- Tvoje top 3 bouldre v tomto roku. Vôbec nemusia byť tažké, proste tie, ktoré ťa niečím oslovili alebo mali pre teba hodnotu.
- Aký bol tvoj bouldrový rok/čo ťa zaujalo na českej a slovenskej scéne?
TOMASO GREKSÁK
1.
Rok 2022 pre mňa nezačal slávne a tento trend ma prenasledoval celým rokom. Zo silvestrovskej dovolenky sme sa celá rodinka predčasne vrátili s covidom, január sa teda niesol v znamení rekonvalescencie a k intenzívnejšiemu lezeniu som sa dostal až na Tenerife v polovici februára. V podstate sa zopakovala situácia spred piatich-šiestich rokov, keď som liezol len na výjazdoch. Tých minulý rok síce nebolo o nič menej ako inokedy, ale keďže som medzi nimi neliezol, dlho trvalo, kým som sa ako-tak dostal do formy. Dosť bolo ale plakania, čo to som zas poliezol.
Ukrajinský Phobos 8A (?) FA, Kamenné, Slovensko
Nemám veľa projektov, ale tie dva-tri, ktoré mám v Karpatoch, ma začali viac baviť. A s jedným z nich som na jar konečne pohol – preliezol som dlhý technicko-silový traverz s veľmi neobvyklými chytmi a pohybmi. Zatiaľ sa mi ho podarilo dať iba do nástupu Večierky 7C(+). Megalinkup s týmto bouldrom bude veľký projekt – minimálne 8B. Názov som zvolil prozaicky, keďže v ten deň mala ruská invázia na Ukrajinu neslávne mesačné jubileum plné strachu.
Highbally vo Fontainebleau, Francúzsko
V rámci jarných climbingbus.com tripov do Fontainebleau sa mi popri sprevádzaní skupiniek (s čím mi našťastie výdatne pomáhal Ivo Capko) podarilo poliezť aj pár pekných vysokých bouldrov. Na highbally treba mať upratanú hlavu, čo odzrkadľuje pohodu, ktorá tam na jar vládla.
Ešte s reprošmi som si doprial Astrolab 7B+ v Buthiers, po ktorom som už dlho poškuľoval a hľadal odvážnu partiu, a v Avone sme sa nečakane s Rasťom a Katkou pustili do Calamity Jane 7B+ a Fil á Plomb 7B+. Hlavne Calamity Jane si veľmi vážim, keďže ide o technickú, mierne položenú stienku, ktorá má vyše šesť metrov. Po dlhom čase sme si spolu poriadne zaliezli a hecli sa navzájom, čo mi spravilo veľmi dobre. Veď práve s nimi som 16 rokov dozadu prakticky začínal so skalným boulderingom. Vtedy by mi ani nenapadlo, že takúto položenú stienku vyleziem, nie to ešte skôr ako Katka.
Geita 7C+, Vingsand, Nórsko
Nórsko nedopadlo úplne podľa (vysokých) očakávaní, lebo tohtoročné leto bolo extra upršané. Som ale rád, že sme sa cestou na Lofoty stihli zastaviť vo Vingsande a cestou naspäť v Stange, lebo obe oblasti sú perfektné. Vo Vingsande bolo sychravo, ale dá sa tam našťastie nájsť množstvo previsnutých bouldrov pod vysokými útesmi, kde to až tak nevadí. Geita je dlhý, extrémne previsnutý kúsok, ktorý krásne kombinuje veľa lezeckých štýlov. Keď v bouldri dostanem poriadne bandasky, tak ho vždy pokladám za uspokojivejší ako iné kratšie skalpy.
2.
Keďže som sám nestíhal moc liezť, tak som si ani nerobil zle tým, že by som si držal prehľad o sezóne ostatných. Z najbližšieho okolia mi padla sánka nad formou Roba Lubyho, ktorý za necelé dva týždne, čo sme boli na Tenerife, vyliezol všetky tamojšie ťažké bouldre a nejaké ešte aj pridal. Celkom mu stíhal aj Kubo Fábric, ktorý pekne drtil aj na jar vo Fontainebleau počas repre výjazdu a vlastne konzistentne počas celého roka. Keď som pozeral bouldrový rebríček na climb.sk, tak veľmi zaslúžene skončil za Robom na druhom mieste.
Viem, že Aďo Capko mal tiež raketový štart do sezóny a riadne zadrtil v NÖ, ale potom sa, tuším, zranil. Rovnako dobre mal rozbehnutú sezónu aj Peťo Jakabovič, vyliezol si svoje prvé 8A a forma gradovala. Keby si nezranil prst, tak verím, že v tých A-čkach by pokračoval aj na jeseň.
Už dlhšie trénujem hlavne juniorov, takže sa aj moja pozornosť točí práve okolo ich výsledkov (na skalách aj na pretekoch). Som rád, že nám vyrastá brutálne dievčenské trio – Lea Slobodová, Lujza Michalková a Maťka Buršíková. Baby mali super pretekársku sezónu a ani na skalách sa nenechali zahanbiť. Lea aj Lujza si preliezli prvé 8A-čka na bouldroch a Maťa sa poľahky a pretekárskym štýlom hýbe v 7C-čkach a C-pluskách. S mladými je radosť chodiť na skaly, lebo ten drajv a nadšenie sú vysoko nákazlivé a aj tie výhovorky a nadávky nejako nepočuť, tak môžem mať monopol.
MARTIN ČERMÁK
1.
Propaganda 7A+ (FA), Dubské skály, Česko
Drsná pískovcová hrana jak někde na Boru. Až mě udivuje, že po tolika letech lezení se dá najít nový šutr blízko domova. Kvalita skály není Labák, ale pořád dobře drží. Dva dny jsem kámen pucoval a když vyschl, tak přelez byl rychlý.
Perinbaba 7A+/B?, Mengusovská dolina, Slovensko
Hezká linka, krásný kámen a parádní tatranská žula. Perinbaba je asi trochu morfo problem. Na pohled nevypadá vůbec těžce, ale člověk se na ní může na chvíli zaseknout. Prostě dostat tělo z převisu do rajbu je skvělá zábava.
V Tatrách jsem vylezl číslově i těžší bouldre, třeba Nocturnatorik 7B+, nebo i pár prváčů, ale Perinbabu si pamatuji nejvíc.
Land des Schmerzen 7A (flash), Dolomity, Taliansko
Impozantní balvan na loukách v Passo Sella. Oblezli jsme ho dokola a každý směr stojí za to. Tenhle vede převisem přes stisky do výlezové stěnky, která je nepřehledná a není radno tam spadnout. Nakonec to vyšlo bojovým onsajtem.
2.
Zážitků z lezení je hodně, no jeden z posledních byl ke konci roku v Bahratalu. Jako vždy jsme lezli hlavně FA-čka a vidět malou-ultrasilnou Simču, jak přelezá ty 7B-7C, je užasný a motivační.
Letos jsem bouldroval na různých místech, písky, žula, vápence, čedič… Nejlepší je střídat materiál, sklony a podobně. A taky to prokládat lanem a horským lezením, ať není nuda.
VILIAM FERČÁK
1.
Black Pearl 7C+, Brione, Švajčiarko
Podľa mňa dokonalý boulder, obsahuje všetko, čo by prémiový boulder podľa mojich kritérií mal mať. Zaujímavé silovo-technické kroky, krásna riečna žula v nádhernom prostredí tečúcej rieky, až mi bolo smutno, keď som ho vyliezol.
https://www.instagram.com/p/CjtPF7BDUNP/
Jya 8A+, Chironico, Švajčiarsko
Tento boulder mal pri návšteve Ticina trošku nostalgický charakter. Začiatok je spoločný s bouldrom Blochx Addiction, ktorý som vyliezol pred siedmimi rokmi, a pokračuje silovou vytrvalosťou až do posledného kroku. Prelez v doobedňajších hodinách v neskoordinovanom tempe nebol ideálny, ale aj tak ma potešil rýchly prelez.
Mogadishu 8A+, NÖ, Rakúsko
Prvýkrát som navštívil túto oblasť hneď začiatkom roka. Industriálne prostredie nie je práve najlákavejšie, ale keď človek uzrie prvé kamene, akoby sa všetko ostatné stratilo, bouldre vyzerajú ako prenesené z nejakej americkej oblasti. Mogadishu je známy boulder so silovými poťahmi v previse, celkom môj štýl, aj preto sa mi ho podarilo rýchlo vyliezť. Avšak hneď na druhý deň som si zranil prst a na pol roka som bol „vyřízenej“.
https://www.instagram.com/p/CYzW1ClrvGT/
2.
Môj bouldrový rok bol celkom náročný, práve kvôli spomínanému zraneniu prsta. Leto som potom strávil v Tatrách skúšajúc Ultimate Tatras Holds’em, ktorý síce ostal neprelezený, avšak cely proces projektovania a progresu ma veľmi baví, tak sa teším na pokračovanie v 2023.
LUKÁŠ KOPOREC
1.
Lezenie išlo u mňa minulý rok trochu bokom. Paradoxne to bol ale asi môj najlepší rok, odkedy sa bouldrovaniu venujem. Očividne to stačí občas toľko neriešiť a ono si to už cestičku nájde. Ale teda pekne postupne. Mojím svetom tento rok hýbalo v prvom rade narodenie našej dcérky. V lete sa nám trochu prevrátil vesmír. Tí, čo leziete a máte deti, určite viete. Prípravy, ktoré predchádzali príchodu malého človiečika, sme si, my masochisti, ešte okorenili prerábkou bytu v šiestom mesiaci tehotenstva, ktorá bola dobrá iba na to, aby sme sa z daného bytu hneď nato mohli presťahovať, v deviatom mesiaci. Medzi to som si ešte šupol skúšky do komory daňových poradcov. To je potom také bouldrovanie naozaj brnkačka.
Luciferín 7B+, Medvedia skala, Slovensko
Konečne! Tento boulder som začal skúšať, keď ešte vyzeral úplne inak. Vždy keď som už bol blízko k tomu, aby som ho aspoň skrokoval, tak mi Mišo poslal obrázok so sarkastickým komentárom o ďalšom výlome. Nakoniec, po xy rokoch a xy na xy-lontú pokusoch, som to poslal mojím klasickým štýlom – prvým pokusom, pôvodne mieneným ako rozlezovým. Hlavne že päť predchádzajúcich výjazdov, keď som to mal rovnako natutovku nakrokované, som zázračne padal stále v inej časti – raz na začiatku, raz v strede, na konci, v tope, hocikde. Keď som pred desiatimi rokmi začínal s boulderingom, Medveďka bola moja prvá zastávka a Luciferín bol na nej vtedy najťažší boulder, ani som tam nevidel chyty. Dnes ich už zase nevidno, lebo všetky odpadli. Ale nie, choďte vyskúšať, určite neoľutujete.
Patológia 7A, Píla, Slovensko
Boulder, do ktorého som asi pol roka ani nevedel nastúpiť, ale aj tak som tam stále tvrdohlavo chodil skúšať dvíhať riť – postupne centimeter po centimetri vyššie a vyššie, až som to nakoniec nastúpil. A potom som zistil, že ďalších päť krokov do madla a výlezu budem skúšať najmenej ďalšieho pol roka. Ale jedného pekného dňa, už rozbitý na rešeto, predniesol som najstaršie klamstvo v boulderingu: „Posledný pokus“. Aj som čakal, že to opäť bude radosť iná, že to bude smútok, ale nakoniec som tú svoju „Nemezis z Píly“ po centimetroch poskladal.
Definátor 6C, Bratislavská Perla, Slovensko
Tomuto bouldru som sa extrémne dlho vyhýbal. Jeho dvojičku, Krížovú cestu, som preliezol už niekedy v roku 2016, ale z Definátora som mal rešpekt. Nesedel mi nástup, nevedel som to zapätovať, v strede som vylietaval, dynamo do hrany a mantel na záver. Nič! Ale keďže tento rok nebolo času nazvyš, a nakrokované som to už mal (aspoň vizuálne), jedného pekného dňa som tam proste prišiel na podmienku jak starý bouldrista a poslal to prvým pokusom. Tak som si povedal, že v tej svojej druhej bouldrovej desaťročnici už vlastne ani nebudem liezť, budem sa iba rozliezať.
2.
Ako som spomínal v úvode, moje lezenie bolo minulý rok ani nie na druhej alebo tretej, ale dakde na pätnástej koľaji. Napriek tomu sa mi podarilo, keď už nie na kvantitu, zaliezť aspoň na kvalitu a preliezť si veľa starých projektov. Zopár ťažších vecí sa mi zase podarilo skrokovať, a keby bola na konci roka podmienka, tak by snáď aj pustili (napr. Intimita na Kolárke v Limbachu).
Na scéne ma najviac zaujal asi celkový progres – prelezy ťažkých bouldrov doma aj v zahraničí. Tým, že už mám za sebou nejakú históriu, je zaujímavé to sledovať.
Samozrejme, ako zarytého lokalpatriota ma vždy zaujme, keď sa objavia nové možnosti v rámci okolia Bratislavy a Malých Karpát. Veľmi oceňujem a vyzdvihujem prácu Oliho a Miša, ktorí stále objavujú a vytvárajú niečo nové.
JANA ŠVECOVÁ
1.
Roof Der Wildnis 8B+, Lower Austria, Rakúsko
Tak tento boulder byl pro mě nejvíc TOP, protože jsem si díky němu splnila svůj cíl pokořit hranici 8B+, kterou zatím v ČR nikdo z bab nemá. Což vlastně nebyl ani ten goal, ale spíše si to dokázat sobě.
Takže jsem našla boulder v této klase, který mi sedne, a podařilo se mi ho za dva výjezdy přelézt. Byl to i boj s časem, protože jsem to vylezla hodně pozdě v roce už skoro na přelomu podzimu a zimy. Já nejsem úplně zimní tip, ale počasí vyšlo úplně suprově a všechno do sebe zapadlo.
Prehistorik 8B/B+, Labské údolí, Česko
Prehistorik byl můj první step do B+ klasy. Snažila jsem se na to specificky trénovat a byl to veeelký mentální boj, ale úžasný boulder.
Baví mě překonávat hranice a když jsem vylezla Prehistorika, tak to byl zase malý krůček v českém lezení a nějaké posunutí laťky.
Margo 8B, Moravský kras – Rasovna, Česko
Do boulderu Margo jsem investovala asi nejvíce lezeckých dní. Lezla jsem to cca 11 lezeckých dní a trvalo mi opravdu dlouho, než jsem získala potřebný core v těle, abych byla schopná udělat jeden krok nohama, který mi pořád nešel.
Jednoho dne jsme přijeli, já se rozcvičila a boulder padl hned prvním rozlezovým pokusem. Z ničeho nic. Sama jsem to vlastně nečekala, ale u mě to tak je. Ty první pokusy mám většinou nejlepší.
JURAJ GAZDARICA
Kancelária nad Dunajom 7B+/C, Dunaj, Slovensko
Miesto, kde sa dá zabudnúť na čokoľvek, a zároveň miesto, ktoré poskytne priestor aj pre aktivity, ktoré na prvé počutie kedysi nedávali väčšine z nás príliš zmysel. Pôvodne bol cieľ vymyslieť traverz vrchom balvana a kľúčovú časť prejsť cez provu. Celkom som sa navymýšľal, nakoniec pekná sekvencia. Po prelezení ťažších variantov bouldrov s týmto traverzom bola škoda nechať tak pekný ľahký začiatok (6B+) a nenadviazať ho do práve vymysleného traverzu.
Ufo na Morave 7C, Dunaj, Slovensko
Boulder, ktorý treba tiež vymyslieť. A že vraj sa padá na konci, sa mi moc nezdalo. Zo začiatku sa to zdá byť jasná záležitosť, hoci bolo treba povymýšľať. Avšak hneď prvé dva ostré pokusy pád na konci. Tak si vravím, že ďalším. Lenže ďalšie tri pokusy pád na konci a pekne som sa vrátil k bete z konca. A tak som pochopil, prečo sa dá padať na konci.
Tigra 7C, NÖ, Rakúsko
Pekná záležitosť do prstov, kde je začiatok celkom skladačka. Bola to taká malá náplasť pri skúšaní ťažších vecí, ktoré som si myslel, že pažravo zhltnem za dve návštevy. Očakávania veľké tento rok, ale učím sa pomaly chápať, že bude treba investovať viac energie do výjazdov, ako som si myslel.
2.
Prijemne sa pozerá na rok, keď máme opäť väčšie množstvo prelezov bouldrov 8B a viac. V A+ klase sa už udomácnili viacerí, ktorí pravdepodobne pôjdu vyššie. Pribúda chalanov na 8A, ale aj 7C-čkach. Všetko to je výborná motivácia.
ŠTĚPÁN POCHMAN
1.
Furtif 8A+, Fontainebleau, Francúzsko
Prvním bouldrem, který bych zmínil, protože si ho vážím, je Furtif. Tento problém jsem zkoušel už v létě, ale kvůli vysokým teplotám jsem ho nedolezl a povedlo se mi ho dolézt až na výjezdu koncem března. Má pro mě hodnotu, protože jsem ho zkoušel více dní a protože jsem ho od první chvíle, co jsem ho viděl na fotce, chtěl zkusit. Je to hezká vytrvalostní převislá hrana, můj nejtěžší boulder ve Fontáči.
Toxický prase 8B/+, Hřensko, Česko
Dalším významným přelezem v minulém roce pro mě byl boulder Toxický prase v Hřensku. Vážím si ho, protože jsem v něm strávil něco kolem 6 výjezdů. Celý tento blok v Hřensku má pro mě vnitřní hodnotu, udělal jsem tam několik prvopřelezů a dohromady jsem na něm strávil hromadu času. Tento boulder je vlastně propojka jednoho mého FA-čka (Half of Toxic Avenger) a bouldru (Pig Power Problem od Džanglího), oba dva bouldry jsou hodnoceny 8A+ a tato propojka je s klasifikací 8B/+, můj zatím nejtěžší přelez.
Zeus 8A+/B, Bor, Česko
Posledním z této trojice bude asi Zeus na Boru. Tento boulder bych vybral také nejspíš kvůli tomu, že jsem ho projektoval docela dlouho, a taky protože mě kroky hodně bavily a během celého procesu jsem cítil určitý progres, který mám při boulderingu rád. Tato linka je můj nejtěžší boulder na Boru, takže pro mě celkem dost znamená. Bor je skoro určitě moje nejoblíbenější česká oblast a všechny bouldry mi tam přijdou poctivě hodnoceny.
EDGAR HILLER
1.
Harmonika 6C+, Posvätná skala, Slovensko
V Oliho sprievodcovi sa človek dočíta, že po madlách bez hrany. No také jednoduché to nie je, rozhoduje sila. Nie je to výnimočne ťažký boulder, ale zaradil som ho sem, pretože na jeseň 2021 som s ním zažil dobrodružstvo. Pri krížení rúk na hrane previsu mi spod zadku silný vietor doslova odvial bouldermatku a ja som celou váhou nekontrolovateľne tresol chrbtom na holú zem. A chvíľu som myslel, že k autu sa už sám nevrátim.
Nová éra 7C/C+, Rozbehy, Slovensko
Už šiestykrát (nerátajúc rok predtým) sedím v aute, páliac drahý benzín a znečisťujúc životné prostredie rozmýšľam, či tých 180 km vôbec stojí za tento nie práve dlhý boulder v drsnom „podbrančskom“ zlepenci z miocénu, chytmi pripomínajúcimi zmes ťažkých ciest Súľova a Prečína, ktorý mi vždy po trištvrtehodine skúšania odpílil prsty. Pri kávičke na pumpe pred Sološnicou si poviem, že stojí, a onedlho držím dierku na pravačku a už to nevzdávam. Bolo na čase, krv sa už začala valiť.
Kráľovská Boa 7B, Píla, Slovensko
Majstrovský boulder od Olivera (ktorý vlastne od neho nie je?) v obľúbenom triasovom kremenci. Hoci minulý rok už vyšiel Kráľovský pytón (7B+), tento mi zabral viac času. Vlastne všetky bouldre mi tu zabrali veľa času. Ťažké na vymyslenie, najmä správne kladenie nôh, aby som sa vôbec udržal na mizerných chytoch v ubiehajúcom strope. Veľa práce, ale vôbec mi to nevadí – som profesionálny prírodovedec, milujem pobyt v lese s horúcou kávou, dymiacou ušúľanou cigaretou, spievajúcimi vtáčikmi a s vetrom v stromoch.
2.
Moje bouldrovanie/lezenie/cvičenie sa v posledných troch rokoch dosť riadi chronickou bolesťou pravého ramena, ktorú sa už chystám po dosiahnutí päťdesiatky (teda po sezóne 2023) riešiť. Napriek tomu sa mi podarilo v tomto roku vyliezť dosť problémov v rangu 7A až 7C. Mnoho ďalších nie, aj z toho sa teším, aspoň bude čo skúšať v novom roku.
Sledujem iba stránku boulder.sk, zaujímam sa o „malokarpatský“ bouldering. Pre mňa je úžasné sledovať Olivera, jeho schopnosť „urobiť“ z mála veľmi veľa bez toho, že by človek počul sťažnosti na kvalitu skaly, veľkosť kameňa alebo vzdialenosť, jeho kreativitu a pracovitosť, radosť z nových kameňov a ciest a lezecké umenie, ktoré sa pretavuje do ťažkých bouldrov.
A ešte ma zaujalo, že je nová oblasť pri Zochovej chate.
JAKUB FÁBRIC
1.
Media Naranja 8A+, Arico Nuevo, Tenerife (Španielsko)
Tento boulder ma oslovil okamžite, keď som obchádzal veľký dominantný kameň v tvare zemiaka. Nachádza sa v známej letnej destinácii a pre mňa v lezeckom raji – na ostrove Tenerife, v bouldrovej oblasti Arico Nuevo. Nastúpiš z miernej kozy a hneď sa začína boj. Celotelové lezenie, neisté dlhšie kroky po lištách a dierkach, kde som sa musel venovať aj svojim šmatlavým nohám. Radosť z prelezu bola najväčšia, keďže to nebolo len ďalšie 8A+, ale navyše v nádhernom prostredí divokej prírody a v príjemnom predletnom počasí.
La Maison de la Presse 7C, Fontainebleau, Francúzsko
V top 3 tohto roka nesmie chýbať boulder v mojej najobľúbenejšej oblasti. Silová pecka v previse, pätovačka až k hrane a technický fontáčovský výlez, kde som mlel z posledných síl. Okrem sily a kože odčerpal aj veľa vytrvalosti. Čistá celotelovka, kde si jednoducho boulder nemôžem len tak pomaličky vychutnávať.
Highway to hell 8A, Zelené pleso, Slovensko
K tomuto kúsku som sa dostal, keď bol tradičný tatranský boulderblast. Nikdy by mi nenapadlo, že sa v tejto doline dá aj bouldrovať. Vďaka perfektnej atmosfére sa mi ho podarilo relatívne rýchlo preliezť. Kroky na prvý pohľad vyzerali celkom náročne. Veľké kozy, neisté stupy a lišty a hlavne crux, kde som musel mať silné ramená a prebiť to po malých a ostrých lištách, v ktorých mi neskôr vyleteli nohy. Záver bol o čosi ľahší, ale stále to nešlo úplne bez námahy.
2.
Rok 2022 sa pre mňa ukázal ako zatiaľ najúspešnejší. Spolu so spokojnosťou, že sa mi podaril posun môjho maxima na 8A+, sa súčasne objavili nové oblasti a sektory, ktoré mi prinášajú ďalšie výzvy a ciele do budúcnosti. Do zbierky pribudlo 5x 8A+, 10x 8A, 15x od 7C do 7C + a množstvo ďalších bouldrov nižších obťažností. Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí si so mnou vychutnávali boulderingovú atmosféru, liezli a podporovali ma.
MICHAL MAKUŠA
2.
Aký bol minulý rok? A bol vlastne vôbec?! Keď sa človek nemá čas ani poriadne nadýchnuť, čas mu plynie rýchlosťou svetla. Pribúdajúce pracovné povinnosti sa síce snažia tváriť nenápadne, ale majú na tom výrazný podiel. Treba však myslieť pozitívne, a tak otváram denníček na „lezcovi“ – „Hm, tak to nie je bohviečo,“ prebleskne mi mysľou. Nakoniec však spomienky začínajú presakovať na povrch.
V roku 2022 som pochopil, že moja sezóna v aktuálnom dospelom živote (rodina + práca) má jasnú schému. Jar je v znamení hojenia zranenia z minulého roka a postupného naberania formy. Leto príde, keď forma vrcholí (bohužiaľ v nepriamej úmere s podmienkami). Na jeseň sa začína nenápadne ozývať „nové“ zranenie, ktoré v zime najprv ignorujem a následne hľadám riešenie. Takže, aj by som snáď vyliezol niečo hodné zmienky, ale keď sa dalo, nemal som na to, a keď som už mal, tak sa nedalo. Pardon. Snáď tento rok!
Zo svojho ročného pôsobenia by som vyzdvihol tieto tri aktivity:
1. kompletné prečistenie a temer absolútne vyťaženie sektoru „Nad zastávkou“ – kde inde, než v Loučovicích;
2. skultivovanie (konečne!) a zverejnenie (ehm) nového sektoru „Pod Lučí“ – samozrejme, opäť v Loučovicích;
3. komplexná príprava sektoru „Nový svět“ na FBF 2022 – áno, v Loučovicích.
Popritom som aj čosi liezol, ale len do počtu, také bokovky. Zbieranie čísel a prikrmovanie vlastného ega som vymenil za zveľaďovanie miestneho ihriska. Neviem sa dočkať novej sezóny, mám množstvo plánov.
Ak by však niekoho predsa len zaujímalo, čo som vyliezol, viac nájde v denníčku a na YouTube. Napr. taká Sardínia je rajom nielen pre „športovkárov“. To by ale bolo aj na samostatný článok…
PETER JAKABOVIČ
1.
Base camp 7C, Arico Nuevo, Tenerife (Španielsko)
Sezónu som odštartoval perfektným rozlezom na Tenerife na Kanárskych ostrovoch. Bouldre ma hneď úplne očarili, rovnako ako samotný ostrov. Base camp nám Tomaso odporučil hneď prvý deň. Najťažší krok bol pre mňa na začiatku – šmykľavá päta, ktorá ma celkom potrápila. Z výjazdu som si odniesol veľa krásnych prelezov a zážitkov a dúfam, že sa tam ešte vrátim.
Terapia 7C, Terapia hrou 7C+, Terapia direkt 7C+/8A, Peprovec, Slovensko
Mesiac po Tenerife som strávil týždeň vo Fontáči a po návrate som sa plný nadšenia z dobrej formy vrhol do novej oblasti kúsok od môjho domu. Ten kameň som si neskutočne obľúbil a začal som tam chodiť trikrát do týždňa po škole v nádeji, že by som počas leta mohol dať Terapiu 7C. Avšak bouldre začali púšťať rýchlo a do dvoch týždňov sa mi podarilo vyliezť všetky tri najťažšie kúsky na kameni.
https://www.instagram.com/p/Cft-2Cejzvl/
Vandale 7C, Fontainebleau, Francúzsko
Leto pokračovalo úspešným výjazdom do českého Ostašu. Bol som tam v roku 2020 a s obdivom som sa pozeral na Jakuba Fábrica, ako prelieza jeden boulder za druhým. Prešli dva roky a za dva týždne som dal všetky, ktoré som si pamätal, a posunul si svoje bouldrové maximum na 8A. Avšak ku koncu leta som si presilil prostredník na ľavej ruke, rozhodol som sa dať si preto pauzu až do posledného pripravovaného výjazdu do Fontáča.
V októbri som sa tak opäť ocitol na krásnych pieskovcoch a aj keď prst stále protestoval, vyliezol som spolu s Filipom Hromadom boulder Vandale (projekt z minulého roka). Pamätám si, ako som sa nevedel pohnúť skoro v žiadnom kroku, no aj tak sa mi veľmi páčil. A preto ten prelez pre mňa veľa znamená. Najviac ma teší, keď vidím, ako sa posúvam ďalej a som schopný vyliezť to, čo som predtým nedokázal.
https://www.instagram.com/p/CkWb8tSDmh3/
2.
Celkovo som s týmto rokom veľmi spokojný, aj keď prst sa mi stále lieči. No navštívil som veľa nových oblastí, spoznal nových ľudí a preliezol veľa krásnych bouldrov. A to je to, čo ma na lezení baví. Navštevovať nové miesta a posúvať svoje hranice.
LENKA PAULINY
2.
Bouldrový rok 2022 bol najhorší a najlepší zároveň.
Ako si každý pamätá, čo robil 11. septembra 2001, tak ja si budem pamätať ten pocit, keď sme liezli v Plaveckom Podhradí a medzi pokusovaním som si prečítala správu o pohotovosti jadrových zbraní. Ešte teraz cítim ten strach v kostiach.
A potom prišlo niečo báječné – Veľká noc vo vysnenom Fontáči. Bolo to ako v počítačovej hre. Každý deň som sa ocitla v inom leveli: Bas Cuvier, Rocher Fin, Cul de Chien, Buthiers… A po dvoch týždňoch som z Francúzska odchádzala – vytrápená platničkami a zlezmi – so stodvadsiatimi bludišťákmi.
Zažiť atmosféru svetového pohára v boulderingu v brutálnom lejaku v Innsbrucku bolo ďalším highlightom tohto roka. Na centimetre od nás všetky tie známe tváre a situácie, ktoré na streamoch nie je vidno – napr. ako sa mama Brooke Raboutou zoznámila s mamou Janjy Garnbret.
A keďže som si na jar vyliezla svoj ročný počet bouldrov, zákonite muselo prísť niečo, na čo sa nedá pripraviť. Začiatkom júla som z rozlezového bouldra vo Vertigu zoskočila z malej výšky a potrhala si väzivo na ľavom členku. Au.
Zdanlivo banálny úraz, no ďalšie dva mesiace sa niesli v znamení bolesti a totálnej netrpezlivosti, no predovšetkým strachu vrátiť sa späť na skalu a liezť slobodne bez mentálnej záťaže, že pri prvom zoskoku sa mi to stane znova. Železná guľa priviazaná o moju myseľ.
V polke septembra prišli prvé náznaky postupného návratu. Ten síce znamenal, že do konca roka sme už poriadne neliezli, ale zato sme sa s Ferkom zobrali!
Videli sme snáď všetky lezecké videá na svete a žasli nad výkonmi, odhodlaním, príbehmi zranení a rehabilitácií. Najlepší bol film Môj otec horolezec (Disney+), ktorý je o výkone inom a je nesmierne krásny.
1.
Rondeurs ennemies 5-, Fontainebleau, Francúzsko
Posledný deň vo Fontáči, posledný sektor, posledný boulder. Zamilovala som sa do neho na prvý pohľad v sprievodcovi. Laco fajčil, nejakí chlapci vedľa skúšali legendárny La Baleine, deň plynul. Toľkokrát som to chcela vzdať. Oblina – oblina – oblina – oblina – oblina – ťažký mantel. Nádherná rozlúčka s Francúzskom. Tak o rok znova.
FERO PAULINY
1.
Začiatkom roka som si lezenie užíval ako nikdy, bavili ma všetky tie „pokusy a omyly“, no v marci som sa na legendárnej Knedle zranil. Vedeli ste, že zápästie dokáže opuchnúť podobne ako členok?
Nie som práve športový typ – regenerujem sa pomaly a cviky od fyzioterapeuta robím napoly. No a hlava mi miesto „vrátiš sa silnejší“ hovorí, že už to nikdy nebude ako predtým. Mentalita víťaza vyzerá inak, no veľkú chuť liezť mám stále.
Definátor 6C, Bratislavská Perla, Slovensko
Neviem, či mi z nejakého bouldra vypadli viackrát nohy. Vlastne viem – nevypadli. Definátor je unikátna ladička po lištách, kde ale na prstoch prekvapivo nezáleží. Kľúč je v ľavej päte, z ktorej sa musí stať špička. Nejde o ten najsamlepší žulový kúsok na svete, ale predsa mi akosi prirástol k srdcu. Nie je ten bouldering krásny?
La Dalle Noire (gauche) 4+, Fontainebleau, Francúzsko
Na aprílový výjazd som odchádzal s vetchým zápästím, vedel som teda, že aj keď si budem dávať pozor a pohybovať sa ďaleko pod limitom, zrazenie môže prísť kedykoľvek. Aj tak ma však prevalcovalo, že prišlo už na tretí deň. Liezť sa ale musí, tobôž vo Fontáči, kde platničky prajú všetkým – či majú ruky dve, alebo iba „jeden a pol“.
La Dalle Noire som liezol ešte s dvomi, ale kľúč bol aj tak v nohách a hlave. Lebo najťažší krok v štyroch metroch nerobievam každý deň. Aj keď by som chcel.
Sivá eminencia 6B, Medené Hámre, Slovensko
Mám slabosť pre bouldre, ktoré majú nádych žuly, nech sú trebárs aj na vápne. Sivá eminencia mi dala po zranení opäť pocit, že leziem čosi ťažšie a vizuálne príťažlivé. A to nie je málo.
2.
Scéna je super, sledujem „všetko a všetkých“, len mi je trochu smutno, že na nej nie je viac päťkárov a šestkárov. Som presvedčený, že rôznorodosť by obohatila všetkých.
Nechápte ma zle, milujem lezecké videá, ale naozaj musí byť každý boulder natočený? Hlasujem za návrat k fotografii! Okrem toho, že je estetickejšia, nevidno na nej, že ste netrafili líniu, šuchli matrac alebo si púšťali v lese hudbu.
OLIVER VYSLOUŽIL
1.
Appartenance 7C, Fontainebleau, Francúzsko
Zážitok. Komplexný balík lezeckej eufórie doručený priamo do rúk nadšeného bouldristu. Aprílový Fontáč bol sám o sebe dosť unikátny a vymotať sa z klbka detí pod každým bouldrom nebolo jednoduché. Možno aj preto som si hľadal niečo, kam určite nedosiahnu.
Appartenance je nádherná vysoká hrana obludného balvanu rozložená na rovinke priamo pri chodníku v sektore Buthiers Piscine. Nedá sa ju prehliadnuť a vedelo to aj moje srdce už od prvého vizuálneho kontaktu sprostredkovaného prastarým videom Jirousa. Ekvilibristické lezenie po tupej hrane okorenené o mierne morálový mantel. Boj s hlavou, podmienkou a nakoniec aj s časom vyústil v absolútne tohtoročné prvenstvo. Preliezť niečo tak krásne je ale trochu aj ťaživé, pretože každé zdvihnutie pomyselnej latky nám usádza na ramená večne hladného konzumenta skvostov.
Už som raz spomínal, že dokonalosť väčšinou pochopíte, až keď ju prežijete na vlastnej koži. Alebo nepochopíte, ale viete, že toto je ona.
Čiara 7B+, Medené Hámre, Slovensko
V marci som preliezol Čiaru. Pekný boulder na Medených Hámroch.
No dobre. Preliezol som estetickú líniu sledujúcu horizontálnu trhlinu mierne previsnutej ostro zrezanej stienky. Dlhé a logické lezenie stupňujúce sa k záveru. To najlepšie, čo Karpaty ponúkajú. Dlhočizný blesk v skale, … excalibur! Tak čo, pocítili ste tú gradáciu? Lebo tá je pre Čiaru príznačná.
Z môjho pohľadu budúci kult, línia, ktorú si musíte preliezť (ak bude suchá). Preliezol som Čiaru a dodnes vo mne zostala. Ako šrám minulosti, ktorý sa nezahojí. Dúfam.
Boulder sprístupnil Mišo Uherek, ktorý spravil aj prvý prelez. Pamätám si, ako mi viackrát písal, že nechápe, prečo to ešte nepreliezol, keďže sú tam samé dobré chyty. Čiara je mierne záludná. Na pohľad problém nezočíte, no zrazu sa ocitnete v magickom kolobehu neúspešných pokusov, ktorý vás donúti prižmúriť oko a pozrieť sa na boulder prísnejším pohľadom. Podivuhodná nakladačka, z ktorej nechápete.
Teória letu 7C+/8A, Rybníček, Slovensko
„Asi som tiež tak trochu autista, ale čo je moc…“, napísal Ondro, keď som zverejnil video z prelezu. Úplne rozumiem, že je ťažké to uchopiť. Predsa len, liezť boulder skoro tri minúty nie je úplným štandardom. Tým smerom, potom tadiaľ, a nakoniec ešte aj hore! V snahe vysvetliť svoje pohnútky som napísal o tom aj článok.
Napriek všetkému je Teória letu boulder, o ktorom by som napísal príručku. Bolo by v nej všetko o vášni, osobnom prístupe k riešeniu nekomfortných momentov, svalovej pamäti, odhodlaní a o tom, ako ma Malé Karpaty neustále učia liezť. A veru, isto aj o tom, ako som sa na vzniku Teórie letu s Ferom kedysi smial a dnes mi to príde ako výborný nápad na nezaplatenie.
Hold, človek sa učí. Učí sa nielen liezť, ale postupom času dôkladne dešifrovať všetky svoje bouldrové pohnútky.
Vlastne, je toto ešte bouldering?
Ja v tom mám jasno.
2.
Takto to bolo…
166 dní na skalách
Keď som minulý rok písal o „skalnatom roku“, len nesmelo som dúfal, že rok 2022 mu pôjde v šľapajách. Podarilo sa. Všetky okolnosti mi nahrávali udržať si kontakt s čerstvým vzduchom a skalou pod prstami. Síce som sa výrazne odčlenil od komunity a väčšinu dní som strávil na skalách sám (alebo len s rodinkou), môj vzťah k boulderingu a prírode to dokázalo opäť posunúť o nejeden schod vyššie. Aj keď ešte neviem s určitosťou popísať, kam ono schodisko smeruje, mám z toho dobrý pocit.
Opäť som sa prevažne túlal po kopcoch v okolí domoviny. Dávajúc bouldrom zmysel čoraz viac preciťujem ich význam. Ono to vždy najprv začína v mojom svete slávnostným uvedením do obehu. A pokračuje s vierou, že týmto ich príbeh len začína a nekončí mojím prelezom.
A takto by to mohlo byť…
Bavme sa boulderingom. Dajme šancu potenciálu okolo nás a dešifrujme tajničky, ktoré nám príroda ukryla v skale. Vypĺňajme prázdne políčka, pretože nejedno riešenie býva poučné.
Prial by som si, aby sme nesúdili, nekritizovali a nehodnotili. Aby sme vzťah s lezením pretavili do čisto osobnej roviny a ťažili z toho, čo nám dokáže odovzdať. Môžeme aj súťažiť. Ale pretekajme sa s tým, kým sme dnes a kým by sme mohli byť zajtra, keď to prelezieme.
V skale je ukrytý návod na symbiózu. Na spolužitie, ktoré sa dokonale obnažuje v lezeckom flow. To je vrchol nášho umenia, to, čo máme v rukách pred každým pokusom. Nenechajme to odviať vetrom a naplno precíťme každý dotyk so skalou, ako aj dôvod, prečo tam sme.
Umelci, prajem vám krásny rok a dušu plnú šťastných prelezov!
Zostavili: Oli a Fero
Príspevky prešli redakčnou úpravou.
Prvú časť ste už čítali? Pripomeňte si aj ankety z 2017 – 2021.
Komentáre