Česko-slovenské fondue

Bagetka nakrájaná na malé kúsky, tri druhy exkluzívneho francúzskeho syrečka roztopeného v jednu tekutú horúcu zmes zlatistých odtieňov a podlhovastá úzka vidlička. Všetko pripravené na zdvihnutie opony, gurmánsky koncert môže začať. Vidličky divoko štrngajú predbiehajúc sa v boji o božský ponor do syrového krému a aspoň zo dve kružnice s napichnutou bagetkou po dne hrnca.. Ešte chvíľu hľadím do okna parížskej reštaurácie a obdivujem francúzsky zmysel pre potešenie chuťových buniek. Rozmaznávajú si ich akoby chuť bola jediným zmyslom. Ako keď sa my maznáme s kameňmi, čoby nebolo iných radostí na svete. Napríklad, ako keď sme boli naposledy vo Fontáči.

Tentokrát naša story nezačínala príliš presvedčivo. Mám na mysli našu účasť s Ričim, ktorej potvrdenie sme si nechali ozaj na poslednú chvíľu len večer pred odchodom, inak na pol roka plánovanej česko-slovenskej akcii. Každý sme mali svoje bremeno, ktoré nám chrbát ohýbalo, či už to bola Ričiho chýbajúca polovička alebo choroba, ktorá ma na posledné dva týždne odstavila od akýchkoľvek aktivít. Bola to škoda, Ričiovci plánovali z Fontáča potiahnuť rovno na lano niekde do vzdialenejších francúzskych končín a ja zase poskúšať konečne na magických pieskoch aj niečo ťažšie.

Aj napriek týmto nepriaznivým okolnostiam sme sa ale nakoniec predsa len rozhodli popasovať zo svojimi okovami a v piatok na obed už opúšťame kraj rodný. Rehabilitácia, odreagovanie, nové dobrodružstvá, zábava alebo len francúzske dobroty, nech je to ako chce. Fontainebleau nás opäť ukecalo.

Transport do Vimperku pojmeme motivačne, až Riči nakoniec hľadí viac do sprievodcu ako na cestu. Občas to s nami zapláva poza krajnicu ale tie fotky niektorých skvostov za pár sekúnd mimo vozovky rozhodne stoja. Obaja tušíme nakoľko budeme musieť zo svojich pôvodne vysokých cieľov vplyvom okolností zľaviť, lenže nemožno si pomôcť. Tie Céčka sú také fešné..

O ôsmej už sedíme u Peťa a čakáme zbytok posádky. Pomaly rozbiehame úvahy nad výberom povozu, predsa len dukátik je síce komfortný ale tých 11 litrov/100km trošku bolí. Volíme ekonomickejšiu možnosť, a teda dvoch kombíkov pre osem zadkov a päť matracov.

Strach sa nad Vimperkom do noci dvíha, strach tých, čo budú o malú chvíľu skrčení na zadných sedadlách zo dva ruksaky objímať. Na zadku začínajú z mraveniska vyliezať prví odvážlivci už na prvej zákrute a po pár kilometroch sa to nimi len tak hemží. Riči zalomil v rekordnom čase, údivom oči trieštim. Kde sa to naučil, vychutnať si spánok v takýchto podmienkach? To sú tie noci na štandoch? Joga?

Našťastie časté zastávky umožňujú vytriasť z nohavíc ten otravný hmyz a absolvovať krátky strečing. Do Fontáča prichádzame v doobedňajších hodinách a všetci dobre vieme, že dnes to bude len veľmi jemná oťukávačka.

Rocher Canon obdarený našou dnešnou voľbou nás víta premiérovo. Krátky prieskum oblasti a môžeme začať s prvými lezeckými pohybmi. Lezieme na prvé 6Ačka, Danda lezie pod deku. Neskôr s Ričim ľutujeme, že sme si hneď neľahli k nemu, nakoľko nás pán Rocher jemne demotivuje. Možno to je aj tými 7Bčkami, ktoré nevedomky skúšame Cčkovými variantmi alebo 7Ačkami zo stoja, ktoré nechtiac skúšame zo sedu alebo inými únavovými dôsledkami.

Okolo 16tej už padajú prvé kvapky, tak pádime medzi kerfurácke regále. Prší celú nedeľu a my si vychutnávame rest day masívnych rozmerov. Súhlasne vyhlasujeme, že dnes neopustíme bydleníčko ani keby nám sem hodili plynovú bombu. Uboleným zadkom z cesty sa pri pohodovom sledovaní filmov pomaly navracajú ich ladné krivky. Máme čo sme chceli, zajtra môžeme spokojne na bouldre.

Ráno má vlhkosť na ceste ešte rozhodenú šachovnicu. Musíme si teda zvoliť oblasť obozretne. Éléphant do tejto rovnice s prehľadom zapadá. Otvorený sektor s rozsiahlou piesočnatou scenériou schne relatívne rýchlo a kým sa nám podarí dôjsť pod prvý kameň ten druhý je už suchý. Rozpŕchneme sa do menších skupiniek. Ukazujem Ričimu tunajšie legendy, ktoré sa nedajú obísť s čistým svedomím.

Tak ako som ja minulý rok neodolal, ani Riči dnes neváha a rýchlo príde na kľúčový balans v srdcovom La Coeur (7A). Je krásne slnečno a pomaly nám schne aj vlajková loď Éléphantu – Coup de Lune (7C). Rozdráždime si ešte chute v skvostnej technickej hajbolovej hranke La Figure de Proue (7A), vyriešime nástup do dierkového La Barre Fixe (7B+) a šup ho programovať.

Krok za krokom odhaľujeme všetky fígle no nakoniec nás zastavuje kilometrový krok do oblej lišty, ktorú človek s horším zrakom ani nezaostrí. Zrak zatiaľ zlý nemáme, zato tvrdohlavosťou kypíme ako ryža vo vare. Coup de Lune nám vystriela všetky náboje. Bez zbraní sa ťažko bojuje, musíme to tu na dnes vzdať. Vydáme sa hľadať našich českých bratov, do cesty nám však skočí Envie d’Ailes (7C) krutá to previerka prstov. Je skutočne zvláštne, že aj napriek vyčerpaniu do toho nadržane nabehneme. Zalamujeme, prelamujeme, stačí.

No dobre teda. Aj keď už slnko bolestne zíva, nie je stále úplne za horizontom, čiže jeden bouldrík ešte nemožno nestihnúť. Le Lépreux direct (7A) je doslovná parádička na vajíčku uprostred rozsiahleho pieskoviska. Spoďáčik na pravú, stisk na ľavú, pac jedna oblinka, pac druhá oblinka, hore nožička a hops do madla na hranu. Ale poďme konečne, veď už je tma…

Polooblačné ránko je ráno utorňajšie. Už pravá noha, ktorú som ako prvú použil na zistenie aktuálneho fyzického stavu, sa pri prvom spustení z postele čo-to nabedáka. Keď sa pridá aj ľavá, všetci v tomto tele okamžite vieme, že nám bolo včera ublížené. Puk. Chrup. Lepšie. Hor sa raňajkovať, nech sa nás Cuvier Rempart dočká. Nezabudnúť ešte šalátom a syrom zapchať širokánske úsmevy rozrezaných bagiet a môžeme ísť.Dnes sa delíme na dve skupinky. Na záťah do Rempartu sa k nám pridáva Peťo s Peťom a ostatok sa rozkladá v Cuvieri pod Mariškou.

Rozliezame sa vo vysokom 6Bčku blízko legendárneho Fatmana (8B), ktoré nám núka veľmi príjemný rozlezový balet. Hneď naľavo je parádna prow-hrana Big mamma assis (7A). Riči ako onsajtový 7Ačkový špecialista mi tentokrát prenecháva túto možnosť (nikdy to neprizná ale bolo to hlavne preto, lebo si nebol istý niektorým z krokov). Ja ako onsajtový deštruktor som to samozrejme neonsajtol, pokazil som Ričimu onsajt a jemu ostal „iba“ fleš. Pochopiteľne ma to veľmi škrelo na duši a tak som pridal aj zopár bonusových pokusov naviac.

Listujeme fotosprievodcom, až kým nás nezaujme pekná línia po relatívne dobrých chytoch – Salathé Wall (7A+). Nachádza sa na menej navštevovanom severnom svahu Rempartu. Pozitívne lišty sú niečo čomu sa nevyhýbame a po konzultácii s francúzskym Robinsonom Crusoem už naskakujeme do úvodného madla. Takmer všetci to posielame z prvej. Očividne sme si našli niečo, čo nám krásne sadlo. Pochopiteľne si pod boulder aj rýchlo sadáme a brúsime prvé pokusy do Salathé Wall assis (7C+). Verzia zo sedu je bohatšia asi o desať krokov ale je po chytoch (teda až na jeden ale ten je kompenzovaný dobrou pätou). Kľúčový bude program. Niečo sme odkukali z pokusov Robinsona, niečo sme vymysleli spôsobmi nám viac vyhovujúcimi. Už to teda bude len o energetických zásobách. Posledné kvapky v mojom zásobníku ma nakoniec podržia úspešne nad vodou. Riči sa mierne namáča. Ale len na chvíľu. V štvrtok sme späť..

Večer naše bydleníčko žije ďalším z filmových drahokamov. Dnes nám pre zmenu Travolta dokazuje, že vôbec nevyzerá na milovníka stolných hier a rozbalí na plátne komediálno-akčnú smršť, ktorá isto rozhádže aj toho najpresvedčivejšieho intelektuálneho diváka. Niekoľko plechovečiek, trošku vínka a tma.

Streda je klasickým formátom rest day-u. Začína neskorým vstávaním a pokračuje vyčerpávajúcim šopovaním. Netreba zabudnúť ani na poobedný petangový turnaj s dramatickým priebehom od začiatku až do víťazného ťaženia slovenskej dvojice, ktorá sa nesmierne precíznym spôsobom prehádzala vždy tam, kam bolo treba. Tak ako každý večer aj dnes predvádza Riči svoje kulinárske umenie a ja sa vždy s lyžicou v ruke teším, že som ho aj s Peťom dostal za kuchynského parťáka. Nadlábneme sa a utekáme do mesta pre moju cestovateľku Aďku. Domček dostal nového obyvateľa.

Dnes sa opäť rozdeľujeme. Posádka nás s Ričim a Aďou vysadá na parkovisku v Cuvieri. Uistí sa, či máme so sebou čelovku, keby bolo slnko rýchlejšie ako my, a už aj ťahá smer Franchard Cuisiniere. Ričiho cieľ je jasný – posadiť sa pod šalátovú stenu a poslať to tam do pár pokusov, nech je sila na Veľkú štvorku. Aďa ide pešo do Fontáču, kúsok ju odprevadím a bežím do kopca zdielať úspechy. Je tak, Riči už má porobené. Aby mi demonštroval prehľad aký ho sprevádzal pri preleze, prelezie sa ešte raz celým sitstartovým krokosledom.

V dobrej nálade sa presúvame pod prvý skvost z veľkej štvorky. Kto by nevedel, tak legendárna „Big four“ je kolekcia tých najslávnejších a najvýraznejších 7Céčok hneď nad sebou v oblasti Cuvier Rempart. Je to ideálne stanovený cieľ ako niečo hodnotné v boulderingu dosiahnuť, nakoľko je kompletizácia tejto štvorky ozajstným orieškom. Totiž, každý z bouldrov je hodne výživný, poctivý a slávny. Presvedčili sme sa o tom na vlastnej koži, keď zo štyroch skúšame tri kúsky – Big Boss (7C), Tristesse (7C) a nakoniec Big Golden (7C+), ktorý sa nám zdal v danej konštelácii paradoxne najleziteľnejší.

Big four je obrovská motivácia, nádherná méta, na ktorej začínam oddnes budovať svoje lezecké sny.Dostali sme na frak a sťahujeme sa na hlavné námestíčko do Cuviera. Čas nám ešte dovolí pohrať sa so zapeklitou hranou L’Angle Incarné (7B) a za prvej tmy už utekáme nalodiť sa na parkovisko.

Posledný lezecký deň smerujeme do Apremontu. Po včerajšom trápení v ťažkých práskoch volíme schodnejšie 7Ačka. Po niekoľkých hodinách nás polovičná posádka opúšťa pod návalom únavy, Peťo s Peťom sa strácajú medzi kameňmi hľadajúc niečo rozkošné a my sa ostávame oboznamovať s programovacím jazykom Crazy horse (7B). Čoskoro máme teóriu vychytanú, ba dokonca podloženú úspešným absolvovaním jednotlivých krokov. Riči ide na ostrý, prebije sa až do výlezu, zamrzne, nedýcha, padá, umiera. Ožil, vstal, nadýchol sa, rozhýbal sa, dal si Snickers, posedel, oddýchol. Idem na ostrý, zlomí ma výlez, utrhne mi obe ruky, som hotový, umieram. Ožívam, vstávam, namontujem si naspäť ruky, dám si Mars, posedím, oddýchnem.

Potom začalo pršať a šli sme domov plní energie.

Oli

Komentáre

  1. Asi sa to nema pisat do komentov, ale zaver je brutaaalny :)
    Mato

Pridaj komentár