V prvej polovici jari počasie naozaj prialo, bolo chladno a sucho. Ľudí na lokálnych bouldroch už bolo ale menej. Prichádzajúce leto postupne povoľovalo putá, zo zimných bouldristov sa už opäť stávali lanolezci, lokálni návštevníci sa postupne posúvali aj mimo regiónov. Aj keď to vyzeralo, že sa všetko postupne vracia do starých koľají, svoju inakosť si jar zachovala.
Zatiaľ čo zima bola malou tesnou krabičkou, na jar sa v nej už začali vytvárať dierky, cez ktoré dnu prenikalo svetlo nádeje. Aj keď som už za hranicami Slovenska nebouldroval od minuloročného februára, chuť a zápal ma neopustil. Táto kombinácia naplno pretransformovaná do lokálnych možností a rozvoja potenciálu má predsa trvalejší a širší dosah. A tak ma aj na jar moja krabička veľmi bavila.
Hneď prvé jarné dni som si s Kubom zopakoval obľúbený lokál nad Dunajom a podarilo sa mi zreťaziť Vyslúžilého umelca. Nastúpil som na jarný vlak dlhých bouldrov a jazdu som si užíval.
Marec bol pri svojom konci. Stihol som ešte pár návštev Kamenného, ale boulderingu som tam stále dostatočne neprepadol. Páčil sa mi traverz Hedvábna stezka.
Neskôr som už svoje záhorské pôsobenie začal prekladať krátkymi návštevami lesov za Rohožníkom, kde som začal chystať malú oblastičku. Dokončiť som ju stále nestihol, nakoľko ma koncom apríla opäť zlákali kremence na druhej strane Karpát.
Teploty pomaly stúpali, návštev lokálu nad Dunajom ubúdalo. Stihol som ešte preliezť pár krokovo vďačných, a hlavne bohatých, noviniek. Z opakovaní spomeniem aspoň boulder Matricaria chamomilla, ktorý končí nepríjemným dvojkrokovým kúskom Krtko-kot.
Máj sa ale prevažne niesol už v znamení Rybníčka. Hobľovali sme jednu novinku za druhou, až som skončil pri parádne dlhých líniách, čím som svoj bouldering posunul trošku do iných sfér.
V máji sa ku mne pridal aj nezmar Riči a elán pre spoločné sessions mu vydržal takmer mesiac. Niekoľko návštev Rybníčka a Medveďky.
Svoj sľub zo zimného článku sa mi splniť nepodarilo. Počas jari ešte neuzrel svetlo sveta žiaden nový sprievodca. Rybníček sme uzavreli až pár dní po letnom slnovrate, a preto ho prenechám „Inému letu“.
Posledným jarným zápiskom sa stal boulder Kolotoč nad Dunajom, prelezený už v naozaj náročných skoro-letných podmienkach.
Dnes je už leto v plnom prúde. Spomienky na jar majú veľa spoločných atribútov s tými zimnými. Sú opäť iné. V kvalite však vôbec nezaostávajú, aj keď je všetko dianie sústredené doma. A možno práve preto sú výnimočnejšie. Nakoniec budú možno aj viac hriať, keď to bude potrebné.
Oli