Skamenelý kráľ ríše plazov vo svahu Vtáčnika smeje sa každému, kto sa s údivom pod neho postaví a krk svoj do silného oblúku vytáča, aby uzrel, kde až hlava jeho majestátna končí. Nedá sa len tak pohladkať, no žmurkaním Vás na to bude nepretržite nahovárať.
Toľko som prešľapoval z nohy na nohu, až som si povedal, že toto nie, veď ma snáď potrhá, ak tomu tento rok ešte nedám jednu šancu. Stalo sa teda, že posledným dňom v roku stíham ešte pred raňajkami zasadnúť na chate pod Končitou. Na záchodovom okienku si prezerám ľadové mozaiky 11 stupňového mrazu. Vlnobitie rešpektu pred zimou momentálne vyčíňa na brehoch môjho vnútra, neviem čo presne mám čakať. Len dúfam, že pre mňa nebude pohromou, ale popoženie cirkuláciu vzrušenia, ktorá bude bdieť nad mojimi prstami a ohrievať ich.
Zbúchali sme ďalšiu z víkendových výprav na Končitú. Už-aj letí avízo Ričimu a zvedavosť mi nedá pri piatkovom ohníku, okrem špekáčikov, zajtrajšky si v teórii pred seba predostrieť.