Čím som starší, tým menej navštevujem umelé steny. Posledný rok a pol som na žiadnej dokonca ani nebol. Mám na bouldering menej času a jeho hodnota tým pre mňa ešte narástla. Ak sa mi pritrafí príležitosť ísť bouldrovať, bez váhania volím skaly. A tu sa vynára prvý problém. Kde si dosýta zaliezť, keď mám na dohľad „iba“ Malé Karpaty?
Mnohokrát som už ospevoval ich horninovú variabilitu a premenlivosť bouldrových problémov s tým spätú. Ibaže ani to nestačí na skrotenie veľkého apetítu. A preto často investujem svoj čas na hľadanie nových možností, kde by som sa mohol dosýta realizovať. V prípade, že čas na objavovanie nemám (čo vôbec nie je také ojedinelé), utiekam sa k spotom so zárukou dobrého boulderingu. To sú presne tie, z ktorých keď sa vrátim domov a vystupujem v garáži z auta, rýchlo pribieha sused, aby mi pomohol. Tušíte dobre… Veľa ich poruke nie je. Ani nie tak susedov, ako bouldrových oblastí.
Už mi bolo dokonca viackrát odporučené, aby som začal liezť s lanom a hneď sa mi otvoria nové možnosti. Lenže mňa ten bouldering tak baví! Čo je však možno ešte dôležitejšie poznamenať: v 90 % prípadoch chodím na skaly sám. Hovorí sa, že dobrý istič je polovica úspechu, tak naozaj neviem, ako by som z toho vykľučkoval.
Zhrňme si to. Málo času, veľká chuť bouldrovať, skaly – jedine skaly, málo možností, lano nie je riešenie. A pomaly sa dostávame k pointe.
Teraz už možno chápete, prečo som sa tou krásou nechal zlákať. Sprvoti by som ju možno klasifikoval skôr ako pozvánku z pekla. „Nechceš skúsiť niečo iné? Poď, daj si to, na konci ťa čaká nepoznané blaho!“ Akoby sám Lucifer ohýbal na mňa ukazovákom. Viete, ako to je. Keď vám už neostáva nič iné, dáte aj na volanie z hlbín doposiaľ nepoznaných.
V skutočnosti sa vo mne zrodila myšlienka spojiť dva bouldre, ktoré mi samé o sebe neprišli ľahké. Veď, prečo nie? Logicky na seba vedia naviazať a možno tam, kde som minulý rok úplne hotový držal topový chyt, dnes budem mať jasno, či pokračovať ešte ďalej.
Tak sa zrodila pasia. Úplne jednoduchá (a v zásade skromná) vášeň bouldrovať, predlžovať prelezené a zdolávať doposiaľ nepoznané méty. Byť nútený optimalizovať kedysi optimalizované, spoznávať nové limity svojho tela a kreativity pri vylepšovaní krokov. Pretože to, čo tolerovalo aj malé chybičky, pri predlžovaní dvíha ukazovák. Veľa som sa v týchto bouldroch naučil. Veľa som spoznal. Som presvedčený, že dlhočizné bouldre, ktoré bouldristi väčšinou nelezú, ma ako bouldristu posunuli.
Toto nie je návod ani obhajoba. Len vysvetlenie. Každý z nás ráno otvára iné oči. Každého svrbia iné prsty. A všetci hľadáme spôsoby, ako nájsť v živote rovnováhu.
Oli
Komentáre