Vstávali sme o šiestej ráno a prvú kávu sme stihli až v pohraničnom Starom Hrozenkove. Z Bratislavy sme vyrazili v zložení ja, Adam a Lucka, v tesnom závese za nami išiel Ďuro Ravas s Katkou, Vikinkou a Berrym – a z druhej strany sa k nám pripojili Peťo Gašiak s Ivom, ktorý je čistou náhodou mojim tatkom. Po rallye jazde, ktorú nám Adam pripravil na kľukatých moravských cestách, sme neomylne zaparkovali v obci Držková neďaleko Trnavy (seriózne, pozri mapu!) a postupne sme tromi autami zaplnili malé parkovisko pod kopcom. O niekoľko chvíľ sme rozložili tábor pod hlavným sektorom a viacerí sme po prvýkrát okúsili drsný držkovský piesok.
Z prvého kontaktu som zostal mierne prekvapený. Fotky, ktoré som študoval počas zopár voľných chvíľ ešte pred výjazdom, mi pripomínali jemný fontáčovský piesok, na aký som bol posledné štyri roky počas Veľkej noci zvyknutý. Džkovský pieskovec sa však veľmi podobá, ba je priam identický tomu na Makite – je zrnitý, drsný a boľavý od prvej obliny. To znamenalo, že nás obral o podstatne väčšie množstvo kože nielen na bruškách prstov.
V angličtine existuje fráza “not every day is a Sunday”, ktorý sa najlepšie prekladá za použitia češtiny, “ne každý den je posvícení”. V našom prípade by bol práve český výrok omnoho presnejší. Nedeľa totižto bola, ale posvícení sa nekonalo. Viacerí sme odchádzali s dlhým nosom a zaveseným pytlom, nehovoriac o dožgretých rukách a boľavých partiách tela. Ale pekne po poriadku.
Začali sme vcelku úspešne, rýchlym dobytím T-Rexa 7A a jeho priameho variantu Komisař Rex 6C. Zjavne nám však unikli niektoré obmedzenia, viacerí sme sa zhodli, že našim variantom by sa jednalo tak o 6B. Ak sa tu nachádza nejaká dobrá duša, ktorá vie, ako treba T-Rexa správne liezť, aby to bolo ozaj 7A, budeme vďační za komentár. Na druhej strane nízky traverz Magion 6B nás vytrápil statočne.
Od tohto momentu nastalo pre niektorých z nás spomínané ne-posvícení, začnime ale od úspešnejších. Adam si po mnohých neunavných pokusoch vybojoval technickú Helikoptéru 7A a Peťo Gašiak išiel jeden boulder od druhého, zapísal si Helikoptéru 7A, Kompozíciu 7A aj Opičieho kráľa 7A, podľa vlastných slov bol však po sobotnom lezení “rozbitý” a bral to “rekreačne”.
Lucka sa na Držkovú vrátila s jasným cieľom – dobyť Kompozíciu 7A, traverz po oblinkách a stiskoch. Ani po mnohých pokusoch sa jej však nepodarilo poriadne pribrať oblinku a pohupnúť sa do záverečného madla a bude si ju musieť nechať na ďalšiu návštevu.
Ivo si s chalanmi rozliezol Helikoptéru, no evidentne číslo pokusov nedosiahlo jeho magickú prezelovú hranicu 69 a aj napriek neúnavnosti si tiež bude po ňu musieť prísť nabudúce. Ďuro sa takisto rozhodol brať nedeľný výjazd rekreačne, priam rodinne a veľa času sa venoval Vikinke. Pomedzi to stihol preliezť T-Rexa 7A, Magiona 6B aj Kompozíciu 7A Flash a dať zopár pokusov do K-Pax SD 8A, nešlo to však podľa predstáv. Na boulder treba voľnejšie triesla a bedrá, nehovoriac o tom, že výška je podstatnou výhodou a tak sa Ďuro po pár pokusoch išiel venovať rozkladaniu ohňa a opekaniu špekačiek, čo bol v nárazovom vetre 7 až 8 m/s problém tak aspoň za 7C.
K-Pax SD padol do oka aj mne, no na rozdiel od Ďura mi aj vďaka mojej výške a snáď trochu lepšie rozťahaným trieslam sedel viac. Po pár pokusoch som ho mal skroknutého, verziu zo stoja za 7B vylezenú, mohlo sa začať pokusovať. Počet smeknutých nôh na imaginárnych stupoch záverečného kroku neviem, no ak si dobre pamätám, tak nástupových papuliakov som hodil presne troch. Okrem iného som si doniesol oškreté dlane, temer aj tvár s frajerskou chrastou a moje zvukové prejavy, za ktoré sa ospravedlňujem ale na ktoré si, dúfam, už viacerí zvykli, sa niesli lesom aj napriek skučiacemu vetru. K-Pax SD však v zozname odnesených vecí nefiguroval…
Zakončiť tento report na takúto nôtu by však nebolo dobré a ani by to nevystihovalo atmosféru nášho krátkeho výjazdu. Napriek malým lezeckým neúspechom niektorých z nás panovala pod skalami výborná nálada. Vďaka Ďurovmu ohňu sme si opiekli spolu s Katkou a Vikinkou špekačky, spoločne si navarili kávu pre celú posádku a užívali si nedeľu aj napriek silnému vetru. Aj keď nám miestami odfukoval bouldermatky spod zadkov. Pri zliezaní z K-Paxu 7B nám ich dokonca sfúkol až dole do doliny, čo vytvorilo parádnu scénu. Ja vysiaci už len za ruky, pripravený zoskočiť, Adam dávajúci povel k zoskoku. V ten moment odlietajú oba matrace do doliny a ja, visiac, sledujem Adama, ako sa hrdinsky v polo-vyzutých lezečkách vrhá po matraci a stráca pri tom ponožku aj s teniskami, ktoré sa povaľovali nedaľeko. To nevymyslíš. A keby mi nejaká duša nedoniesla ďalšiu maticu, tak tam visím dodnes. Takýmto pseudo-rozprávkovým koncom môžeme zakončiť našu nedeľnú fúkanú.
Zo skál sa vraciame ubolení, mierne krvaví, ofučaní a s úsmevmi na tvárach. Pytle sme úspešne zavesili a nezostáva nič iné, ako si na ne zas pri príležitosti pekného víkendu spomenúť a prísť ich pozrieť :)
Aďo
Komentáre