Resumé 2012

Len čo zastruhávam ceruzu po poslednom sumarizačnom škrabopise už mi tu nedočkavo skuvíňa prešlý rok 2012. Ani sa mu nedivím. Po tom, čo nám ponúkol, právom svoju hrdosť pod ceruzu tlačí. Neboli to iba prekvapenia z premiérových návštev oblastí, alebo odhalenia nových potenciálov, boli to aj sprievodcovia či nové priateľstvá, ktoré s rokom 2012 zrod svoj podpísali.

Doposiaľ najdôležitejší rok vo vzťahu s mojim svetom bouldrovým. Ako neopracované polienko v rukách zdatného tesára cítil som každý nový zásek. Núkali sa mi veci, ktoré ostali pochopené v najlepšej a v najužitočnejšej podobe. Pre mňa. Pre nás.

Asi by som nevedel kde začať, nebyť zaužívaných kalendárnych pravidiel. Má to svoj význam.

Január a február

Mesiace, kedy to na prvý pohľad boulderingu príliš nežičí, a pokiaľ nemáte práve dosť času a peňazí na vzdialenejšie výjazdy, ono to tak aj skutočne je. Isto aj preto sa zdržiavame len v blízkom okolí skúšaním osobných restov napríklad i na Bratislavskej perle.

foto: Kubo

Marec

Presýtení smradľavých prachov konečne valíme na skaly. Neďaleké Chřiby vítajú stvrdnutých valibukov. Prvé jarné slnko padá do kolien, čo len nepripravené je znášať pohľady na tie figúry antišportové.

O týždeň neskôr to už naberá serióznejšie parametre. Nielen pohľadmi hľadíme krásne kudlovické oblinky a udivení čerstvou dávkou chřibského potenciálu spoznávame nový dostupný lokál.

foto: Oli

Následným fontáčskym československým výjazdom spadám do kolobehu bouldristu. Telo sa už začína na skale opäť udomácňovať, len doma po návrate sa mu to nedarí.

foto: Peťo Schwarz

Apríl

Očakávané sviatky Veľkej noci opäť obišli naše korbáče. Zvýraznili radšej bouldrové očakávania z blížiaceho sa Cresciana. 15 ľudí, dve autá a jediný výjazd v roku, na ktorý sa nám darí zlanáriť krompáčujúceho Ričmonda.

foto: Aďa

Už v skromnejšej zostave pádime vyfarbiť naše svety sivou z Hartensteinu.

foto: Oli

Svet, minimálne bratislavkého boulderingu, pookrial, keď dal Ondro von svojho sprievodcu na Devínsku cestu.

Máj

Lásky čas sme darovali našej prvej návšteve Ostašu. Amor nešetril šípmi a všetkých nás tu „durch“ postrieľal. Zaľúbení po uši sme odštartovali rozpínavú množinu budúcich návštev.

foto: Bugi

Nostalgia si prišla na svoje v Modříne. Po piatich rokoch sa vraciame na západočeskú hranicu. Návraty ako z učebnice spomienok, ba stíhame nazrieť aj na Sněžník.

foto: Oli

Súhrou okolností sa v polovici mája namiesto Tábora ocitáme ukrytí v temnom previse Židovej strouhy, aby sme na druhý deň brúsili prsty na hladnej žule Rohaňáku. Večerné pivo s Peťom Schwarzom vyslalo impulz na zahájenie seriálu o juhočeskom boulderingu.

foto: Peťo Schwarz

Objavením atraktivity Ostašu sme si rýchlo zvykali na víkendové kombo Bor – Ostaš. Nebolo ťažké si na onú kombináciu zvyknúť, ťažšie sa javilo od Borostašu odvyknúť.

Bohatý máj završujeme príspevkom k budúcemu sprievodcovi pracovne na Končitej.

Jún

Čo nevyšlo v máji, zadarilo sa v júni. Z Tábora nás prvý júnový víkend už dážď nevyhnal a ďalšiu premiérovu návštevu sme si mohli odškrtnúť. Labužnícka žula predčila naša očakávania. Údolie pod mestom dýchalo impulzívnou atmosférou. Seriál o juhočeskom boulderingu mal vystarané o druhý diel.

foto: Oli

Pokračujem na Končitej, kde sa stretávam s tunajším „aktivistom“ Marošom. V sálavom teplúčku vyplňujeme prázdne miesta na mojich nákresoch.

foto: Oli

Stabilita počasia s vôľou po domácich aktivitách ma o týždeň privádza späť, spolu aj s dvoma posádkami. Osadenstvo sa vydáva testovať bouldre na Strapatú a do Džungle. Na druhý deň na ochutnávku bouldrov zavíta aj Králik s Gabčou. Niekoľko skvostov sa teší československému priateľstvu.

foto: Oli

Júl

Za okná votreli sa tridsiatky. Sparno s dusnom nám prekazili realizáciu klasického českého dvojboja, ktorý radšej uzatvárame turistikou.

foto: Aďa

Obľúbili sme si večerné sessions v previse na Medvedej skale a čo z toho vzišlo?

foto: Oli

Unavení z tepla odpočívame až do konca mesiaca, keď sa aj za neistej predpovede vraciame na Ostaš. Dobre sme spravili. Zásluhy sa nám dostávajú v nekonečnej pestrosti farebného víkendu.

foto: Bugi

August

Popri cestovaní na Sardínii konštatujeme, že lezečky v týchto teplotách ponecháme v tieni batožiny a s bouldrovou orientáciou sa sem vrátime v chladnejších mesiacoch. Potenciál nekonečný nedáva nám preto konečné zbohom.

foto: Oli

Sme ozaj odvážni, keď ignorujeme teploty a vyrážame bojovať do Petráča. Stále si vravím, že už v lete nepochybím ale vždy na to zabudnem.

foto: Bugi

Veľmi teplý víkend využijeme na návštevu Rybníčka a skompletizujeme malého sprievodcu.

foto: Oli

Ku koncu mesiaca ma ešte poteší slovenská pošta. Obdarený listom z Varazze si užívam dovolenkovú atmosféru talianskej žuly.

September

Z augustových grilovačiek sa utekáme schladiť do Džungle. Prečešeme machy, počistíme staré veci, poskúšame projekty.

foto: Aďa

September sa už pár rokov spája so Šumavou, dobrou partiou a prezentáciou kultúry spod rúk bouldristov. Už to aj vyzeralo, že 2012 svoje FBF mať nebude, no nakoniec sa našli zanietenci a v komornom duchu akcia prebehla. Ďalšou premiérou bola pre nás návšteva Vyššáku a loučovického sektora Pod priehradou, vďaka čomu zároveň zapustili korene tretieho dielu nášho seriálu.

foto: Oli

Október

V zmysle zachovania tradície nedáme októbru ani nadýchnuť. Jesenný Fontáč v cieľovej rovinke a dve plné autá nedočkavcov na štarte. Bez odpočinku, bez zľutovania, ždímame čo sa dá. Energia Fontáču nám pomáha to zvládať.

foto: Oli

Víkend po Fonte odbehneme do Chřibov vyhrať sa s jednou obyčajnou nedeľou.

foto: Oli

Záver mesiaca patrí taktiež už skoro tradičnej baboletnej Končitej. Všade by bolo iste dobre ale my sme vedeli, že tu a teraz je to najlepšie.

foto: Oli

November

Krásy jesene odkráčali s októbrom. Premenlivé počasie prialo Adamovi, ktorý priblížil svoje zážitky zo vzdialeného Porúria.

Dve návštevy moravských pieskov ešte november zniesol, raz tú moju so statívom a raz početnejšiu aj s Kubom, Aďkou a Králikom.

foto: Oli

Ostal čas už len na prechádzky bratislavskými lesmi…

foto: Oli

December

Blížime sa ku koncu presne tam, kde sme začínali. Projektami na žulovom kráľovi blaváckych lesov.

foto: Oli

Prsty naše nenažrané mrazy prepadli. Okradli ich takmer o všetko a pod rukavice ukryli. Riešením situácie bol únik. Osedláme transport okrídlený v smere kanárskom. Ostrov roztopašný, dal nám viac ako len tepla. Cez vulkanické krásy prírody a zaujímavých ľudí dokázal z boulderingu vyseparovať tie najvýraznejšie esencie. Niečo staré ostalo tam z nás, aby prenechalo miesto novému a voňavému. Miesto pre podstatu.

foto: Oli

Dovi 2012!

A že prečo doposiaľ najdôležitejší?

Pre kvantitu, vďaka novým oblastiam a stretnutiam. Pre pochopenie intimity, ktorá dáva boulderingu jeho senzuálny charakter a nám príležitosti pre úniky do duševnej samoty za miestami, kde sa varia naše poznania a dávajú veciam zmysel.

Oli.

Komentáre

  1. no pekne... len tak dalej. len ako som tak preklikal tie bratislavske clanky, tak by som sa velmo potesil akemu takemu sprievodcovi bratislavskej perly. co chvila tu hadam pomizne sneh, tak rad vymenim prach z vertiga za vonu zuly na prstoch.
    ex-man
  2. Nie je tam toho priveľa ale vôňa žuly je strašne fajn, už som pomerne hecnutý, že do jari to dám snáď von.
    Oli
  3. To si, Oli, vravel aj minuly rok :P
    Mato
  4. Keby som nevravel nič, bolo by horšie. Šípim v kostiach, že v dohľadnej dobe to bude dohľadateľné.
    Oli
  5. projekt je aj na Predeli, SD do Kungfu, naky buchac by sa mohol hecnut..
    ondro
  6. kungfu musim najskor preliezt normalne... ale hadam z jari padne
    ex-man
  7. Máš pravdu, Kugfu si ešte žiada jeden sedavý výprask. Čochvíľa sme tam.
    Oli

Pridaj komentár