Vy máte výhodu, pretože po dočítaní tohto článku budete mať o tamojšom boulderingu informácií o niečo viac, ba nemožno vylúčiť, že sa hriešnou myšlienkou ísť na Sicíliu bouldrovať aspoň na pár minút nepoihráte.
Hriešnou minimálne pre fanúšikov športového lezenia. Nejedenkrát som začul rečnícku otázku, že „prečo na Sicílii bouldrovať, keď sú tam také krásne steny?“ V radoch opálených skalolezcov sa na ňu neodpovedá. Majú v tom jasnejšie ako obedňajšie slnko.
Steny sú tam naozaj krásne, to sa musí nechať, ale bouldering ešte krajší. Čo iné by ste aj na tomto webe čakali, však? Prečo teda na Sicílii liezť s lanom, keď sú tam také pekné bouldre? …
Náš sicílsky sviatok začal zapožičaním si matracov v Climbing House v San Vite. Dostali sme kontakt na lokálneho bouldrového nadšenca Dávida a počas dopoludnia sme už na základe jeho koordinátov behali od kameňa ku kameňu za sprievodu hlučnej talianskej angličtiny.
Dávid je fajn človek, dobrák, ktorý si v mestečku Ummari otvoril B&B a pomaly si vytvára priestor pre budúcu boulderingovú základňu. Ummari totiž nie je ďaleko od oblasti Bosco Scorace, kde sa nachádzajú hlavní protagonisti tohto dejstva.
Oblasť je známa už niekoľko rokov, ale nikdy sa jej potenciálu nikto systematickejšie nevenoval. Svoje si tam v krátkosti odkrútil aj Smolo, ktorý mimo iných spravil svojho času aj prvoprelez pekného Flippera.
Balvany v Bosco Scorace sú pomerne roztrúsené, niektoré sú ukryté v hustom lese, iné pod pichľavými ostružinami a nájdu sa aj pekné kúsky na jemnej tráve v otvorenom priestore.
Dávid nás zavolal do sektora, ktorému sa začal aktívne venovať len nedávno. Predstavil nám vyčistené línie a ukázal mohutný potenciál blízkeho okolia. Niektoré bouldre mali prelez iba od neho, a preto bol rád, keď sme mu pomohli utriasť nadhodenú klasu.
Očistených bouldrov zatiaľ veľa nie je. Liezli sme asi na piatich balvanoch s kúskami tak do 7A, dokonca aj projekty, ktoré sme preliezli, túto hranicu asi nepresiahnu. V útrobách lesa sa však nachádzajú kvalitné balvany s jasnými mega líniami hrajúcimi už teraz celkom inú ligu.
Kvalita pieskovca je prevažne dobrá. Vo väčšine prípadov je tvrdý, nezriedkavo tvorí lišty, a napríklad obliny s dierami (trebárs po lakeť) mu tiež nie sú cudzie. Občasne môže zasoliť, nedajbože sa vám pod rukami vydrolí, ale pri predstave, že ste prvý, kto sa na ňom o niečo snaží, mu to aj odpustíte.
Keď nám Dávid s nadšením ukázal mohutný balvan, čisteniu ktorého sa posledné týždne venoval, ani by sme sprvoti neuverili, že mu jeho príprava zobrala toľko času. Potom nám ukázal fotografiu pôvodného stavu a veľmi rýchlo sme pochopili. Husté ostružiny ťahali sa po celom jeho obvode s túžbou úplne ho zhltnúť. Chcelo to jednoducho vizionárske oko.
Dávid síce vravel, že by chcel sprievodcu sfinalizovať v horizonte niekoľkých mesiacov, ale pri pohľade na niektoré balvany a hladné porasty som si hneď prihodil aj rok.
Po tom, čo sme sa podvečer rozlúčili s lokálmi, venovali sme niekoľko pokusov aj do nádherného vysokého projektu. Byť prvoprelezcom, nazvem ho „Sicílsky sen“, ale úspešný pokus som už do nutného odchodu dať nestihol. Snívať sa mi o ňom však aj tak bude.
A vlastne, o každom tom pieskovcovom obrovi v tieni lesa, o ich bouldrovom tajomstve, úškrnoch a krivkách, o južanskej náture, dezertoch a októbrovom slnku. Doteraz som vnímal Sicíliu ako svet lanozlezcov, no dnes už túžim objavovať jej boulderingové zákutia, odrobiť si hodiny kefovania a strihania démonických ostružín, pretože tento ostrov v sebe ukrýva naakumulovanú energiu, ktorá keď sa dostane na povrch, nebude to na Etne, ale v Bosco Scorace.
Oli
Komentáre