Doposiaľ najdôležitejší rok vo vzťahu s mojim svetom bouldrovým. Ako neopracované polienko v rukách zdatného tesára cítil som každý nový zásek. Núkali sa mi veci, ktoré ostali pochopené v najlepšej a v najužitočnejšej podobe. Pre mňa. Pre nás.
Asi by som nevedel kde začať, nebyť zaužívaných kalendárnych pravidiel. Má to svoj význam.
Január a február
Mesiace, kedy to na prvý pohľad boulderingu príliš nežičí, a pokiaľ nemáte práve dosť času a peňazí na vzdialenejšie výjazdy, ono to tak aj skutočne je. Isto aj preto sa zdržiavame len v blízkom okolí skúšaním osobných restov napríklad i na Bratislavskej perle.
foto: Kubo
Marec
Presýtení smradľavých prachov konečne valíme na skaly. Neďaleké Chřiby vítajú stvrdnutých valibukov. Prvé jarné slnko padá do kolien, čo len nepripravené je znášať pohľady na tie figúry antišportové.
O týždeň neskôr to už naberá serióznejšie parametre. Nielen pohľadmi hľadíme krásne kudlovické oblinky a udivení čerstvou dávkou chřibského potenciálu spoznávame nový dostupný lokál.
foto: Oli
Následným fontáčskym československým výjazdom spadám do kolobehu bouldristu. Telo sa už začína na skale opäť udomácňovať, len doma po návrate sa mu to nedarí.
foto: Peťo Schwarz
Apríl
Očakávané sviatky Veľkej noci opäť obišli naše korbáče. Zvýraznili radšej bouldrové očakávania z blížiaceho sa Cresciana. 15 ľudí, dve autá a jediný výjazd v roku, na ktorý sa nám darí zlanáriť krompáčujúceho Ričmonda.
foto: Aďa
Už v skromnejšej zostave pádime vyfarbiť naše svety sivou z Hartensteinu.
foto: Oli
Svet, minimálne bratislavkého boulderingu, pookrial, keď dal Ondro von svojho sprievodcu na Devínsku cestu.
Máj
Lásky čas sme darovali našej prvej návšteve Ostašu. Amor nešetril šípmi a všetkých nás tu „durch“ postrieľal. Zaľúbení po uši sme odštartovali rozpínavú množinu budúcich návštev.
foto: Bugi
Nostalgia si prišla na svoje v Modříne. Po piatich rokoch sa vraciame na západočeskú hranicu. Návraty ako z učebnice spomienok, ba stíhame nazrieť aj na Sněžník.
foto: Oli
Súhrou okolností sa v polovici mája namiesto Tábora ocitáme ukrytí v temnom previse Židovej strouhy, aby sme na druhý deň brúsili prsty na hladnej žule Rohaňáku. Večerné pivo s Peťom Schwarzom vyslalo impulz na zahájenie seriálu o juhočeskom boulderingu.
foto: Peťo Schwarz
Objavením atraktivity Ostašu sme si rýchlo zvykali na víkendové kombo Bor – Ostaš. Nebolo ťažké si na onú kombináciu zvyknúť, ťažšie sa javilo od Borostašu odvyknúť.
Bohatý máj završujeme príspevkom k budúcemu sprievodcovi pracovne na Končitej.
Jún
Čo nevyšlo v máji, zadarilo sa v júni. Z Tábora nás prvý júnový víkend už dážď nevyhnal a ďalšiu premiérovu návštevu sme si mohli odškrtnúť. Labužnícka žula predčila naša očakávania. Údolie pod mestom dýchalo impulzívnou atmosférou. Seriál o juhočeskom boulderingu mal vystarané o druhý diel.
foto: Oli
Pokračujem na Končitej, kde sa stretávam s tunajším „aktivistom“ Marošom. V sálavom teplúčku vyplňujeme prázdne miesta na mojich nákresoch.
foto: Oli
Stabilita počasia s vôľou po domácich aktivitách ma o týždeň privádza späť, spolu aj s dvoma posádkami. Osadenstvo sa vydáva testovať bouldre na Strapatú a do Džungle. Na druhý deň na ochutnávku bouldrov zavíta aj Králik s Gabčou. Niekoľko skvostov sa teší československému priateľstvu.
foto: Oli
Júl
Za okná votreli sa tridsiatky. Sparno s dusnom nám prekazili realizáciu klasického českého dvojboja, ktorý radšej uzatvárame turistikou.
foto: Aďa
Obľúbili sme si večerné sessions v previse na Medvedej skale a čo z toho vzišlo?
foto: Oli
Unavení z tepla odpočívame až do konca mesiaca, keď sa aj za neistej predpovede vraciame na Ostaš. Dobre sme spravili. Zásluhy sa nám dostávajú v nekonečnej pestrosti farebného víkendu.
foto: Bugi
August
Popri cestovaní na Sardínii konštatujeme, že lezečky v týchto teplotách ponecháme v tieni batožiny a s bouldrovou orientáciou sa sem vrátime v chladnejších mesiacoch. Potenciál nekonečný nedáva nám preto konečné zbohom.
foto: Oli
Sme ozaj odvážni, keď ignorujeme teploty a vyrážame bojovať do Petráča. Stále si vravím, že už v lete nepochybím ale vždy na to zabudnem.
foto: Bugi
Veľmi teplý víkend využijeme na návštevu Rybníčka a skompletizujeme malého sprievodcu.
foto: Oli
Ku koncu mesiaca ma ešte poteší slovenská pošta. Obdarený listom z Varazze si užívam dovolenkovú atmosféru talianskej žuly.
September
Z augustových grilovačiek sa utekáme schladiť do Džungle. Prečešeme machy, počistíme staré veci, poskúšame projekty.
foto: Aďa
September sa už pár rokov spája so Šumavou, dobrou partiou a prezentáciou kultúry spod rúk bouldristov. Už to aj vyzeralo, že 2012 svoje FBF mať nebude, no nakoniec sa našli zanietenci a v komornom duchu akcia prebehla. Ďalšou premiérou bola pre nás návšteva Vyššáku a loučovického sektora Pod priehradou, vďaka čomu zároveň zapustili korene tretieho dielu nášho seriálu.
foto: Oli
Október
V zmysle zachovania tradície nedáme októbru ani nadýchnuť. Jesenný Fontáč v cieľovej rovinke a dve plné autá nedočkavcov na štarte. Bez odpočinku, bez zľutovania, ždímame čo sa dá. Energia Fontáču nám pomáha to zvládať.
foto: Oli
Víkend po Fonte odbehneme do Chřibov vyhrať sa s jednou obyčajnou nedeľou.
foto: Oli
Záver mesiaca patrí taktiež už skoro tradičnej baboletnej Končitej. Všade by bolo iste dobre ale my sme vedeli, že tu a teraz je to najlepšie.
foto: Oli
November
Krásy jesene odkráčali s októbrom. Premenlivé počasie prialo Adamovi, ktorý priblížil svoje zážitky zo vzdialeného Porúria.
Dve návštevy moravských pieskov ešte november zniesol, raz tú moju so statívom a raz početnejšiu aj s Kubom, Aďkou a Králikom.
foto: Oli
Ostal čas už len na prechádzky bratislavskými lesmi…
foto: Oli
December
Blížime sa ku koncu presne tam, kde sme začínali. Projektami na žulovom kráľovi blaváckych lesov.
foto: Oli
Prsty naše nenažrané mrazy prepadli. Okradli ich takmer o všetko a pod rukavice ukryli. Riešením situácie bol únik. Osedláme transport okrídlený v smere kanárskom. Ostrov roztopašný, dal nám viac ako len tepla. Cez vulkanické krásy prírody a zaujímavých ľudí dokázal z boulderingu vyseparovať tie najvýraznejšie esencie. Niečo staré ostalo tam z nás, aby prenechalo miesto novému a voňavému. Miesto pre podstatu.
foto: Oli
Dovi 2012!
A že prečo doposiaľ najdôležitejší?
Pre kvantitu, vďaka novým oblastiam a stretnutiam. Pre pochopenie intimity, ktorá dáva boulderingu jeho senzuálny charakter a nám príležitosti pre úniky do duševnej samoty za miestami, kde sa varia naše poznania a dávajú veciam zmysel.
Oli.
Komentáre