Koncoročná potreba

Oli0
Toľko som prešľapoval z nohy na nohu, až som si povedal, že toto nie, veď ma snáď potrhá, ak tomu tento rok ešte nedám jednu šancu. Stalo sa teda, že posledným dňom v roku stíham ešte pred raňajkami zasadnúť na chate pod Končitou. Na záchodovom okienku si prezerám ľadové mozaiky 11 stupňového mrazu. Vlnobitie rešpektu pred zimou momentálne vyčíňa na brehoch môjho vnútra, neviem čo presne mám čakať. Len dúfam, že pre mňa nebude pohromou, ale popoženie cirkuláciu vzrušenia, ktorá bude bdieť nad mojimi prstami a ohrievať ich.