Boulder.sk

Deficit kontaktu s pieskovcami sme začali v poslednom období postupne doháňať. Nanešťastie v tom najteplejšom období roka, ale radšej teraz ako nikdy. Síce to nie je vo Fontáči, no s veľkou radosťou u nás.

Čo si budeme nahovárať, ocitli sme sa v ťaživej fáze roka. S vysokými teplotami klesajú naše ambície, viac ako prelezy nás vyčerpávajú súboje s otravným hmyzom. Ešteže to dusno dokáže osviežiť aspoň radosť z pohybu v ľahších bouldroch.

Objavenie pieskovcov na Slovensku bolo svojho času skutočnou senzáciou. Uplynuli dva roky od prvej propagácie krásnych balvanov na „Makite“ (ako developeri túto oblasť nazvali). V júli 2016 nás Stano zobral do čerstvého sektoru Mladoňov, no a teraz nastal konečne čas aj na krátku návštevu mladšieho sektoru Zbrojnica.

Vstávanie o deviatej ráno. Poriadne raňajky, káva, leňošenie do obeda. Držková polievka, sekaná či rezeň, poobede krátka prechádzka, návšteva, alebo len povaľovanie sa s knižkou a večer oddýchnutý po celom dni zaspávať s myšlienkami na zajtrajšiu prácu. Tak presne takto NEvyzerala naša nedeľa. Kým niekto sa mohol hostiť na polievke a sekanej, my sme si užívali vlastnú porciu fúkanej na českom piesku - na Držkovej.

Nedozvedel som sa o ňom skoro nič, len som dúfal, že tam niekde je a že stojí za to. Nejaké indície sa ku mne predsa len dostali, veď nie nadarmo som sledoval detektívne seriály. Odrobinky polotajomných informácií dostatočne rozžeravili moje senzory na to, aby som sa rozochvel nedočkavosťou, aj keď sme mali namierené do krajiny lanolezcov. Ale vraj pieskovec. A to píšem o Sicílii. O boulderingu na Sicílii.