Nezapadá lístím zem pod veternými vírmi. Nespráchnivie túžba časom pod vôľou aktívnou. Nezarastie skala machom pod rukami lezca... Cti zákony Džungle, a nenechaj ju z mapy zmiznúť.
Spod húštin, už skoro letných, siahli k svetu ďalšie fešné bouldríky na Končitej. V rámci tvorby sprievodcu ma zákutiami Gepňárky previedol najväčší, a asi aj jediný guru, ktorý sa sem za odhalovaním andezitových tajomstiev relatívne často vracia.
Keď sa tu človek ocitá v rozsahu jedného mesiaca už tretí víkend, prestane vnímať celkové množstvo balvanov. Tie isté tváre, ako tváre vašich spolužiakov, otupia sa časom v očiach. Len tie pekné budú vždy vyčnievať, režúc naše pohľady ostrými pobudnú. A to nás potom baví, držať oči otvorené.
Konečne sa nám podarilo vyhnúť vychyteným bouldrovým reštauráciam a vybrali sme sa napchať bruchá naše do prevádzky, kde bolo potrebné zponúkaných ingrediencií aj vlastné výtvory ucápať. Tlačíme hotové a pečieme aj nové, aby aj pre hostí ďalších dosť pozostávalo. Pofotíme a nakoniec i názvami naše diela vyzdobíme. Veriac, že po nás bohaté švédske stoly zostanú, lokál Strapatej do pádu tmy mapujeme.
V novembri si vždy rád privstanem a povytriasam z lapača snov také, čo sa opakujú. Dnes vypadol mi aj posledný, vyzerá to na to isté. Babie leto, odhrň závesy a zabaľ nás do svojich lepkavých pavučín! Chladno vydýchni, urob čary a prenechaj nás Končitej..., keď nám lapače tak často plní.