Boulder.sk

Vstávanie o deviatej ráno. Poriadne raňajky, káva, leňošenie do obeda. Držková polievka, sekaná či rezeň, poobede krátka prechádzka, návšteva, alebo len povaľovanie sa s knižkou a večer oddýchnutý po celom dni zaspávať s myšlienkami na zajtrajšiu prácu. Tak presne takto NEvyzerala naša nedeľa. Kým niekto sa mohol hostiť na polievke a sekanej, my sme si užívali vlastnú porciu fúkanej na českom piesku - na Držkovej.

Krátke dni, sychravo, zima. Klasická jeseň, kedy sa sám seba pýtam, či tomu lezeniu aspoň trochu chýbam. Presviedčam Peťa a Majku, nech namiesto mrznutia na Hrádku idú so mnou obzrieť bouldre na Držkovej. Istý nemenovaný portál s jeleňom nedávno totiž publikoval článok s množstvom slnečných fotiek, ktoré nabádali k návšteve.

Milujem to vzrušenie zo spoznávania nových oblastí. Či už preslávených, zabudnutých, bájnych, alebo len prudko lokálnych, vždy ma ide pred premiérovou návštevou rozdrapiť od zvedavosti. Takmer ako za mladi, keď som za prejavy dobroty dostával kindervajíčka.

Sviatočné utorkové ráno samozrejme nebolo úplne bežným ránom. V rozgajdaných trenkách som na balkóne pochlipkával horúci čaj. Popri tom, čo mi figliar vetrík šteklil miesta, kam by sa cez tesné slipy isto nedostal, som sústredene analyzoval stav počasia. Bolo to príma, čiže s vyslovením prognóz som sa vôbec neponáhľal. Až keď suseda začala hlasne zvolávať deti na obed, zistil som, že ak chcem naozaj ísť, mal som byť už dávno na ceste.

Len jedenásť kiláčov severne od Zlína sa nad obcou Lukov nachádza sympatická lokalitka Velá. Velá je neveľká, no napriek tomu strašne fasa.