Po troch rokoch na Pukanci
Oli2
Tri roky nie sú málo. Pamätám, že to sme sa ešte len ochutnávkami bouldrov „outdoorových“ začínali ponúkať, čítali sme lezecké časopisy viac ako skriptá a učivá nutné sme nesvedomite zamieňali za kresby ideálov cez namakaných bouldristov vo videách a obrázky svetoznámych bouldrov na fotkách. Táto konzumná zmes nás ale bohužiaľ vzďaľovala od reality, že žijeme v krajine, kde onen šport neprekvitá ako holandská záhrada a že naše lesy (zatiaľ) neurodili žiaden Magic wood.