Boulder.sk

Vo Fontáči som bol prvýkrát v roku 2007 a odvtedy ho každý rok pravidelne raz navštevujem, niekedy aj dvakrát. Dôvod je čisto prozaický. Páči sa mi tam. Trefnejšie povedané, zbožňujem ho. Nahraný som bol hneď po prvej návšteve. Okamžite bolo jasné, že toto nebude príbeh na jednu stranu. Ako sa začali roky nabaľovať, na intenzite začal naberať sen stráviť tu aspoň mesiac.

Keď sa na niekoľkohodinový bouldrový výjazd vyberú dvaja tatkovia, jedno je isté. Bude sranda. Pretože slabým a unaveným zväčša pri prelezoch ťažkých bouldrov príliš nepraje, respektíve, pri prelezoch bouldrov tak všeobecne.

Liezť, bouldrovať a byť v lese pod skalami, pretože nás to baví. Nenaháňať sa, ale rytmicky predýchavať voľné spoločné chvíle, ktoré nám boli dopriate. Toto všetko môcť, tešiť sa z toho a popritom hľadieť na nášho malého synka, je vlastne úžasné šťastie.

Deficit kontaktu s pieskovcami sme začali v poslednom období postupne doháňať. Nanešťastie v tom najteplejšom období roka, ale radšej teraz ako nikdy. Síce to nie je vo Fontáči, no s veľkou radosťou u nás.

Čo si budeme nahovárať, ocitli sme sa v ťaživej fáze roka. S vysokými teplotami klesajú naše ambície, viac ako prelezy nás vyčerpávajú súboje s otravným hmyzom. Ešteže to dusno dokáže osviežiť aspoň radosť z pohybu v ľahších bouldroch.