Včera som ten krok opäť viackrát neurobil. A to som si ho ako riešenie kľúčovej sekvencie konkrétneho bouldra vymyslel ešte pred troma rokmi. Vyladené k dokonalosti. Aspoň som si to po preleze myslel. Neskôr som k bouldru pridal iný nástup, ktorý predmetnú pasáž výrazne oddialil. Percentuálna úspešnosť sa v danom kroku výrazne znížila. Bol som presvedčený, že kroky predtým nabehám a „crux“ nakoniec nezmení obťažnosť. Krokov predtým je však tak veľa, že sa mi to nedarilo.
Nútilo ma to ísť stále hlbšie do analýzy pohybu, potreboval som ešte zoptimalizovať niekoľkokrát optimalizované. Ale je to vôbec možné? Dá sa stále niečo objaviť na kroku stokrát úspešne zrealizovanom?
Každý komplikovaný lezecký krok má svoje kúzlo. Spočíva v akejsi nekonečnosti, do ktorej spadneme, ak sa k nemu začneme častejšie vracať. My bouldristi to môžme vnímať v prípade viacnásobného opakovania toho istého bouldra, alebo pri kombináciách viacerých línií a predlžovania stávajúcich základných smerov. Túžba po dokonalosti prevedenia nemusí sledovať iba výborný vnútorný pocit po preleze, ale práve pri dlhých bouldroch je hnacím motorom pri reťazení náročných sekvencií.
Je až neuveriteľné, koľko detailov som ešte dokázal upraviť po takej dlhej dobe opakovania kroku. Je to preto, že bez úpravy by som v predĺženej verzii v danej pasáži stroskotal. Zrazu nemám toľko sily v ramene, v okamihu mi oslabený úchop nedovoľuje pôvodné ponímanie chytu, odrazu s prelezenejšími prstami a v rozdielnych podmienkach nedokážem udržať oblý stisk „po starom“. To je moment, keď sa netreba stratiť v nekonečnosti kroku, ale uvedomiť si, že práve ponor v nej je naša devíza.
Stačili dve malé úpravy úchopov a percentuálna úspešnosť realizácie sa vrátila na čísla z pôvodnej kratšej verzie. Krok, o ktorom som si myslel, že mám dokonale vyladený, mi ukázal aj druhú stranu mince. Ponuku na let vesmírom riešení som mohol ignorovať a tvrdohlavo do toho búšiť. A možno by to aj nakoniec vyšlo. Asi áno. Ale prečo sa plaviť silou mocou proti toku, keď aj naprieč ťažkým bouldrom si môžem užiť plynulú plavbu po prúde a cítiť sa pri tom dobre.
Nie je umenie preliezť boulder, umenie je preliezť ho dokonale. Že kto to určuje? No predsa vy sami, váš pocit z prelezu. Aj vďaka všetkým kúzlam, ktoré pri tom objavíte.
Oli
Komentáre