Práve na Modranskej skale pri Kuchyni sa na prelome októbra a novembra 1981 totiž konali prvé preteky v liepaní na tomto kontinente – O Malokarpatský paroh. Formát súťaže bol celkom originálny – každý pretekár si v stanovenom čase musel vymyslieť vlastný „liepak“, ktorý ostatní postupne preliezali. Pri takto nastavených pravidlách nikoho asi neprekvapí, že papierový sprievodca sa nielen nedochoval, ale nikdy ani neexistoval.
Uhlyk tak začínal odznova a za pár mesiacov skultivoval a povymýšľal vyše tri desiatky línií. Čosi ťažšie pridali ešte Oli a Ondro a na pár miestach som na poslednú chvíľu „niečo uvidel“ ešte aj ja. Výsledkom je parádny vápencový bouldering, ktorý tvarom chytov najviac pripomína neďalekú Baďuru či vzdialenejšiu Chtelnicu.
Prístup je krátky (cca 10-12 minút na Centrálnu stenu a o 6-7 viac do Špajze), no orientačne a „technicky“ o čosi náročnejší. Niežeby skaly – keď opadnú listy – nebolo vidieť už od auta, ale trafiť najoptimálnejší „chodník“ lesným suťoviskom sa každému nemusí podariť na prvýkrát. Na trase však postupne pribúdajú kamenní mužíci, tak ak sa sneh a mráz výraznejšie nepohrajú so statikou, bude to už len jednoduchšie.
Pôvodne sa zdalo, že oblasti bude priať najmä zima, ktorá ponúka lezenie na slniečku, v lete sa však ukázalo, že väčšina línií je od poobedia vďaka stromom v príjemnom tieni. Prvý raz som tam bol niekedy v marci, naposledy v polke septembra a skoro vždy mi stačilo iba tričko. A to raz aj trochu pršalo, no mierny previs a závetrie robia divy.
Na Modranskej skale si naviac radosti zažijú najmä tí, ktorým najviac chutia lišty a dierky niekde medzi 5A a 6A+ a nevadí im, že väčšina mierne previsnutých línií končí iba v tope. Nájdu sa však ľahšie aj o čosi ťažšie kúsky, dokonca aj nejaký ten projekt. Dobrou správou je, že strmý svah sa pod bouldrami ako zázrakom zrazu vyrovná, väčšinou sa tak padá „na rovinu“.
Na Centrálnej stene určite nevynechajte Nosoroha 6A+, ktorý „mantlom“ v strede línie trochu pripomína moderný (indoorový) bouldering, priamočiaru silačinu Biceps jak kladivo 6B+ či Spoločenstvo prsteňa 6A s highballovým nádychom. V Špajzi zase hravú špárku Na vodu hádam nemyslíš 5C či boulder Na pleciach obrov 6B, ktorý je aj nie je morfom.
Modranská skala má (takmer) všetko, čo od boulderingu čakám – výhľad, zapeklitý sit start a dve jednoprstové dierky. A históriu, ktorá má budúcnosť.
SPRIEVODCA NA MODRANSKÚ SKALU
(Ak máte radi betu, pozrite si Uhlykov instagram.)