili přelez tohoto dlouhého a poměrně vysokého bouldru.
2.
Každý rok, kdy člověk může lézt na hranici svých schopností, je skvělý. I kdyby to měli být šestky.
V českém boulderingu mně nejvíce zaujali výkony Jany Švecové a Lucky Hrozové a v tom slovenském Pištovy přelezy 8B+. Velká gratulace všem!
SIMONA PILKOVÁ
Bouldristický rok 2021 bol taký zvláštny. Najprv som pre zápal v ramene neliezla a potom ma chytila nejaká jarná únava, strata vztlaku a motivácie.
1.
S.C.S 6A, Sněžník, Česko
Do sezóny som sa začala rozliezať na Sněžníku. Na záver dňa som bola donútená vyliezť si ešte toto 6A. Hore na kameni som našla krabičku, o ktorej som si do poslednej chvíle myslela, že je to keška. Ale bol v nej prsteň.
A potom bola svadba. Päť dní po nej pre zmenu tornádo, takže sme sa až do konca leta opekali na streche pri jej oprave. A kým som sa dostala do akej-takej formy, bol koniec októbra.
Masokombináty Choceň 7A, Skuhrov, Česko
Prvé (a posledné) tohtoročné 7A. Na druhý deň sme zistili, že sme covid pozitívni. Neskromne si tak myslím, že som si zapísala prvý ženský prelez tohto bouldra s koronou.
Džony Stabilizátor 7A, Komínky, Česko
Ako tretí boulder do svojho súkromného výberu zaraďujem Džonyho Stabilizátora. Síce som ho nevyliezla, ale aspoň som si v ňom roztrhla nohavice.
2.
Mňa teda veľmi potešili nové (prevažne šestkové) bouldre na novovzniknutej paseke v sektore D/E na Ostaši. Tomáš Čada sa tam činil a výsledok je viac než zaujímavý. Kvalita skaly je síce možno trochu nižšia, ale vyvážia ju pekné línie a tvary.
IVO CAPKO
1.
Nuž všetci sme asi mali zase ďalší rok náročnejší ako vtedy, keď všetko normálne bolo samozrejmé. I ja tak. Ale aspoň ma to donútilo, v rámci nepresúvania sa ďaleko po Slovensku, viac objavovať lezecké krásy Záhoria.
No a potom prišli pre mňa samé super veci. S Tomasom sme dali dokopy sily (teda silu má on a ja som snaživý) a ja som s radosťou využil ponuku skúsiť si za neho kúsok práce lezecko-gurmánskeho guida, šéfkuchára a duše BoulderBase v Boulancourte vo Fontainebleau. Bolo to síce v zúrivom lete, ale vďaka krásnym a super ľuďom sme i slnko presvedčili, že sa dá na pohodku liezť. Nebolo to o nejakých ťažkých projektoch, ale čo to sa vyliezlo. Mne sa podarilo ľahšie, ale krásne 7A Sur Le Fil v oblasti J.A. Martin. Celkom som sa hýbal aj v predĺženej verzii, ale tú si doleziem nabudúce. Poliezol som toho viac, ale toto leto bolo skôr o atmosfére, nových pocitoch a splnených snoch.
Druhý môj letný míľnik bolo THT. Klobúk dole pred Davidom Zavakym a Aďušom Capkom ako zvládli organizáciu, sprievodcu i vytvoriť parádnu náladku bouldristického nenásilia a lezeckých hier do roztrhania tela.
Som vďačný za objav nového kamoša Ekiho, ktorý mi fakt bol inšpiráciou, keď som videl, ako dokáže liezť niekto, kto nemá síce darom výnimočnú výšku, ale dokáže ju nahradiť silou, dynamikou a zarputilosťou. A zároveň je s ním sranda. Díky Eki. Spolu sme poliezli na Baštách pekné vecičky (zvlášť pre mňa Urban Star za 6C) a pod Satanom sa mi, i vďaka Ekiho podpore a motivácii, podarilo doskákať pekné 7A Nintendo. Len škoda, že potom pri relaxe v kadi bolo tak pusto.
A ešte niečo, pre mňa super dôležité. Jeden z našich „starých“ oddielových lezeckých bardov z HK Manín mi – s úprimnosťou v očiach a sám od seba – povedal, že boli pozrieť bouldristov a moc sa mu páči, že i napriek tomu, že spolu pretekajú a súťažia, zároveň sa podporujú, spotujú. Že sa mu proste ten bouldering páči. A to je po toľkých rokoch skepsy a zatracovania toho nášho liepania sa po šutroch, čo sa netvári ako alpinizmus, krásne prijatie.
No a na jeseň znova dvojmesačný Fontáč s mnohými krásnymi 7A, z ktorých mám najkrajšie spomienky na rýchly výjazd s Tomasom v jazykolamovo-krkolomnej oblasti Gorges du Houx Oiseaux de Proie a môj prelez Fatwoman 7A. Ale aj Quartier Latin 7A vo Franchard Isatis a jeho susedné 7A De Brevitate Vitae, v ktorom som počul zo svojej šľachy pri ľavom členku hlasné suché puk. To sa snáď ozvalo celou horou ako prasknutý konár v búrke. Ďalšie dni som ledva chodil.
Krásny bol aj zážitok vyliezť si síce ľahké, ale 8 metrov vysoké La Dalle à Poly 5+ v Éléphante. Krásny pocit, keď sa sústredíš len na lezenie a výšku nevnímaš – až kým si asi v 6 metroch vedľa seba nevšimneš obrovskú skobu s kruhom.
2.
Taký bol môj bouldrový rok. Začal ťažšie, potom prišlo mnohé krásne a končí zase trošku ťažšie. Ale bude lepšie, to viem.
Verím, že všetci, čo ma poznajú, pochopia, prečo je pre mňa najdôležitejším počinom na všetkých scénach prelez Steppenwolfa 8B od Aďa Capka. Ja nie som systematik, furt nemám ani denníček, mnohé zabúdam a tak aj opakované leziem skoro vždy na onsajt. Ale na ten pocit, keď som sa o Aďušovom preleze dozvedel, nezabudnem. A moc mu k tomu gratulujem aj tu a moc mu želám, aby sa posúval tak, ako si želá, a aby to bolo bez zranení a vždy so správnymi ľuďmi okolo, srandou a tým pocitom slobody, ktorý na boulderingu tak milujem ja.
MARTIN STRÁNÍK
1.
Warrior 8C, Labák, Česko
V zimě jsem své výjezdy směřoval na projekt v Labáku a jezdil jsem, dokud jsem ho nevylezl.
Warrior je vytrvalostní boulder začínající intenzivními 4 kroky ve stropě za 8A+, následuje traverz samostatně tak za 8A/+ a finiš boulderem Pig Power Problem samostatně také za 8A+. Celkem 20 kroků, není tu extra těžký krok, ale ten nejtěžší čeká u konce, když má člověk už slušně natečeno. Celkem mi přelez trval tři dny pokusování.
Black Panther 8C, Vesec, Česko
Další velký projekt, ve kterém jsem strávil spoustu času. Nejtěžší propojka na kamenu Hrbatý Jezevčík, opět vytrvalostní linie bez super těžkého kroku, ale dát to vše dohromady je peklo.
Nejprve si myslím, že to nebude až tak těžké a vylezu to rychle, ale nakonec jsem si této ostré žuly užíval 6 dní. Start je silovým 8A/+, pak silový přelez s těžkými špičkami a na závěr jen 7C, naivně jsem si myslel, že tam už nikdy nespadnu. Pocitově o malinko těžší než Warrior, další 8C do sbírky.
Špekulant Assis 8B, Vysoký Vrch, Česko
Trochu znovuobjevenou oblastí roku 2021 byl Vysoký Vrch v Dubských skalách. Perfektní pískovec s nádherným 7C+ Špekulant, respektive 8B Špekulant Assis. Silové lezení po oblinách, nádhera.
2.
Můj boulderingový rok byl do značné míry ovlivněn přípravou na Světové poháry v obtížnosti, takže zima/jaro jsem se hodně pohyboval po ČR, v létě závodil a na podzim strávil týden ve Švýcarsku. Švýcarský výlet se vlivem počasí příliš nevydařil, ale první polovina roku byla velmi produktivní a odškrtával jsem jeden projekt za druhým.
ADAM VÁŠ
1.
Synovia šťasteny 7A, Rybníček, Slovensko
Celkom nový lokálny karpatský kúsok sadol môjmu lezeckému štýlu. Po preverení krokov v kľúčovom mieste ho preliezam síce s vypätím všetkých síl, ale pomerne rýchlo.
Boulder je vzhľadom na ostrý charakter lokálneho kremenca veľmi šetrný posledným zvyškom kože, ktoré mi ostali. Oblé chyty a príjemne pozitívne hrany jeho silový charakter rozvíjajú do podoby naozajstných karpatských skvostov.
Hrana IV hard 7A sd (bez velké díry po těžbě) (Flash), Komínky, Česko
Príjemne drsná pieskovcová hrana po odvalenej „kocke“ lokálneho hrebeňa sa mi darí prelezom na flash. Týmto parádnym bouldrom po oblej drsnej hrane, ktorý som okukoval už na prieskumnej misii s Klárou minulú jeseň, sa končí môj lezecký deň. Telo nevládze, prsty zodrané, ale hlava spokojná.
Král Deri 7A, Komínky, Česko
Jeden z jarných dní nás priviedol aj na horné Komínky v Chřiboch, kde sa nachádza na tréning a pohyby parádny, no pre dušu a oko skľučujúci pohľad na toľko diskutovaný, sikou vymodelovaný previs. Nejasná predpoveď privádza nad naše hlavy poriadny lejak, a ani veľký previs naše lezečky neochráni pred bičujúcim prírodným živlom. Ešte suché chyty Krála Deriho ma nútia dávať jeden pokus za druhým. Po tesnom minutí topového madla sa mi našťastie ďalším pokusom darí boulder zdolať. Následne si už voda berie kráľovo žezlo. Už len atmosféra daného momentu vryla tento kúsok jednoznačne do mojich top prelezov 2021.
2.
Keď si tak spomínam na sezónu 2021, tak aj napriek zmiešanému pocitu z najhoršej sezóny za posledné roky to nebolo úplne márne. Krása tohto roku spočívala v objavovaní pieskovcových oblastí v našej novej domovine v Uherskom Hradišti na Morave a nových bouldrov z Oliho dielne v Malých Karpatoch. Tieto svetlé momenty mi dodávajú motiváciu intenzívnejšie sa pripravovať na ďalšiu sezónu.
Tento rok nás bolo o jedného viac. Náš nový prírastok Hugo našťastie miluje mantle (zatiaľ v domácom prostredí) viac než autíčka či lego, takže budúci rok budeme zdolávať bouldre vo veľkom štýle už všetci štyria. Len sa obávam, kto tam všetky tie veci odnesie.
Na slovenskej scéne ma zaujal parádny rozvoj boulderingu vo Vysokých Tatrách v podaní Dávida Závackého. Dúfam, že sa nám podarí tieto neskutočne epické žulové lokality čoskoro navštíviť!
TOMASO GREKSÁK
1.
BOLESŤ
Jarná únava SD 8A, Pavúčia skala, Slovensko
Povedať, že minulý rok bol zvláštny, neštandardný a atypický, asi nemá vzhľadom na globálne udalosti zmysel. Môj lezecký bol ale tiež zvláštny. A keďže nekončil práve podľa predstáv, je ťažké ponoriť sa do superlatívov. Keď to ale spravím, tak vlastne začal parádne. Silvestroval som s rodinkou v Turčianskych Tepliciach, rok som tak začínal v širšom okolí Turca – na Končitej a na Pavúčej skale. Práve tam by som zaradil prvý z mojich top 3 bouldrov.
Pavúčia skala bola presne to, čo som uprostred tvrdého lockdownu potreboval – odľahlé miesto, mrazivé podmienky a pre mňa panenský potenciál. Hlavný cieľ bola Jarná únava SD 8A. Ako to už s bouldrami chodí, niekedy je ťažké zorientovať sa a bez konzultácií s autorom pochopiť, odkiaľ a kadiaľ boulder vedie. Z Jarnej únavy som si tak spravil ťažšiu, nižšiu verziu, ktorá sa snáď už aj dlháňom ako Robo Luby bude rátať za 8A.
Do top 3 sa ale Jarná únava dostala hlavne kvôli atmosfére a pocitom, na ktorých som si tam „ujíždel“. Po dlhom čase som zas cítil ten fanatický lezecký drive, keď zodratá koža, zmrznuté prsty a celotelová bolesť sú drogou, kvôli ktorej ti zrazu celý ten šialený svet začne dávať zmysel.
STRACH
Horus 7C+, Tenerife, Španielsko
Asi každý máme imaginárny katalóg dobrých a zlých rozhodnutí. Tie zlé si väčšinou pamätáme dlhšie. Ja si ale z minulého roka pamätám jedno veľmi pozitívne, ktoré ma zachránilo od šialenstva – odísť v januári aj s rodinkou na Tenerife a predlžovať si tam pobyt čo najdlhšie. Išli sme na tri týždne v rámci mojich turnusov s climbingbus.com, nakoniec sme zostali sedem. Lepšie rozhodnutie som už dlho nespravil. Amélia sa učila chodiť v príjemnej teplote na pieskových plážach a nie v páperovom overale na zamrznutej ulici. Ja som si tu navyše fasa zaliezol, môj druhý top sezóny je teda práve odtiaľto.
Horus 7C+ je boulder, ktorý do bodky spĺňa moje estetické aj lezecké predstavy. Silový na spodku, neistý dostatočne vysoko na to, aby to už bolo zaujímavé, a s technickým dolezom v sfére free sóla. Krvavé prsty, natečené predlaktia, hnedé trenky. Loved it!
NEISTOTA
L’Angle Parfait 7B & L’Angle Plus Que Parfait 7B, Fontainebleau, Francúzsko
Do top 3 by som najradšej zaradil ešte nejakú domácu šmakotinu z Karpát alebo Tatier, ale všetko mi už štandardne prebíja Fontainebleau.
Napriek tomu, že tohoročné výjazdy do Fontáču na jar, v lete a na jeseň boli v mojom podaní lezecky pomerne nevýrazné, predsa len sa našla nejedna srdcovka, čo dala pozlátenú bodku za každým jedným tripom. Na jar to bol rýchly prelez Shanti 7C+, v lete impozantné Bleau´s Art 7C+ a na jeseň nekonečné stropové Á l´Envers 7C+. Všetky tri sú ale môj prastarý štýl – siloviny po chytoch v previse až v strope. Môj fontáčovský top 3 by mohol byť každý z nich, ale všetky prekryli dve nenápadné, ale legendárne 7B-čka. Keďže som ich liezol v rámci jednej session hneď po sebe, tak pre mňa tvoria jeden ucelený zážitok. Píšem o dvojičkových aretách v Dame Jouane: L’Angle Parfait 7B & L’Angle Plus Que Parfait 7B.
Žiadne chyty, žiadne stupy, len mramorová, laserom odrezaná hrana. Žiadna živá bytosť nemá rada pocit neistoty a tieto dve hranky by boli modly, sochy bohýň, ich dokonalé stelesnenie. Bohýň s menami Neistota a Pochybnosť. Ten mrazivý pocit na chrbte pri každom kroku, to pekelné sústredenie na všetky končatiny naraz. Malá chybička a už ťa dverí, mikroskopická nepozornosť a už máš zodratú lezku a krvavé koleno, viac sily, ako bolo treba, a už nemáš kožu na prstoch. Dokonalé uzavretie mojej minuloročnej masochistickej trilógie o bolesti, strachu a neistote. Žeby zrkadlo doby?
2.
Keďže som nemal predchádzajúce dva roky nadpriemerne dobré, tak by som povedal, že bol zlý. Aspoň druhá polovica, keďže od augusta to so mnou išlo dole vodou, lezenie bolo len sporadické a tvorilo len malé holé ostrovčeky bez palmy, utopené v mori práce a rodinných povinností. Ale to zo mňa hovorí aktuálna zimná zatrpknutosť. Bolo aj horšie, bude aj lepšie.
Na našej scéne je toho čoraz viac, čo vie zaujať. Konečne! Mňa osobne najviac baví sledovať svedomitý lezecký vzostup Cyrila a Filipa; comeback vo veľkom štýle princa Viliama; neúnavné stavebné a zemné práce karpatských kopáčov a developerov – Ondra, Milana, Maja a ostatných; tatranské objavy od Zavakyho, Kuka a liptovsko-tatranskej partie; a miestami až fanatické Oliho nadšenie pre karpatský kremenec – nadšenie, ktoré je tak nákazlivé, že aj ja ako zarytý antisilicista som počas roka párkrát chytil rýchlu virózu.
Tri najväčšie highlity sú pre mňa ale Pištove 8B+ nad Popradským plesom, úžasná sezóna Maťky a Lei v európskom pohári mládeže a tichý brutálny ticklist expatriota Šimona.
MARTIN HIRKO
1.
Pre mňa, hobby lezca operujúceho v nižších stupňoch obťažnosti a pôsobiaceho takmer výlučne v blízkom malokarpatskom okolí, je výber TOP 3 pomerne jednoznačný.
Barová prostitútka 6B, Plavecké Podhradie, Slovensko
Teória hovorí, že čím je vyšší grade, tým je aj pohybová rozmanitosť lezenia vyššia. Je však celkom výzva nájsť pohybovo krásny boulder v dolnom spektre obťažnosti. Aspoň teda keď človek nechce za sebou zanechať veľkú uhlíkovú stopu. Barová prostitútka je svetlou výnimkou. Vrelo odporúčam všetkým. Zahreje aj ako projekt, aj ako warm up.
Krásavica nad Dunajom a varianty 6B+, Dunaj, Slovensko
Veľmi estetická línia v nádhernom prostredí. Na lokálne pomery aj celkom vysoká. Budem sa musieť ešte vrátiť. Oplatí sa zopakovať.
Vnuknutie 6C, Psie skaly, Slovensko
Vnuknutie malo pre mňa hodnotu tým, že som si v ňom na jar ani neškrtol a v decembri ho pomerne rýchlo vyliezol. Je to aj celkom highball, čo je pre mňa výzva z iného súdka. Táto linka je zároveň „dolezom“ pre ťažšie línie začínajúce hlbšie v jaskynke. Už nech je zase teplejšie.
VENCA „WENA“ KUTIL
1.
Moje 3 TOP bouldry z letoška jsou asi:
Vašek 7C+
Jirka 8A
Kabaret 7C
Všechny jsou na Petrohradu a z jejich přelezu jsem střihnul jeden díl Boulderpláče:
2.
Letos jsem toho moc nenabouldroval, protože jsem po 15 letech konečně proměnil v realitu svůj celoživotní plán/sen – stavbu vlastního snowparku. Moji hlavní disciplínou je totiž snowboarding.
DANIELA STANČÍKOVÁ
1.
Komfort prázdnej tašky 6B, Medvedia skala, Slovensko
Začiatkom jari ma na bouldre vytiahol Mišo, za čo som mu veľmi vďačná, keďže ja auto nemám a príjemná spoločnosť sa vždy hodí. Čo-to som poliezla na Píle pri Červenom kameni, vymyslela som aj dve ľahšie línie Vychádzka a Prechádzka. Medvedia skala ponúka krásne linky, ktorým som neodolala (napr. Komfort prázdnej tašky 6B).
Houbičky 6B, Píla, Slovensko
Okúsila som aj nový sektor Nad cintorínom pri Červenom kameni. Ponúka bouldre rôznej obťažnosti. Za výdatnej podpory kamarátov a vetra sa podarilo vyliezť Houbičky 6B.
Beta Hunter 6B a Easy rider 6A+, Fontainebleau, Francúzsko
Rada sa vraciam do Fontainebleau. Nazvala by som to zamilovanosťou, ktorá trvá od roku 2015. Je všeobecne známe, že mám rada nízke technické traverzy s použitím päty. Zopár sa ich našlo aj pri tohtoročnej návšteve tohto „prírodného ihriska“. Nesmie však chýbať príjemná partia ľudí na čele s Tomasom Greksákom.
Les Mains du Destin 5C, Fontainebleau, Francúzsko
Nesmiem ale zabudnúť na úžasný „nález“ nízkeho krásneho balvanu v Rocher du Potala, cez ktorý sa tiahol traverz s neskutočným množstvom rôznych pohybov. Za nočného svetla sa mi ho vyliezť nepodarilo, tak som sa musela po skalp vrátiť. Vždy, keď si na tento šutrík spomeniem, zaleje ma príjemné hrejivé teplo a aj sa pousmejem. Mám veľmi rada bouldre, ktoré si natrénujem, vymyslím kroky a následne preleziem, hoci nemusia mať vysoké číslo.
PETER JAKABOVIČ
1.
Alta 7C, Fontainebleau, Francúzsko
Vďaka Tomasovi som strávil prvé dva týždne letných prázdnin vo Fontainebleau. Za ten čas som si vytvoril strašne veľké puto k lezeniu na skalách. Akoby som pochopil, že to nie je len o číslach. Začal som sa tešiť z každého bouldra a z partie, s ktorou môžem liezť.
Druhý týždeň nás tam ostalo menej a išli sme do sektoru Franchard Isatis. Po chvíli sa začala skúšať Alta a rozhodol som sa (aj keď som bol už dosť zničený), že to aspoň vyskúšam. Prvé kroky pustili prekvapivo celkom rýchlo, zistil som, že problém je na šmykľavých oblinách hore. Po dlhom skúšaní sa mi tento parádny boulder podarilo vyliezť, čo ma naozaj potešilo.
Bagheera 7C, Fontainebleau, Francúzsko
Vôbec som nepredpokladal, že sa tento rok ešte raz dostanem do Fontáču, no na začiatku októbra po európskom pohári v boulderingu v Portugalsku nebola iná možnosť. Rozlezení a v najlepšej forme sme nasadli na lietadlo do Paríža a už sme aj boli v tomto lezeckom raji.
Zavítali sme aj do oblasti Maunoury, v ktorej ma veľmi oslovil kameň s krásnymi bouldrami ako Mowgli, Baloo, Shanti a, samozrejme, Bagheera. Po celodennom skúšaní sa mi o dva dni (ráno pred odchodom) podarilo na pár pokusov tento nádherný boulder vyliezť. Dúfam, že ešte budem mať šancu vyskúšať si aj ostatné kúsky z Knihy džungle.
Golden ticket 7C, Mengusovská dolina, Slovensko
Už veľmi dlho som rozmýšľal, že by som išiel do Tatier. Skoro každý deň som pozeral fotky novoprelezených bouldrov v krásnom prostredí. Po márnych pokusoch sa tam dostať, som si povedal, že najlepšie bude ísť cez THT na celý týždeň. Po príchode do Mengusovskej doliny som sa cítil ako v rozprávke. Nielenže som sa stretol a zoznámil s ľuďmi, ale nevedel som prestať liezť.
Veľmi ma zaujala perla dolného sektoru, napriek tomu som sa tam dostal až predposledný deň a nedával som tomu už veľké šance. No v posledný deň, asi že 4 hodiny pred odchodom, sa mi podarilo dobre založiť špičku, potiahnuť do hrany a Golden ticket vyliezť. Perfektné zakončenie týždňa.
2.
Moja lezecká sezóna dopadla úplne inak, než som si predstavoval. Na pretekoch sa mi moc nedarilo, ale za to bouldering vonku som si veľmi obľúbil. Navštívil som veľa pre mňa starých aj nových oblastí. Myslím si, že som sa za tento rok dosť posunul, a dúfam, že budem mať aj v budúcom roku možnosť chodiť na skaly.
DÁVID „ZAVAKY“ ZÁVACKÝ
1.
Lady Balance 6C, Mengusovská dolina, Slovensko
Boulder č. 1 by som asi venoval Lady Balance. Patrí jej najkrajší a najvyšší kameň v centre sektora Pod Satanom v Mengusovskej doline a patrí do kategórie položená platňa (ako napríklad Duel vo Fontainebleau). Lady B. je celkom vysoká, má 5 metrov a najťažší krok je na jej konci. Séria logických krásnych krokov o nohách, trošku o prstoch a ku koncu aj o odvahe. A je to len 6C.
Úrad práce 7C+, Liptov, Slovensko
Boulder č. 2 by som venoval Úradu práce 7C+. Bol to mnohoročný liptovský projekt a jeho prelez mi priam príznačne vyšiel počas hlbokej krízy. Našťastie to bol jediný úrad práce, ktorý som navštevoval.
Pokiaľ ma pamäť neklame, je to najmenej komerčný boulder, aký som kedy vyliezol. Kolmica. Krutý riťozdvih a potom zlé oblé spoďáky a zas spoďáky so zlými nohami a ťažiskom úplne v keli. Nahovoril som do toho viacero silných chlapcov a stále to nemá opakovanie. Ba ani ja sám po sebe. Tento boulder bol vrcholným dielom mojich otužilých lopatovačiek snehu začiatkom zimy priamo na domácej pôde.
Virgin grip 7C, Mengusovská dolina, Slovensko
O boulder č. 3 sa u mňa bije viac bouldrov. Ale asi sa ako správny domáci vykašlem na spomienky na Fontáč a budem verný šialenstvu objavov na rodnej hrude. Každý priekopník, zberateľ vie, o čom píšem.
Ora et Labora na jednom kameni s Virgin grip. Obe veci okolo 7C. Asi mi za tých pár rokov naozaj narástol senzor na hľadanie dobrých šutrov. Proste som šiel autom Cestou Slobody, zrazu ma osvietilo a odskočil som si na malú. Objavil sa sektor Tokáreň, blízko cesty, s perfektnými bouldrami v chrumkavej žule.
Virgin grip bol prvý, najmarkantnejší. Riečna žula závislá na podmienke s ťapkacou hranou a mantlom. Úžasný dvojhodinový zážitok a boj do poslednej kvapky. Najprv vymyslieť betu a potom, keď ti zvýši sila, to aj vyliezť. Ale keď už máš presný soft v tele, je to príjemné C-čko.
2.
Nový kalendár som začal na Chtelnici. Ako druhý únik pred snehom nasledoval Fontáč, ale zima prišla aj tam, a to krutejšia než doma na Liptove. Zvyšok roka v mojom lezeckom ťažení prevažovala domáca žula a jej nekonečné objavovanie po celých Tatrách.
Žiaden tréning, žiadne búšenie a dolovanie číseliek. Jediným špecifickým cieľom bola príprava Boulder Blastu v Mengusovskej doline v rámci 100-ročnice Jamesu a bola to veľmi uspokojivá činnosť. Do skutočnej tatranskej driny sa toho roku viac vrhol Matúš „Kuko“ Kostka a ostali po ňom celé nové sektory, ktoré budú čoskoro spracované aj knižne. Ja som sa viac oddával lezeckým orgiám.
Najkrajší deň som zažil sám pod masívom Satana v strede leta. Lúky plné kvetov, zurčiaci potôčik a kvantum veľkých, prekrásnych, logických a panenských balvanov na zelených lúkach. Vyliezol som tam vtedy šestnásť nových bouldrov od 5B do 7B a všetky boli prepekné. To je ozajstný zápis do mojej duše, na to budem dlho pamätať.
A čo sa udialo mimo mňa?
Som nadšený z Pištovho 8B+ na Popradskom plese. UTH je jeden luxusný svetový problém, žiadna sračka, kvak atď. Po Števovom preleze Entlinge to je stále jeho najťažšia vec. To všetko dokopy spolu s prenádherným výhľadom a zázemím Popradského plesa to u mňa robí highlight slovenskej bouldrovej sezóny, a ešte aj s kusiskom patriotizmu.
Srdce mi poskočilo ešte niekoľkokrát. Napríklad pri Aďovom preleze 8B v Magic Woode, Vilovom víťazstve v nekonečných Posolstvách, M. Matúškovom skoku v Super Mário, double čistke Peťa Kurica v Tatrách, pri prvej fotke medvedice nad Harmóniou…
PAVEL „DUD” DUNDÁČEK
1.
Vzhledem k tomu, že jsem měl méně času na lezení, měl jsem bohužel i méně času na čištění kamenů a přelézání nových směrů. A na nové směry bych se chtěl tentokrát zaměřit. Mezi ty pěknější patří třeba:
Jde to i bez masa 7A+, Panský les, Česko
V průvodci byl tento směr psán dlouho jako projekt. Ke konci prvního dne mojí návštěvy jsem si pod něj už zničený sedl, ale nevylezl. Chtěl jsem mu dát původně trošku vyšší písmeno, ale druhý den padl hned prvním pokusem a tak zůstalo jen u toho velkého A+.
Oáza klidu 7B, Zvůle, Česko
Hned při mojí první návštěvě na Zvůli mně tento směr padl do oka. Nicméně práce na tomto kameni v podobě původních směrů bylo více než dost a tak až při druhé návštěvě jsem na něm začal pracovat a svoji práci jsem zdárně dokončil.
Radosti podzimu 7A, Trnava, Česko
Pro upřesnění musím podotknout, že se jedná o naši Trnavu u Třebíče a ne tu vaši. Směrů na kámen vede samozřejmě víc, ale tento je z nich podle mě asi nejpěknější. Doufám, že se tam někdy někdo ještě vypraví a tento nebo i jiné směry si vyleze.
2.
V letošním roce bylo toho lezení bohužel opět o něco méně než v roce minulém. Těžko říct, jestli za to může více práce v práci, více práce s rodinkou a nebo jen více práce s přibývajícími léty. Možná i právě proto se mi některé směry vryly do hlavy a vzpomínek o to více. A to ať už kvůli svojí kráse nebo obtížnosti a nebo spojení krásy a obtížnosti v jedno. Mezi takové směry patří třeba – Juggernaut (Babí lom), Triangl (Sněžník), Lukáš Krpálek (Ostaš), Růže z Jericha (Čertovy Hrady), Loupež chytů (Petrohrad – Brána), obě varianty Pigs (Štamberk), Ouroboros (Údolí říčky Halda). A samozřejmě i několik dalších.
Jaro, léto, podzim, zima – na bouldrech je vždycky príma.
MARTIN TATÁR
1.
Cestou na Slnečné 6A, Limbach, Slovensko
Očaril ma kameň, ktorému som dal meno Slnečník. Okúzlil ma preto, lebo 30+ rokov chodím Slnečným údolím a ani raz som si ho nevšimol, až teraz! Tak som upravil terén a zbúchal sprievodcu. Najkrajšia línia je pre mňa Cestou na Slnečné 6A s dosť ťažkým SD.
Hank’s Direct V7, Austin Area, USA
Hank’s Direct je krásny dlhý a silový boulder v previsnutej vápencovej jaskyni s kopou línií v strope. Pamätám si, že bol horúci a vlhký deň, navyše som mal na sebe toľko spreju proti komárom, že som ani dýchať nevedel. V najťažšom kroku treba troma prstami na ľavačke podržať malú dierku a zároveň locknúť pravú pätu tak, aby sa človek mohol pravou rukou vyhupnúť hore na dosť ďaleký chyt (niekto si ešte prichytáva takú oblinu).
Variácia krokov spojená s prostredím a pieskom na zemi tvorí idylický zážitok. Ak budete niekedy v Austine (Texas), veľmi vám tento skvost odporúčam. Ak máte silu, miesto spottera vám postačí aj piesok na zemi.
Dlhoprstí 7A, Limbach, Slovensko
Magický kameň v Malých Karpatoch, ktorý pozná asi každý. Kopec línií na tejto skalke je na svetovej úrovni, mňa však najviac očarili Dlhoprstí.
PROBLÉM? Ešte som to nevyliezol. PREČO? Lebo keď už som to mal v októbri skrokované, povedal som si, že sa vrátim o pár dní. Medzitým som šiel do Kálnice do bikeparku a roztrhol som si tri ramenné úpony (jeden od ramenného kĺbu a dva od lopatky). Tak teraz už tretí mesiac od operácie sedím doma, rehabilitujem a plačem nad rozliatym mliekom. Nech teda tento text slúži ako dôkaz, že sa v roku 2022 vrátim Dlhoprstých dokončiť! A bude z toho aj krásne video, lebo ako pozerám, ani na YouTube, ani na Vimeo ešte nie sú.
Ešteže mám to lezenie, aby ma držalo pri zmysloch.
2.
2021 bol pre mňa zvláštnym rokom s kopcom potenciálu, radosti, úspechov, ale aj plaču. Po tom, čo som viac ako 15 rokov žil v USA, som si povedal, že je čas objaviť slovenské bouldre. Po vyše 250 zápisoch môžem povedať, že som objavoval vo veľkom. A to mám furt pocit, že som nič nevidel, a opäť ma pri písaní týchto slov ovláda akási túžba, ba až posadnutosť po ďalších prelezoch.
Čo ma najviac zaujalo na SK scéne? Asi tri udalosti: Majstrovstvá Slovenska v boulderingu, Tatryboulder blast a Blokáda Dva v Block Docku.
Majstrovstiev som sa zúčastnil len tak zo srandy, aby som spoznal nových ľudí a videl, ako je na tom naša talentovaná lezecká mládež. Tatryboulder blast ma zaujali super novými a drsnými bouldrami v panenskom prostredí Vysokých Tatier. V živote som sa viac nenachodil s bouldermatkou (ponaučenie, že sa musím nabudúce ubytovať na Popradskom plese), ale tá afterka stála za to. No a Blokáda klasicky nesklamala – za mňa u nás nie je lepšia lezecká stena ako Block Dock –, čiže za jedna!
A na konci roka mi prišla kniha 100 rokov JAMES. Potešilo ma, že Oli tak krásne spísal históriu slovenského boulderingu. Aj počas zimných a upršaných dní sa tak môžem vzdelávať.
JAKUB VLČEK
1.
15 minút 7B+, Chtelnica, Slovensko
Prvýkrát som v tomto úžasnom bouldri spotoval Ričiho a hneď ma oslovil a zaradil sa na pomyselnú listinu projektov, ktoré si chcem vyliezť. Potom som ho nejakú dobu neskúšal, ale túto jar som si povedal, že už asi prišiel ten správny čas a prekvapivo to išlo veľmi rýchlo, čo iba znásobilo emócie z prelezu.
Náhrobné kamínky 7B+, Chtelnica, Slovensko
Nikdy som nevenoval viac návštev a úsilia jednému bouldru. V daždi, snehu, vo vetre, nezáležalo na podmienkach. Proste som prišiel, spustil sa na lane, zhora okefoval chyty, poskúšal kroky a začal dávať pokusy zo zeme. Náhrobné kamínky kombinujú ťažké kroky s lezením vyššie nad bouldermatkou, čo vytvára dokonalý zážitok. Som rád, že som si prelez vychutnal pri sólo návšteve Chtelnice. Každému, čo sa nebojí vyšších bouldrov, odporúčam.
Vogónska poézia SD 7C, Chtelnica, Slovensko
2.
Tohtoročná bouldrová sezóna bola zvláštna, najskôr samé lockdowny a potom už prišlo teplo a ja som sa pretransformoval späť na lanového lezca. Ale aj tých pár návštev, čo som stihol, bolo super, dúfam, že táto jar už bude lepšia.
JANA ŠVECOVÁ
1.
Ouroboros 8A, Řikonín, Česko
Pro mě vytrvalostní linie ve stropě. Super boulder s malými spárkami v údolí říčky Halda od Štěpána Stráníka.
Nesplněný sen 8A, Modřín, Česko
Největší mentální boj, ale nakonec se mi povedlo během jednoho dne vylézt.
Ko-fan 8A+, Sněžník, Česko
Jednokrokové 8A+ za malé lišty, shyb do madla za hranou, udržet swing a je to… taky super boulder.
2.
Letos mám jaksi pocit, že jsem toho moc nevylezla, ale bude to asi tím, že jsme lezli hlavně ze začátku roku a druhou polovinu roku jsem jezdila na projekt na Sklapsko (který je stále projektem). Ale hodně jsme lezli a vytvořili spoustu nových boulderů na Babím lomu (oblast asi 15 minut od Brna). Takže jsem ráda, že jsme společně s Martinem objevili a oprášili tuto oblast a teď slyšíme všude kolem sebe, že tam lidi jezdí lézt a to je supr.
PETER „KMEŤO“ CÁDER
1.
Kuriér, 7C+, Jasná, Slovensko
Po štyroch mesiacoch, čo som neliezol, a 21 dňoch, čo som začal liezť a trápil sa v 6C-čkach, som sa nechal Peťom Gašiakom nahovoriť na tento skvost. Neviem ako, ale dal som to. Bol to obrovský šok. Boulder asi nie je príliš ťažký, je dosť jedlý, ale v tej nulovej forme to bol úžasný zážitok.
Metakognícia 8A, Mengusovská dolina, Slovensko
Pohybovo nádherný kúsok, ktorý sa mi podaril za dva dni. Po troch rokoch trápenia s kadejakými zraneniami som znovu vyliezol 8A. Navyše rýchlo, predtým som každé 8A dobýjal týždne, takže rýchly prelez v krásnom prostredí ma veľmi potešil.
Metanoia 8A, Mengusovská dolina, Slovensko
Metanoia deň – best day ever. Neskutočná jazda. Flow, aký zažiješ raz za niekoľko rokov. Začalo to nevinne, pokusovaním Metanoie 8A. Stále som padal v jednom kroku a dúfal, že keď krok dám, preleziem celý boulder. Chvíľu som sa v tom zasekol, už sa mi zdalo, že dnes to nepôjde, ale potom prišiel prelez.
Všetko napätie opadlo a prišla jazda. Pokračovali sme s Gašom na bouldre, ktoré som nikdy neskúšal. Najprv na Mašinu. Za pár minút sa mi podarila stand verzie za 7C. Uf, 8A, 7C, pekne. Vtedy som si uvedomil, že nič netočím a že by som mal rád spomienku. Tak reku idem to ešte raz a za chvíľu som to mal aj na videu.
Potom sme sa presunuli na Svet podľa Prota 7C, a znovu prelez do 10 minút. Asi zas ľahšie ako 7C, ale to už bolo niečo neskutočné, 8A, 7C, 7C, 7C.
Nasledoval presun pod Hibernáciu 7C. Flash pokus, pád v cruxe, dolez a ďalším pokusom posielam. Zas 10 minút. 8A, 7C, 7C, 7C, 7C. Klasa určite softová, ale ten deň stál za to.
2.
Rok 2021 bola jazda. Z úplného dna na vrchol. Prvé 4 mesiace som neliezol, následne som ťažko dobýjal 6C a tešil sa ako malý chlapec z prvého 7B. No a potom cez brutálny objem 7B-čiek a dáke 7C až na „vrchol“ k rýchlym prelezom 8A.
Vďaka Kačene som bouldroval omnoho viac na objem a zistil, že deň si najviac užijem lezením kvantity strednej obťažnosti. U mňa sú to trebárs tri-štyri 7B-čka za deň, to je ťažká užívačka. Vtedy sa cítim vrchovato naplnený. Takto to fakt milujem. Tomu sa žiadne 8A nevyrovná.
Navyše som prišiel na to, že ma nebaví liezť ťažké veci. Tesne po preleze pohybovo úžasného bouldra Metakognícia 8A, ktorého skúšanie mi ani netrvalo dlho, som si povedal, že ma to vôbec nebavilo. Z výsledku som sa tešil, ale nebol som tak plný úžasného lezenia ako po objemovke so štyrmi 7B-čkami. Ale na konci roku si pamätáš už len tie výkony, tie 8A-čka, čo si poliezol, takže asi treba aj tie liezť.
Celý rok som strávil bouldrovaním s Kačou a bol to úžasný rok. Ďakujem.
MARTIN ČERMÁK
1.
Lady Balance 6C, Mengusovská dolina, Slovensko
Parádní 6 m hajbol, nejisté stupy i chyty, tlukot srdce, tlaky v hlavě a radost na vršku.
Downhill 7B, Kokořínsko, Česko
Oprášil jsem můj dvacet let starý boulder nedaleko domova. Písek horší kvality, ale přesto aspoň v rámci Kokořínska to lepší.
Start z dvojprdy a spoďáku, silový tah do dobrýho a následuje ještě víc silovější pohyb do lišty a přes oblinu za hranou do položeného. Tam se dá buď uhnout vpravo do komína, nebo lehce odvážně pokračovat čtyřkou nahoru.
Yennefer 7A+ FA, Labák, Česko
Start ze sedu šestcéčkem a pak 4-metrovou hranou stropu doprava. Silová vytrvalost. Celkem dobré chyty, nějaký paty. Bavilo mě.
A proč Yennefer? No protože hezká a šikovná čarodějka.
2.
Už nebouldruji tolik, co dříve, ani ta síla není taková, no pořád mě to srandovní lezení baví. A baví mě i sledovat dění kolem boulderingu.
Tatry jedou! Zavaky a spol. drtěj jeden kámen za druhým, sektory přibejvaj a samý bomby. To je radost. Mě osobně nevadí, že se ke kamenům jde třeba i dvě hodiny, ale když je to prostě kvalita a v takovém prostředí. Tatry jsou láska.
Baví mě i číst o aktivitě kolem Bratislavy, Karpat. Snad někdy navštívim.
ONDRO VALENTÍN
1.
Na začiatku roka som si vravel, či mi zostal ešte vôbec nejaký zaujímavý projekt. Po tých rokoch objavovania nových skvostov sa mi zrazu zdalo, že už som potenciál panenských línií vyčerpal. No chyba lávky, svet sa ďalej točí a stále mi prináša prekvapenia.
Aj kráľ tam chodí sám 7B+, Kamenné, Slovensko
Paradoxne jediný naozaj kameň na Kamennom rovno pod lezeckými cestami z dobrého vápenca ponúka nielen skvostnú vzdušnú hranu za 6B (ktorú vrelo odporúčam), no aj direkt líniu s nástupom z neuveriteľne malých líšt, ktoré sa dajú udržať len vďaka tomu, že je k nim dobrá noha. Následné bojové kroky sú presne tie, pri ktorých si poviete: „Waw, toto fakt dokážem?!“ Spätne si vravím, že som tomu mal dať radšej 7C, nech sa to viacej lezie.
Pán hovnivál 7A a Srdíčko 7B+, Budhove balkóny, Slovensko
Toto extraordinary špeci pútne místečko, ktoré je ešte trošku secret spot, ponúka dva parádne strechové previsy. A toto sú prvé linky, ktoré sme tam ešte z jari s Luigim počas krásneho slnečného dňa vyliezli. Už sa tam teším na ďalšie projekty.
Plné Kabele 7A, Jaskyňa Kabele, Slovensko
Plavecké Podhradie aj do tretice. Toto je ľudia boulder traverz v tak peknom plastickom vápne, že mi možno aj slina ukápla, keď som to liezol. Linka na stienke vpravo od mohutnej jaskyne s potenciálom na monštrózne linky v stropoch a ďalšie veci v previsoch po pekných madlách aj nižšej obťažnosti.
Tieseň a pieseň 7B, Rozbehy, Slovensko
Vľavo od veľkej veže s lezeckými cestami sa nachádza úzky kaňon (záhorácky járek) a v ňom okrem pekného previsnutého traverzu po dierkach nájdete úplne vzadu skvost v skale ako z pieskovca. Boulder s krkolomným nástupom v „skrini“, s nečistým výlezom do skalného okna, s vražednou kamennou gilotínou celý čas nad hlavou. No aj tak je toto paradoxne linka v asi najkvalitnejšej skale na Rozbehoch s troma perfektnými krokmi, na ktoré nikdy nezabudnem, kým na ne nezabudnem.
Posadlá Barbara 7A+, Kamenné, Slovensko
Toto sem ešte musím šupnúť, pretože taký finger-locker, jak sa tu deje, som ešte u nás nevidel. A tak furt, keď si na to spomeniem, to malé decko vo mne sa smeje a vytešuje, až kým ho ten smiech neprejde.
2.
Čiže z pohľadu boulderingu parádny rok, aj keď som z neho polku prebouldroval na lane, zisťujúc, že Malé Karpaty ešte v podobe krátkych bouldrových ciest prekvapivo ponúkajú ďalší nevyčerpaný potenciál. Tieto krátke línie v sebe ukrývajú často skvostný bouldering a pre bouldristu sú to vlastne fakt dlhé bouldre.
Objavovaniu a tvorbe nových bouldrov som v posledných rokoch venoval veľké množstvo času a energie a tieto zážitky mi vliali do života veľa nadšenia. Rád by som preto povzbudil mladých, choďte do lesov, skúmajte zákutia, hľadajte skalné línie, lezte po nedotknutej skale, sú to parádne zážitky a ešte je veľa čo objavovať.
Vidíme sa v 22.
LENKA KRIŽANOVÁ
1.
Bez lásky raj nenájdeš 6B, Rybníček, Slovensko
Môj (ne)vzťah k traverzom datujem do roku 2018 po plačlivom preleze Mačacích lávok na Bláznovi. Odvtedy som sa najradšej hýbala iba kolmo hore. Ale keď si vybúchate všetky bouldre „v okrese“, nezostáva vám nič iné, ako ťapkať rukami aj horizontálne (a pätovať).
Raz sme si dali s Ferom na Píle (Nad cintorínom) freestyle a vymysleli sme parádny nízky traverz, ale do kopca. Pár dní na to som dala Milanovinu 5A (krajšia verzia je bez spodných kameňov). Na Posvätke som zase dlhšie ladila Mravca vo vetre 6A. Podľa záznamov v denníku som bola na Fera, ktorý mi chcel poradiť, veľmi milá. Citujem: „Teraz na mňa nerozprávaj.“
No a od mája do októbra som sa zamerala na Oliho asi 20-krokový traverz na Rybníčku. Začiatky boli podobné ako v Mravcovi – nešlo mi spojiť hociktoré dva kroky. Prvý deň som celý čas maturovala iba nad nástupom. A nenastúpila. A keď som už po viacerých výjazdoch vyladila stred, zabudla som zase na ten začiatok. A tak ubiehali mesiace, kým som to neskrokovala až do záverečného bouldra Pusť hada do rukáva 5B – ale už nebolo sily nazvyš.
A potom už mám pred očami iba obraz, ako v práci zatváram počítač, s korporátnou kartičkou na krku sadám do auta, fúka vietor, na kruháči v Pezinku je zápcha, jem pagáče a hrá Lola Marsh. Celý boulder sme s Ferom zoptimalizovali na dokonalý kroko/pätosled, ktorý som prešla v absolútnej rýchlosti, bez zaváhania, iba mi žblnkalo v bruchu. A keď som už bola hore, Fero nadhodil, či som pri nástupe nešuchla tričko (pravdepodobne nie, ale myseľ už bola nahlodaná). Tak som si dala pauzu dve pesničky, zapravila tričko a dala to znovu! Čistý prelez, jasná myseľ, zapadajúce slnko. Bouldering at its finest.
Sliz 5C, Končitá, Slovensko
Niektoré bouldre by som kľudne opakovala celý život. Niekedy zabudnem, že som čosi už vyliezla, inokedy ma proste baví nanovo vymýšľať program, no a najčastejšie sa mi boulder jednoducho páči tak veľmi, že by som ho liezla znova a znova. Presne ako Sliz v Džungli na Končitej. Začiatok z líšt v priekope, potom obliny, bočák na ľavú ruku a dolez machom a papradím. Keď sa bouldering prirovnáva k ladným tanečným figúram, tak toto je ono! Len jednu vec nechápem, ako mohli nazvať tento skvost slizom?
Trip 6A+, Píla, Slovensko
V jednu októbrovú sobotu sa mi záhadne podarilo nakalibrovať sa na ultra vysoké bouldre. Cca 4 metre sú pre mňa už highball. Alebo to možno bolo atmosférou, lebo vtipy a bouldre padali rad za radom.
Trip je taká indoorová linka – po madlách a bočákoch rovno hore, odlez doľava, hore nešuchnúť strom. Aj tu kremenec reže prsty, najviac však na nástupe. Celý čas nepozerať dole, lebo ako hovorí staré príslovie: „Kto zoskočí z výlezu, toho bolí koleno.“
Zoskočila som dvakrát.
2.
Permanentne obité kolená a takmer 160 zápisov na climbe sú dôkazom mojej najlepšej sezóny. Bouldering vonku sa pre nás stal novým normálom, perfektné boli výjazdy „na hodinu“ po práci, ale aj výlety s kamarátmi, kde sa viac piknikovalo, ako liezlo.
Viem presne, kde mám navrch a tiež, čo by som mala viac trénovať (výbušnosť a obliny). Nadobudla som tiež pocit istej sebadôvery, že aj keď nejaký čas neleziem, sila sa vráti po dvoch tréningoch. „Užila som si“ totiž 3 mesačné pauzy – mesiac, keď bolo príliš zima + mesiac, keď bolo príliš teplo + mesiac, keď som mala stehy na chrbte.
V roku 2022 si želám znova hovoriť po francúzsky vo Fontainebleau a svetový mier. Dovtedy „wake me up when february ends.“
FERO PAULINY
1.
Synovia šťasteny 7A, Rybníček, Slovensko
Najkrajší boulder široko ďaleko a to sú o meter vedľa aspoň tri „jahôdkové“ línie. Darmo, keď sa na kremenci objavia oblé stisky, stojí to za to. Vedeli ste, že flow nemajú iba raperi, ale aj lezci? Keď ho raz chytím aj pri FA-čku, boulder nazvem Csikszentmihalyi.
Slimačím tempom 6B (FA), Medené Hámre, Slovensko
Vraj treba skúšať to, čo nám nejde. Tak som chodil ladiť platničku s Mravčími vojnami, aj tvrdé lezky som si kúpil. No keď je telo zúfalé, hlava hľadá únik. Ale prečo ísť domov, keď platí staré známe, že dobrých liniek sa všade veľa zmestí? Najprv ma nechcela pustiť, no o dva dni to šlo už takmer hladko. Stačilo si vyliať vodu z gumákov.
Dozrievanie 6B+, Píla, Slovensko
Keby Oli dostal euro zakaždým, keď som tvrdil, že to musí byť 7A, hádam by si aj dáku kefku kúpil. Pritom stačí dozrieť! Nádherný boulder s unikátnymi krokmi. A pre mňa memento, že keď niečo nejde, pôjde o rok. Alebo o štyri.
2.
Hanba bokom, keď si Janja Garnbret zavesila na krk zlatú medailu, ťažko som skrýval slzy. Bouldering pre mňa už dávno nie je indoor a lezenie zďaleka nevnímam iba ako šport, no olympijská atmosféra ma dostala. Aj keď mi je trochu ľúto, že to pre tých najlepších znamenalo vymeniť skaly za tvrdý tréning. Kto vie, možno sa raz tieto svety oddelia úplne.
Ak ste mali vždy radi, keď vám rodičia pred spaním čítali, alebo len veľa cestujete autom, vrelo odporúčam podcast Nadzemí. Jan Šálek alias Čaj sa vie rozprávať s mladými puškami z preglejok aj so starými harcovníkmi z čias, kdy lezení byl punk.
Škótska legenda Dave MacLeod napísal pred pár rokmi výbornú knihu o tom, že 9 out of 10 climbers make the same mistakes. To by v tom bol čert, aby ste zrovna vy boli ten jeden. Žiadna metodická príručka, skôr „motivačná“ literatúra bez balastu. Skvelé čítanie.
Aby som nezabudol, v polke marca ma zaujala diskusia k Chiroptere 9a+ na Súľove. Jednak preto, čo nastalo, keď sa k „sporu“ vyjadril Adam Ondra, no hlavne preto, že som sa od pána Stygiana naučil, že keď človek niečo nevylezie, tak „ludovo povedane zjedol kokot.“
S Olim debatujeme, či sme v Karpatoch tento rok stretávali viac bouldristov. Mne sa opatrne zdá, že ľudí, o ktorých sa na climb.sk, youtube či instagrame nič nedozviete, v lesoch pribúda. A to je skvelá správa.
Na bouldroch som strávil vyše 70 dní, o 20 viac ako v roku 2020. Kiež by to tak rástlo ďalej.
OLIVER VYSLOUŽIL
2.
Srdce mi skamenelo. A to doslova. Rok 2021 bol prvým rokom, počas ktorého som nenavštívil indoorovú stenu. Skaly dokonale zaškatuľkovali moju predstavu boulderingu. Zistil som, že mi dokážu poskytnúť oveľa viac.
Myslím na bouldre a počujem les, spomínam na lezecké kroky a cítim odlesky lúčov pomaly porciované ostrými hranami listov mihotajúcich sa vo vetre. Pretože na bouldroch a projektoch, dokonca aj na tých miestach, kde som ich nenašiel, sa dobre venčí duša.
Nedokážem už o boulderingu premýšľať ináč. Viem, ako vonia na prstoch kremenec, žula aj vápno, všetky tie malokarpatské prímesi lokálnej variability robia sprievod neodbytným myšlienkam na návrat. Mojou najväčšou motiváciou je konkrétna línia. A keď som sa nevedel o žiadnu oprieť, vybral som sa ju do lesa hľadať.
Poviem vám, kamenné srdce vôbec nie je chladné. Okrem toho, že je dobrým kompasom, urputne iskrí. Vzišlo z toho 141 dní na skalách, viac prvovýstupov ako opakovaní, dve odrovnané motyky, jeden zlomený krompáč, nezvestný teleskopický rebrík a nejaké tie vyrajbané kefy. To bol môj boulderingový rok.
Napriek tomu, že ma prikovalo v Malých Karpatoch na plný úväzok, pomedzi štíhle buky, tučné duby a ojedinelé ihličnany som stihol sledovať aj aktivity nadšených kamarátov v Tatrách, na Záhorí či nad Ilavou. Všetkým patrí veľká vďaka, lebo to čo po nás zostane, nie sú naše prelezy, ale bouldre s príbehmi.
1.
Uhrať všetok bouldering len na skalách u nás nie je jednoduché. Keď sa k tomu ešte pridá práca a rodinka, nemožno sa čudovať, že som lezecké kroky naháňal, kde sa dalo. Vyústilo to do rekordného množstva extra dlhých bouldrov. Obľúbil som si ich benefity natoľko, že nič kratšie mi pri výbere toho najlepšieho nenapadá (A predsa! Napríklad najkrajšie 7A v Karpatoch).
Kávové galaxie 7C, Rybníček, Slovensko
Rybníček bol jednou z oblastí, ku ktorej sa mi počas roka podarilo spraviť sprievodcu. Nebudem klamať, dokonale som sa tam vybláznil. Tento boulder som vytvoril počas príjemného poobedia, keď sme si s Ričim ponad šálky horúcej kávy vymieňali zážitky a dojmy. Už tak nabudený z príjemného dňa som sa vybral na prechádzku prítomnými galaxiami a vznikol z toho výborný lezecký zážitok.
Blázon čas 7C+, Rybníček, Slovensko
„Blázon čas!“, zahlásil Supa v mojej obľúbenej hip-hopovej produkcii Tončiho Suchotu. Bolo to necelú polhodinu po preleze novinky na Rybníčku, v dôsledku ktorého mi po naštartovaní auta už ani volant neprišiel ako madlo. Jednoducho som mal stále natečené. Pomyslel som si, že som blázon, keď leziem takéto veci, a blázon je veru aj čas, ktorý sa tu so mnou nepekne zahrával. Boulder som skúšal v najväčších horúčavách, no nedal som si povedať. Ako dobre… Subjektívne je to môj najťažší boulder v roku 2021. Keby mal jeden krok naviac, už ho asi vtedy nedám. Ako by riekol pravý blázon, teším sa na predĺženie!
Terapia 7C a Terapia direkt 7C+/8A, Peprovec, Slovensko
O Peprovci som už zapísal nejednu stránku. O terapii, ktorú mi poskytol, detto. A tá katarzia! Ostáva mi len vyzdvihnúť to najlepšie, čo Malé Karpaty ponúkli. Nielen minulý rok, mám pocit, že úplne.
Viete, čo je odvaha? Veriť, že toto nie je všetko. Že vnútorný kompas nás nemôže sklamať, keď sa s ním zosúladíme. Kamenné srdce je totiž strašne fajn. Možno z nás urobí bláznov na terapii lietajúcich rôznymi galaxiami, no vedzte, že čas jednoducho nemá šancu, keď milujeme bouldrovať.
Komentáre