Boulder.sk

Čo by to bolo za jednodňový záťah na Velú, ak by nebolo aspoň 30 stupňov? Pretože keby sa vzduch nedal krájať, nepohol sa ani jeden lístok na strome, oči neštípali z kvapiek potu a prsty by nekrvácali už po prvej hodine, čo by to len bolo za netradične príjemný bouldering? Veru, bolo by to obzvlášť divné, a preto sme ani chvíľku nezaváhali a vybrali sa v sobotu na Velú.

Krátke dni, sychravo, zima. Klasická jeseň, kedy sa sám seba pýtam, či tomu lezeniu aspoň trochu chýbam. Presviedčam Peťa a Majku, nech namiesto mrznutia na Hrádku idú so mnou obzrieť bouldre na Držkovej. Istý nemenovaný portál s jeleňom nedávno totiž publikoval článok s množstvom slnečných fotiek, ktoré nabádali k návšteve.

Na Morave neďaleko Zlína usilovní makači sprístupňujú novú boulderingovú oblasť na pieskovci. Dvere k novým možnostiam majú otvoriť už známe Moravské Kejkle. Nepremeškajte túto jedinečnú boulderingovú akciu a 24.10 zamierte na Moravu. Všetky podrobnosti nájdete v článku.

Tak nejak uprostred týždňa zrodil sa nápad rozčechrať pod volajakými balvanmi víkendový vzduch. Nepripraveného zastihla ma myšlienka na Bor, ani som sa od samého prekvapenia k oceneniu jej jedinečnosti nevládal dopracovať. Hodím jedno kukátko na predpoveď a nezvyknutí na samé slnečné ikonky začíname v piatok podvečer radostne baliť.Čo za vidiny ženú ten čas naprieč životom, že mu stále len na chrbát musím pozerať? Je už sedem hodín večer a my len odchádzame.

Sviatočné utorkové ráno samozrejme nebolo úplne bežným ránom. V rozgajdaných trenkách som na balkóne pochlipkával horúci čaj. Popri tom, čo mi figliar vetrík šteklil miesta, kam by sa cez tesné slipy isto nedostal, som sústredene analyzoval stav počasia. Bolo to príma, čiže s vyslovením prognóz som sa vôbec neponáhľal. Až keď suseda začala hlasne zvolávať deti na obed, zistil som, že ak chcem naozaj ísť, mal som byť už dávno na ceste.