Top bouldre 2017

Ako bouldrovali Slováci a Česi v roku 2017

Oli

Spýtali sme sa troch desiatok bouldristov, ktoré sú ich Top bouldre 2017 a čo považujú za hodné zmienky zo svojho boulderingového života, prípadne z česko-slovenskej scény. Naším cieľom nebolo osloviť každého, koho meno medzi lezcami rezonuje a lezie ťažké prásky. Skôr sme chceli ponúknuť inšpiráciu a ukázať, aký rôznorodý bouldering býva, koľko ciest môže viesť k naplneniu a koľko krásy sa skrýva v horách a lesoch. Myslíme si, že dôležitá je radosť a je úplne jedno, či ju hľadáme „za domom“ alebo na druhom konci sveta a či je prezlečená za 5C alebo 8B.

1. Tvoje TOP 3 bouldre v tomto roku (ideálne by text mal obsahovať názov, obtiažnosť, oblasť a pár viet o bouldri/tvojom preleze/pocitoch) + fotky samozrejme (ideálne teba v bouldri), prípadne video (pri fotke aj napíš, kto fotil).

2. Čo v ostatnom roku považuješ za hodné zmienky z tvojho boulderingového života, prípadne z českej a slovenskej boulderingovej scény?


Andrej Capko

1.

Prow&Wall 7C+, Končitá, Slovensko

Trojročný projekt, ktorý sa mi podarilo tento rok konečne doraziť. Prvý raz mi ho ukázal Peťo Gašiak a odvtedy som sa naň vracal, no až tento rok na Končitá Bouldering Session sa to podarilo. Krásny boulder, aj keď začiatok mi nesedí, ale kroky parádne, plus som si ním zvýšil svoje maximum, takže má pre mňa aj v tomho ohľade symbolickú hodnotu.

Paddy 7C+, Fontainebleau, Francúzsko

Tak trochu nečakaný prelez, ale o to viac si ho cením. Je to totižto boulder, ktorý by som nepovedal, že by mi sadol, a zároveň sa mi veľmi páči vzhľadom – vysoký a s typickou fontáčovou textúrou. Prelez, na ktorý som z tohto roku ozaj hrdý.

Mini-ploskačka 7B FA, Makita, Slovensko

Linka na pohľad jasná ma zaujala, už keď som prvýkrát vybehol na Makitu, a čudoval som sa, že ju ešte nikto v tej dobe nedal (treba ale dodať, že doteraz si nie som istý, či bol môj prelez FA, no rád by som veril, že áno). Jednokrokový skok, ktorý zase raz nie je mojou silnou parketou, ale udolal som ho na kvantitu pokusov. :) Dúfam, že ho niekto ešte poskúša a prelezie, nech vieme, či je nastrelená klasa OK.

2.

Čo sa týka slovenského boulderingu vo všeobecnosti, podľa mňa to ide super smerom, hlavne čo sa týka boulderingu na skalách. Za tento rok sa organizovalo pár super akcii – Končitá Bouldering Session a Chtelnica Boulder Sešn, a čo je podľa mňa hodne dôležité, tak aj počas akcie Erazmus+ v Tatrách sa bouldrovalo! Takže už aj náš JAMES je podľa mňa s boulderingom za dobre a to je super. :) Takisto nové oblasti – Píla, nový kameň neďaleko Končitej, nové bouldre na Chtelnici, Rozbehoch… Je super, že sa to stále hýbe vpred. Ak by som si mal spomenúť na konkrétne prelezy, tak určite Tomasove Total Éclipse 8A+ vo Fontainebleau, celá kopa Pištových, tam asi najvýraznejší Never Ending Story 8B+, aj Peťa Gašiaka s liptovským 8A by som spomenul. Za zmienku stojí aj Medveď 8A FA na Makite od Štěpána Stráníka a Zoli Komjáti z Maďarska, ktorý na Končitej pekne počistil (Ilúzia 8A, Wind of Change 7C+ FA atď.) Spomenul by som aj Oliho FA Pytóna 7B, potom aj Tomasovu Ódu na Siahu 7C+ v Chtelnici, Ondrove bouldre Drive 7C na Rozbehoch a Vogónsku poéziu 7C (lebo tých ťažších slovenských celkom pribudlo).

Michal Makuša

1.

U Konce S Dechem 7A+, Skály V Údolí Černé, Česko

Vytúžený prelez! Názov bouldru sa formuloval v priebehu sústavného padania z výlezu. Z hlbín mysle vytryskol tesne pred úspešným pokusom, keď po páde v poslednom kroku z oblohy, asi na znak súcitu, začal padať drobný dážď.

U Konce S Dechem 7A+, Skály V Údolí Černé
U Konce S Dechem 7A+, Skály V Údolí Černé

Doteky Víry 6C, Loučovice, Česko

Jeden z mála dní, keď sa mi pošťastilo liezť s jedným z loučovických guruov a nie osamote ako v 9 z 10 prípadov. Boulder klame telom – vyzerá viac jedovato, než ako nakoniec chutí. Pekný kameň, pekné pohyby, pekná výška.

Popálení Jana Husa 6B+, Vyšší Brod, Česko

Možno tento boulder nebol estetickým „highlightom“ tohtoročného FBF, ale vďaka atmosfére pod bouldrom sa ním pre mňa jednoznačne stal. Brutálne povzbudzovačky, haldy bouldermatiek a chytačov a nakoniec aj vytúžený pocit úspechu.

Popálení Jana Husa 6B+, Vyšší Brod
Popálení Jana Husa 6B+, Vyšší Brod

2.

Za snáď najdôležitejšiu zmienku zo svojho (boulderingového) života považujem to, že sa doň konečne vrátila aká taká pravidelnosť – lezeniu sa podarilo výrazne znížiť priepastný rozdiel v počte chlapohodín dovtedy strávených predovšetkým objavovaním a čistením balvanov.

Martin Stráník

1.

Der Gusseiserne Dackel Low 8B+, Hirschwände, Rakúsko

Relativně lehký úvod vedoucí do úderného 8B o malých lištách a technických patách.

Silák Panoramix 8B+, FA Sloup/Moravský Kras, Česko

Velmi silový boulder, dlouhý tahy po spoďáčcích ve velkým převise gradující pumpou do stisku, pak ještě dolez po lištách. Tendle boulder mi udělal velkou radost, nejprve jsem si myslel, že přelez půjde hned, ale několik výjezdů mě ta pumpa přesvědčovala, že se musím opět vrátit, ale vracel sem se rád, protože to byl vždy skvělěj trénink.

Echale 8B+, Clear Creek Canyon, USA

Krátký silový bouder vedoucí stropem po malých ostrých lištách. Cruxem je hned úvodní krok do odtlaku, pak už vlastně campusovačka až nahoru. Echale jsem zkoušel dvakrát při svěťovým poháru, ale vždy bylo dost teplo a ztuha jsem boulder kroknul. Tentokrát za podmínky šlo vše rychleji, první session mohlo být vylezeno během půl hodiny, ale vypadnul sem nahoře a pak už úvodní odtlak neudělal. Druhou session sem si už přelez nenechal utéct.

2.

Letošní rok pro mě byl takový rozporuplný. Méně skal a více plastiky, zaměřil jsem se hodně na závody, trénoval více než kdy dřív, ale výsledky nebyly dle očekávání. Trend boulderů na závodech nešel moc naproti mému stylu lezení a musel jsem do přípravy zařadit i plno dalších prvků než jen bušení v převisu a na campusu. Tím, že jsem trávil více času v kolmicích a zkoušením pohybových boulderů jsem zaznamenal lehký zlepšení v tomto směru, ale taky jsem cítil, že je to vše na úkor síly. Teď na konci roku až se zdá, že je vše zpět. Bohužel cestováním a přípravou na závody nezbylo tolik času na výjezdy do skal, ale přeci jen se podařilo urvat pár pěkných přelezů. Skály naštěstí nemají nohy a neutečou.

Petra Koreňová

1.

Vasco de gama 7A, Chironico, Švajčiarsko

Boulder, ktorý prekvapil v prvom rade mňa samú. Ide o traverz po vzdialených madlách, čiže skokoch, s výlezom z previsu cez bruško po malých lištách. To, čo chlapci preliezli za 15 sekúnd, ja som si poctivo odvisela niečo vyše troch minút, pretože pred každým skokom visiac v madlách som to chcela vzdať v presvedčení, že to tak ďaleko neskočím, ale zakaždým som sa nechala presvedčiť, skočila som ďalej a podarilo sa… Takto asi 4-krát a výlez už bol malina. Spolupáchatelia: Adam Blahutiak a Ďuro Ravas.

Vasco de gama 7A, Chironico
Vasco de gama 7A, Chironico

Panic Room Direct 7B, Rocklands, JAR

Boulder som skrokla relatívne rýchlo až na výlez. Kamaráti skákali z mantla dole a vzdávali to, tak ja som to robila tak isto v presvedčení, že keď to oni nedajú, tak ja už vôbec, a ani som sa nepokúsila vymantliť to hore. Až to všetci vzdali, ale mne sa boulder tak zapáčil, že som neváhala a spriatelila som sa s poľskými bratmi, a dotiahla boulder až do výlezu.

Panic Room direct 7B, Rocklands
Panic Room direct 7B, Rocklands

Zilliman 7A, Magic Wood, Švajčiarsko

Boulder som skúšala minulý rok – a nemožné. Až raz prišli nejakí ľudia z východného Slovenska (mená už neviem), že len sa tu stavili narýchlo na dve hodky cestou neviem už kam. A že moc nie sú vo forme, ale, že by si niečo vyliezli… Tak Gorilla nič, Enterprise nič, tak reku skúsime Zillimana o dvoch krokoch, že im ukážem, ako to ide, ale že ja to neviem, ale že oni to dajú, lebo je to skok cez pätu a pekné 7A vo vrecku. Tak som im išla ukázať, ako to treba robiť, a zrazu som držala vrchnú lištu… tak a to už som nepustila.

2.

Najviac na svete si cením to, čo sa deje na domácej scéne – čistenie bouldrov, mapovanie a vydávanie sprievodcov pre slovenské oblasti. A ešte tú mágiu hviezdnej oblohy v Magic Woode, tie letné noci strávené v lese, to nespočetné množstvo pokusov, koža a pot, bolesť a radosť. Každý deň stretávam svetových bouldristov a hej, pekné to je, pekne lezú, ťažké veci, skvelé výkony… Ale nie je to až tak krásne, ako tie čučoriedky vo výlezoch, tie diery po lese, ten mach a ten ľadový potok a aj tí škriatkovia v jaskyniach, čo po nociach preliezajú naše projekty. Ja som sa zaľúbila do lesa a milujem ho stále viac a viac, každý jeden šuter, neskutočné množstvo lásky, neskutočné množstvo pohybových možností a radosti.

Jáj, nedá mi nespomenúť Pištu Bednára, pretože viem, koľko energie, úsilia, snahy, obetovania a trpezlivosti ho stali jeho prelezy – klobúk dole. A v neposlednom rade sa zaslúžil aj o implementáciu slovenských odborných boulderingových výrazov typu pi.a, vyjeb.na kur.a, kok.t a dalších lingvistických skvostov do takmer všetkých cudzích jazykov. A to dôrazne nahlas – až na celý les. To na tom som sa s Alex Puccio toľko nasmiala. A to sú presne tie chvíle, keď je úplne jedno, čo je svetová a čo lokálna, či aká scéna, vtedy výkony strácajú svoju hodnotu, na scénu sa dostáva ľudskosť a zatieňuje čísla udávajúce hodnotu kameňov.

Štefan Bednár

1.

The Neverending Story 8B+, Magic Wood, Švajčiarsko

Silovovytrvalostný problém, ktorý som skúšal už veľakrát po tom, čo som spravil jednotlivé časti… Vždy som bol však slabý do kroku z druhej časti. Po zranení na začiatku roku a dobrom tréningu som zosilnel a bolo mi jasné, že by to malo ísť. Tak aj bolo.

Steppenwolf 8B, Magic Wood, Švajčiarsko

Túžil som poliezť aj ostatné bouldre v lese, medzi nimi skvost Steppenwolf. Kampusová lištovačka po veľmi malých chytoch. Tento boulder mi zobral asi 7 dní reálneho skúšania, keďže trafiť ho v dobrých podmienkach na tie malé chyty je zázrak. Bol som na tom aj v úplnej silovej prevahe a nedalo sa vyliezť. Nakoniec boj vyhratý.

Posolstvo priamo z podsvetia 8B FA, Turniská, Slovensko

Ťažší variant môjho pôvodného prvoprelezu, ktorý sme skúšali asi 4 roky, a mysleli sme, že už to by mohlo byť 8B. Ukázalo sa, že asi ani nie. Nakoniec sa dal vymyslieť ťažší variant s kampusovým krokom na záver. Pôvodne som myslel, že to vo forme pôjde hneď, ale nakoniec mi bolo treba k prelezu ďalšie dva dni skúšania.

Posolstvo z podsvetia 8A+/B, turniská
Posolstvo z podsvetia 8A+/B, turniská

2.

Z boulderingového života som sa naučil kopec nového. Veľa trpezlivosti, nevzdávať sa, nikdy sa nevzdávať. A hlavne, že veci ako podmienky a kožu človek neovplyvní. A že pri boulderingu sa treba veľa zamerať na taktiku.

Mišo Simandl

1.

Slimákov 7A, Vyšší brod, Česko

Prvý z mojich tohtoročných top prelezov sa mi podaril v Loučoviciach na tradičnom FBF, tentokrát vo Vyššom Brode. Nešlo o súťažný boulder. S Magnusom sme sa rozliezali a do oka nám padol Slimákov 7A, ktorým sa vyliezal ťažký boulder, na ktorý sa Magnus chystal. Liezlo sa zo stoja, z pomerne dobrej lišty, náskok na oblinu, vysoká päta nad hlavou a hore cez žiadne obliny. Bouldre tohto typu mi veľmi nesedia, ale keďže päty mám celkom rád, pustil po treťom pokuse. Ide o veľmi typický kúsok pre loučovickú oblasť, ale ako začiatok bouldrového dňa ma veľmi potešil.

Slimákov 7A, Vyšší Brod ( foto: Petr Schwarz)
Slimákov 7A, Vyšší Brod ( foto: Petr Schwarz)

Pingl 7A+, Vyšší brod, Česko

Druhý sa mi podaril asi o 2 hodiny neskôr. Po chvíli lezenia hore na kopci nás slnko od oblín zahnalo do tieňa a miestni nám odporučili boulder, ktorý je celý deň zašitý medzi stromami v tieni – a tak aj bolo. Pingl SD 7A+ je pre mňa jeden z top miestnych kúskov. Posadali si pod neho borci a skúšali nástup silovo, čo im prsty stačili. Iba sme sedeli a pozerali sa, v ich podaní to vyzeralo tak náročne, že sa mi ani obúvať nechcelo.Nakoniec to išlo po sedlácky, spôsobom, ktorý si po prvom pokuse vyslúžil najväčší výsmech. Postupne sme si týmto programom boulder prebehli takmer všetci. Na miestne pomery nezvyčajný boulder cez výrazný vysoký spoďák proti zlým nohám, ale pohybovo jeden z najkrajších kúskov vo Vyššom Brode.

Nočný spoj 7B, Chtelnica, Slovensko

Posledný prelez, ktorý stojí za zmienku, som si dal nedávno. V Chtelnici v jednej z najkrajších stienok s lokálnymi top bouldrami ako Pop a 135ka je krásne predĺženie bouldra Balada pro banditu 6C. SD verzia pridala bouldru jeden krok, v podstate skok. Nočný spoj SD 7B začína veľmi dlhým poskokom ľavou rukou a pokračuje dolezom Baladou pro banditu. Skok som skúšal koncom leta, ale kvôli vysokej teplote mi nástupová oblina veľmi nedržala. Jedno nedeľné poobedie pršalo, snežilo, padali krúpy, svietilo slnko a oblina držala. Skok išiel skočiť aj zo špíc, ale osvedčil sa mi nástup s vysokou pätou a skok z nej. Myslím, že tento nástup boulder nezľahčuje, ale pre nižších je možno schodnejší. Dolez je v porovnaní s prvým krokom pomerne ľahký, ale tiež ho netreba podceniť. Chtelnické otvorené lišty a dierky vedia pekne pokaziť deň. A prsty…

2.

Teším sa, že sa spravila Makita a že sa robí Píla.

Katarína Planková

1.

Môj lezecký rok bol trochu krátky, vlastne to bol polrok, pretože som v máji otehotnela, takže potom už to lezenie nabralo iný rozmer, a po lete i skončilo.

Bella gnocca 7B, Chironico, Švajčiarsko

Najcennejší prelez je pre mňa Bella gnocca 7B v Chironicu. Projekt x-rokov odolával a na jar, keď konečne úspešne padol, tak to bol najväčší výbuch emócií, aký som kedy zažila. Najprv som sa rozplakala, potom šťastie, smiech, plač, všetko naraz, tak som sa vydala, že som nebola schopná doňho naliezť ani kvôli fotke.

Bella gnocca 7B, Chironico
Bella gnocca 7B, Chironico

Boulders are Bulletproof 7B, Fontainebleau, Francúzsko

Niekoľkodňový boj so sebou, programom, ladením, krokovaním, až nakoniec to prvé fontáčovské 7B padlo. Ale až po tom, čo som dala za pravdu Markovi a skúsila to podľa neho, za čo mu ďakujem, chcelo to z jeho strany fakt kopu trpezlivosti. Viac sa mi už potom toho nepodarilo, síce sme boli v lete ešte v Silvrette, ale to už bolo len také popoliezanie – tam už som liezla za dve.

Boulders are Bulletproof 7B, Fontainebleau
Boulders are Bulletproof 7B, Fontainebleau

2.

Za zmienku z českého a slovenského boulderingového života by som asi dala Ivin prelez, myslím 8A/+ na Sněžníku – je pre mňa obrovským vzorom, čo všetko sa dá po dieťati dokázať.

Martin Čermák

1.

Neon light 7C FA, Ptačí stěny, Česko

Asi nejtěžší je můj traverz Neon light cca 7C na čedičovém kvaku Ptačí stěny v Českém Středohoří.

Ragnar Lothbrok 7B+ FA, Sněžník, Česko

Nejvíc si cením svého prváče a zase traverzu – Ragnar Lothbrok 7B+ na Sněžníku. Tomu a vlastně celému kameni jsem věnoval dost času v létě (příprava, čištění…). Bylo vedro, tak je možný, že číslo klesne. Uvidíme, ale kámen i linie je perfektní.

Ragnar Lothbrok 7B+, Sněžník (foto: Z. Prejza)
Ragnar Lothbrok 7B+, Sněžník (foto: Z. Prejza)

L’Art de l’Exploration 7C, Fontainebleau, Francúzsko

Traverz z Fontáče – L’Art de l’Exploration 7C, což jsou obliny a to mi sedne.

2.

Letos mám pár 7Céček, což není nic vyjimečného. Moc už mě nebaví bouldry nacvičovat, nebo jezdit pořád na jeden, to si radši vylezu plno lehčích. Nejvíc mne baví prváče a objevování nových kamenů/oblastí. Makal jsem na třech sektorech na Sněžníku a zatím něco přes stovku nových směrů a další projekty čekaj. Českou i slovenskou scénu samozřejmě sleduju. Baví mne, jak mlaďoši do toho bušej, třeba Magnus, to je uplně nezničitelnej robot.

Richard Nyéki

1.

Žlutý rákosník 7C a Odysea 7B, Velá, Česko

Velá si ma získala prostredím a farbou svetla, keď sa slnko prehupne cez hrebeň. V jeden marcový deň tam bola fantastická atmosféra. Asi zo dvanásť bouldristov s obrovským zápalom. Celkom sme sa vymlátili v IQ a potom prišiel na rad Žlutý Rákosník. Atmosféra mi pripomenula hlboko zakorenenú spomienku pri uchmatnutí Ballantajnky z Kométy v Petrohrade. Aj bez nej prelez chutil výborne. No a večer pri pristátí v chyte Odysei endorfíny striekali ušami.

Riči na Velej
Riči na Velej

Stereo plutvička 7A, Chtelnica, Slovensko

Stále vo mne rezonuje prelez Stereo Plutvičky. Malo to byť v ten deň moje piate 7A OS. Vypočítal som si miesto dopadu (čo v tomto bouldri nie je zložité), uložil som si starostlivo Fatmaníka. Na Minipadku si ustlal Chán (pes). Tak spokojne môžem začať. Nervózny sa odlepím od zeme a pomaly mi dochádza, že som si mal obuť iné lezky. Že som si to mal odložiť, keď nebude tak vlhko z blížiaceho sa večera. Že by možno nebolo zlé mať viac bouldermatiek, prípadne chytačov. Nakoľko sa tento boulder dá onsightovať veľmi dlho, tak v hlave sa to len tak striedalo. A v tom, tesne po odlepení zo zeme, si Cháno povie, že Fatman je predsa len pohodlnejší. Kua, rovno podo mňa. Šľak ma išiel trafiť. No a keď som chytil to, čo sa zdalo ako dierka, a bola to čudná a hlavne mokrá dierka, to ma dostalo úplne. Skočiť? Chudák Cháno. A tak nezostávalo nič iné, len päťku skompletizovať. Díky, Kámo.

2.

Chtelnickým kamienkom som dal po x rokoch druhú šancu. Chalanom patrí veľká vďaka za prácu, ktorú tam odviedli, a za pekné linky, ktorým vdýchli život.

Jana Sivoková

1 + 2

La Nescafé 6A, Fontainebleau, Francúzsko

Pri návšteve Fontáča som nemala žiadne ambície na konkrétne bouldre, oblasti a pod. Prišla som si oddýchnuť, vypnúť, porozmýšľať a zresetovať, čo sa mi vďaka samotnému miestu aj partii podarilo. Týmto by som aj rada vyzdvihla Tomasove zájazdy, ktoré nemajú chybu…

La Nescafé 6A, Fontainebleau (foto: Tomaso)
La Nescafé 6A, Fontainebleau (foto: Tomaso)

Liezli sme celý týždeň a mne neostala koža ani na jednom prste… a čo… obviazala som a liezlo sa ďalej. Skúšala som všeličo, no posledný deň som si zaželala vyliezť niečo o čosi ťažšie. Liezla som Nescafé, pričom som, samozrejme, nevedela, aká obtiažnosť to je, a až po úspešnom preleze mi Tomaso oznámil, že sa mi splnilo prianie. Išlo skôr o technický položený boulder, pri ktorom treba menšiu dávku sily v prstoch a skôr pevné nohy a lezečky.

Neurotik 7A, Chtelnica, Slovensko

Na Chtelnicu ma tento rok prvýkrát vzali Erik a Ady Zvara, a hoci to bolo po Fontáči, boulderingovom raji, ani táto oblasť ma ničím nesklamala. Vážim si všetkých, ktorí chodia na tieto šutríky, starajú sa o ne, čistia, vymýšľajú. Klobúk dole. Najviac ma zaujal Neurotik 7A, ktorý sa mi ešte nepodarilo zdolať, i keď vždy, keď som ho skúsila, mala som pocit, že musí padnúť. Predpokladám, že z toho tá neuróza. Nevadí, ešte sa posnažím a hádam ho prelomím.

Neurotik 7A, Chtelnica (foto: Erik Sabo)
Neurotik 7A, Chtelnica (foto: Erik Sabo)

Mimakro 6B+, Končitá, Slovensko

Veľmi sa mi pozdávala organizácia Končitá Bouldering Session, strašne dobre som si tam zaliezla. Skúšala som vtedy obtiažnosti do 7A, ale najťažší boulder, čo som tam preliezla, bol Mimakro 6B+. Rozhodne je to oblasť, do ktorej sa plánujem ešte vrátiť a poskúšať viaceré bouldre. Aj tie morálovejšie ako Krokodíl a Aligátor. Mne sa tam vlastne páči len tak byť v lese, chytať skalu a pučiť sa… proste byť vonku, lebo Končitá má v sebe veľké čaro.

Honza „Magnus” Novák

1.

Megalit 8A, Petrohrad, Česko

Už při prvé návštěvě Petrohradu jsem šel okolo tohoto skvostu, ale tenkrát nebyla výkonost a zelený vršek + hrozivý dopad mě hned odradil od zkoušení. Za tři týdny nazpět jsem byl na Petrohradě, bohužel mě schvátila horečka a díky ní mě to zaválo k Megalitu. Hodina čištění a bouldr byl připraven na přelez. Týden na to, jedem s Džanglím pro přelez, myslel jsem, že to bude formalita, bohužel vůbec nebyla. Dvě hodiny hledání programu, následně se štěstím asi na 5 pokus sesláno. Zřejmě teprve druhé opakováni po x letech. Čehož si hodně cením.

Temná Hmota 8B, Sněžník, Česko

Pro mě prvé 8B. Určitě sjízdné, pač jsem to vylezl relativně rychle. První návštěva byla v březnu, to jsem ladil program, což se povedlo docela rychle. Druhá návštěva byla o týden později, doladím program a jdu pálit ostrý, síla odchází rychle, jedním pokusem dolézám do posledního kroku, kde se sesypu dolů. Zklamaný odjíždím domů. O dva dny později posílám prvním pokusem. Ač číselně nejtěžší můj bouldr tak pocitově určitě ne, ale však to znáte jak je to s tou klasou.

Muleta 8A FA, Labák, Česko

Nejtěžší FA v tomto roce. Už při prvé návštěvě sektoru jsem si to vyhlídl jako možný směr, bohužel to bylo mokré. Z hrany to bylo vylezené a ohodnocené jako 7B+. Další návštěvu se Zákořem se na to hrnu. Zjišťuji, že nejtěžší je vývlaj, který dost ubere a následný sedm bečko je najednou docela těžký. Naštěstí nějaká síla zbyla a tak to se štěstím přelézám. Klasu nahazuji takto, ač je to možná lehčí. Lezl jsem ale lehčí 8A.

2.

Co považuji za zmínku z lezeckého života v tomto roce? Toť záludná otázka. Asi to že poprvé mám holku, se kterou jsem vydržel déle než 3 týdny. Což považuji za velký úspěch. :D A to že jsem přestal plynule trénovat a spíše jen lezu po skalách, což mě baví nejvíc. Jo, a abych nezapomněl, posunul jsem svoji laťku zas o kousek výš.

Kateřina Zachrdlová

1.

Ocelový koloušek 8A, Sněžník, Česko

Můj nejtěžší bouldr letos byl Ocelový koloušek na Sněžníku za 8A, je to nádherná linka ve stropě, přesně takový bouldry mám ráda. Zároveň je to moje první 8A, takže jeho přelez jsem si moc užila a mám z něho obrovskou radost.

https://www.youtube.com/watch?v=zLZxd8UV90Q

Kurare 7C+, Jevišovice, Česko

Druhým přelezem, na kterej jsem fakt pyšná, je Kurare 7C+ v Jevišovicích. Dalo mi dost zabrat, padlo až na druhej výjezd, když už jsem to vůbec nečekala. Zase je to můj oblíbenej strop, tentokrát se super krokama do těla, při kterých si člověk musí hodně hrát s nohama.

Kurare 7C+, Jevišovice (foto: Magnus)
Kurare 7C+, Jevišovice (foto: Magnus)

Czech Star 7C, Szklarska Poręba, Poľsko

Třetím bouldrem je stropový 7C Czech Star z Polska z Poreby, který mě hodně potrápilo hlavně co se týče vymyšlení programu. Nejdřív jsem nemohla vymyslet sekvenci patiček a špiček na začátku a potom mi dělal problém krok do topu, ale nakonec všechno úspěšně klaplo.

2.

V létě před návštěvou Končité jsme se s Magnusem zastavili na Lubenské skále, kde jsme udělali naprosto parádní bouldr Zanzibar za 7B. Je to krásnej vysokej kámen s děsivým dopadem, zpětně vůbec nechápu, že jsem sebrala odvahu a vlezla jsem do toho (Magnus s Peťou mě hecovali a podporovali, díky za chytání kluci), každopádně z přelezu mám neuvěřitelně skvělej pocit. Dál jsem hrozně moc vděčná Magnusovi za jeho podporu a že to se mnou při trénincích a na výjezdech vydržel, protože díky němu jsem se letos mohla podívat na krásný místa a přelézt krásný bouldry a trávila jsem hodně času na skalách. Doufám, že to se mnou vydrží i v dalších sezónách. :)

Martin „Bugi“ Bugáň

1.

Ťažko sa mi odpovedá, keďže si nepamätám, aké bouldre som v sezóne vyliezol, a už vôbec si nepamätám ich názvy. Niekedy sa mi stáva, že prídem k bouldru, ktorý som už predtým liezol, a neviem si spomenúť, či som ho preliezol alebo nie.

Marihuana Corner 7A+, Magic Wood, Švajčiarsko

Boulder som skúšal jedno poobedie a nechcel ma pustiť, stále som padal v jednom kroku, až som to nakoniec vzdal a šiel k inému. Vcelku ma to hnevalo, lebo je to druh bouldra, ktorý mi sedí. Na druhý deň ráno som sa zobudil na sen, v ktorom som boulder preliezol a pekne detailne som videl, ako a kam mám dať nohu, aby som nepadol. Žiaľ, z predošlých dní som bol už dosť zničený a boľavý, tak som sa rozhodol neliezť. Ako som sa túlal s chalanmi po lese, tak som okolo neho niekoľkokrát prešiel, až som si podvečer pod ním rozložil matrace. Boulder padol na prvý pokus, bez rozlezu, úplne ako v sne. Mal som z neho radosť. Hlavne ma tešilo, ako to celé funguje, že ešte aj keď to človek nemá v pláne, tak rozmýšľa nad tými problémami a sníva o nich.

Marihuana Corner 7A+ (foto: Oli)
Marihuana Corner 7A+ (foto: Oli)

Pop 7A, Chtelnica, Slovensko 

Skúšal som ho niekoľko výjazdov, vždy neúspešne. Spôsob, akým ho snáď každý vyliezol, mi nesedel, prídem si v ňom proste krátky. V jeseni som sa ale stretol pri bouldri s Medveďom a videl som, že to skúša trochu iným spôsobom. Pridal som sa k nemu, ale keďže je asi o 30 cm vyšší, tak som sa v tom znova cítil bezmocne. Na ďalšiu návštevu som sa k nemu ale vrátil a pospomínal si na všetky varianty od Olivera, Medveďa a ostatných a uplácal som si z nich svoj vlastný variant, ktorý mi sadol. Teší ma výsledok, ale aj proces, ako som menil taktiku, aby som nakoniec našiel to správne riešenie.

Pytón 7B, Píla, Slovensko 

Tento boulder som nepreliezol, ale zaslúži si miesto v rebríčku pre svoju jedinečnosť. Je to trochu rarita – malokarpatský pytón. Obtiažnosť je daná na 7B, ale keďže to nemá veľa prelezov, tak sa možno bude meniť. Je to typ vytrvalostného bouldra, na ktorý nemám nalezené. Ale vždy si v ňom dobre zaleziem a má veľmi pekné kroky, ku ktorým sa rád vraciam. Takže sa už naň v budúcej sezóne teším.

Pytón 7B, Píla (foto: Oli)
Pytón 7B, Píla (foto: Oli)

2.

Za zmienku zo slovenskej boulderingovej scény považujem vydanie sprievodcu na slovenskú pieskovcovú oblasť pri Púchove (Makita). A taktiež ma teší, že sa robia bouldrové akcie vonku na skalách, či už akcia na Končitej alebo v Chtelnici, za čo vďaka chalanom. Vždy si na nich dobre zaleziem, ba povedal by som, že akcia na Končitej bol asi môj najlepší bouldrový deň v roku.

Dávid „Zavaky“ Závacký

1.

La Coccinelle 8A, Fontainebleau, Francúzsko

Na prvom mieste je isto Coccinelle. Dlhý boulder, čo je môj antištýl, ale ja milujem to, čo mi nejde. Už len výlez v Coccinelle je dosť poctivé 7A, takže padal som aj na konci. Kľúčom k úspechu bolo do detailu nabehať všetky pasáže vrátane výlezu. Najťažšie a najkrajšie je založiť ťažkú špičku, vytočiť sa z nej až do vodorovnej polohy celým telom, udržať to a strielať do ďalekého stisku, ktorý treba presne trafiť. Potom to je vždy boj medzi bandaskami a jemnými silovými krokmi bez dobrých nôh. Tento boulder mi ukázal, že lezenie nie je až také dôležité, že je to len súčasť krásy života, a na prvom mieste sú iné hodnoty. Pokiaľ nebudú naplnené, nebude sa mi ani dobre liezť. Pri preleze som mal pokoj v duši, vyrovnané vzťahy s rodinou a priateľmi a lásku k Stvoriteľovi.

Jeu t’es Fou 7C; Contrôle A 7C, Fontainebleau, Francúzsko

Na druhé miesto si cením až dva bouldre. Keďže u mňa už viac prevláda láska k estetike a čaru pohybov než len k ťažkému bouldru, bude to tiež Fontáč. Tento rok sme s Dávidom Šatánkom našli záľubu v lezení naboso. Na jemnom piesku sa to dá, ba dokonca je to niekedy lepšie. Jeu t’es Fou (SD) je 7C boulder v 45-ke v Roche Gréau. Nemal som to vylezené vôbec a párkrát som to už skúsil, väčšinou na záver výletov. Nadišiel čas, keď som sa naboso cítil ako doma, liezli sme takto všetko do 7A vrátane morálového Big Jim a aj nejaké 7B. Pred úspešným pokusom som proste nevidel dôvod obúvať lezečky a vychutnal si prelez s úplným citom a súznením s reliéfom skaly. Rovnako si však cením aj krásne vysoké 7C Contrôle A v Buthiers Piscine. Pretože je to nádherný kameň, kde som ale aj pochopil jednu z dôležitých vecí pri boulderingu. Kolegiálnosť v tomto svete ťažkého individualizmu. Nechcem dlho filozofovať, ale kým sa okolo kameňa nevytvorila poriadna session s inými dobrými lezcami, nevidel som svoje mikro chyby, ktoré mi bránili dotiahnuť vzdialený top. Aj malé posunutie päty z istého stupu na neistú oblinu môže znamenať úspech.

Contrôle A 7C, Fontainebleau
Contrôle A 7C, Fontainebleau

Anabolic Gangbang 8A, Ciężkowice, Poľsko

Na tretie miesto v mojom rebríčku bouldrových hodnôt za plávajúci rok by som po ťažkej úvahe umiestnil Anabolic Gangbang 8A v poľských Ciezkowiciach. Dôvodov je veľa, nebol to ten najskvostnejší kameň, aký som kedy videl, ale bolo to úspešne vykonané dielo, na ktoré som tri mesiace systematicky trénoval silné prsty a core, hranica mojich silovo-koordinačných schopností asi aj doposiaľ, zároveň prvé 8A a stále môj najťažší boulder. Pocity? Explózia adrenalínu po udržaní dynamického swingu na konci. Čerešničkou na torte bola o pár minút neskôr Formalina – ľahké ciezkowické 8A. Proste top deň, čo sa výkonu týka.

Anabolic Gangbang 8A, Ciężkowice
Anabolic Gangbang 8A, Ciężkowice

2.

V prvom rade chcem vzdať chválu pánovi Ježišovi. On mi dal začiatkom roka nové srdce, starého človeka so starými spôsobmi som vyzliekol. Odvtedy mi mení celý môj život a môj nový duch prehodnocuje aj lezenie. Za zmienku teda stoji to, že vidím lezenie aj ako modlu. Niečo, čo ti môže brániť k skutočnému vzťahu so živým Bohom. Je to len jedna z vecí, človek má veľa modiel (závislosti, bez ktorých jeho život nemá zmysel). Citujem božie slovo: „Všetko je mi dovolené, ale nie všetko je mi prospešné. Všetko je mi dovolené, ale ja sa ničím nedám ovládnuť!“ Lezenie je od minulého roku pre mňa darom od Boha. Keď s tým zajtra budem musieť prestať, môj život bude naďalej plný, pretože moje srdce už patrí len Ježišovi. Verím, že Jeho vôľa je to, aby som si tento dar užíval a poliezol ešte veľa krásnych vecí. Nepatrí tam však žiadna súťaživosti a chuť niečo v tomto svete znamenať, hazardovanie so životom, ktorý je pre mňa svätý, a vytláčanie rodiny a iných skutočných hodnôt na okraj. Taktiež to už nie je prostriedok na útek od reality. :) Okrem toho som, samozrejme, zosilnel, zlepšil si techniku nôh, zefektívnil prelezy atď. Prajem všetkým lezcom na celom svete úspešný rok, zdravie a hlavne Božiu milosť.

Štěpán Stráník

1.

Kouzelný Sauce 8B, Moravský kras, Česko

Na tento boulder jsem cíleně jezdil 6 dní, bylo to psychicky náročný vydržet. Jde o krásný velmi silový rozpažky ve stropě s následným těžkým skokem do dobrýho chytu, madlo a pak nepokazit nepříjemné 7B+.

Idefix 8B, Moravský kras, Česko

Byl to už pár let můj sen, začátek 7céčkem, pak hrozně nepříjemný, vklínit ruku do spáry na žábu a do vyšší verze za 8A+. Boulder graduje krokem do topu, ten je nejtěžší. Podařil se mi třetí přelez.

Gusseisener dackel 8B, Hirschwände, Rakúsko

Boulder přes malý chyty a těžký pozice nohou. První návštěvu jsem spadl z topu. V druhé těsně před topem mi smekla ruka, ale dalším pokusem jsem to dal. Zajímavý je, že jsem si musel vzít novou Instinkt botu, kvůli výborně pogumovaný špičce, jinak bych to nevylezl.

2.

Světové poháry v Meiringenu a ME v Mnichově, to jsou tak skvělý zážitky a závody. Vidět nejlepší lezce na světě, jak řeší semifinálové a finálové kolo, nádhera a jak letos odskočili všem Japonci, tak to považuji za největší zmínku. Z český scény Adamovu Vrtuli v Krase, to je úlet boulder a ze Slovenska Pištu a jeho prásky, neskutečně silný borec.

Peter „Kmocho“ Kmoško

Top bouldre som neliezol, len také bežné, čo už ostatní majú vylezené dávno. :-) Som rád, že sa otvorila tá Makita, a zrobil ten sprievodca, to mi zožralo celkom dosť času, a za to som celkom rád.

Lucia Urbanová

1.

Zložitejšiu otázku som ešte snáď ani nedostala. ☺ Vzhľadom k tomu, že som tento rok venovala svoj čas aj lezeniu s lanom, bolo nevyhnutné okresať niektoré bouldrové výjazdy.

Varianta 6C, Sněžník, Česko

Za svoj najväčší tohtoročný „úspech“ považujem prelez 6C na Sněžníku, kde sa mi nesmierne páčilo. Bola to moja prvá skúsenosť s danou lokalitou a môžem povedať, že išlo o lásku na prvý pohľad. Oblasť ponúka nespočetné množstvo krásnych bouldrov a ešte krajších prelezov. Prelez mi zabral niekoľko náročných pokusov, keďže šlo z môjho pohľadu o dosť silovú cestu s jemným náčahom, ktorý ja vôbec nemám v láske. Napriek tomu sa mi ako prvej podaril prelez a chlapi len s údivom sledovali môj vydarený pokus.

One man show 7B, Ostaš, Česko

Druhý TOP boulder je ešte neprelezený, no na mojom zozname je číslo jeden – a môj nevyhnutný posun o krok vpred. Ide o prvé pokusy preliezť 7B, kde bola a JE reálna šanca sa konečne posunúť. Tento skvost som našla na Ostaši. Napriek tomu, že nie som ani trochu trpezlivý človek, niečo mi vravelo, že sa nemám vzdať a skúšať ďalej! I keď v ten výjazd nepadol, viem, že sa k nemu chcem vrátiť a skúšať, až kým sa nepodvolí.

One man show 7B, Ostaš (foto: Simona)
One man show 7B, Ostaš (foto: Simona)
Cítím dálky 7A, Kras (foto: Martin Švec)
Cítím dálky 7A, Kras (foto: Martin Švec)

Cítím dálky 7A, Moravský kras, Česko

Ďalší neprelezený kúsok, tentoraz v oblasti Krasu, kde štandardne obliehajú skaly lanolezci. No jedného dňa mi to nedalo a musela som si vyskúšať aj tento skvost. Samotný nástup je neuveriteľne náročný krok, ktorý mi zabral veľa (veľmi veľa) pokusov. V prvom rade ďakujem svojim dvom radcom (autorovi bouldra Martinovi Švecovi a Tomášovi Pilkovi), ktorí boli trpezliví a snažili sa mi pomôcť ho zdolať. Boulder ma zaujal práve nástupom – päta a zdvihnutie zo zeme v jemnom sklone. Neskôr v kroku, ktorý pre mňa ako osobu, ktorá má večne problém s ďalekými krokmi, zase zaujal náčahom, ktorý som dokázala spraviť. Aj toto je moja veľká motivácia skúšať to ďalej a popasovať sa s jeho ďalšími nástrahami.

Cítím dálky 7A, Kras (foto: Martin Švec)
Kras (foto: Martin Švec)

2.

Tento rok mi dal veľa a to nových kamarátov-lezcov, ktorí ma motivovali opäť naskočiť do toho šialeného kolotoča tréningov a skúšania krásnych bouldrov. Okúsila som nové miesta ako Sněžník, ktorý ponúka nádherné lezenie (samozrejme, až po tom, ako sa trafíte do toho správneho víkendu s počasím). A tiež som si mohla pripomenúť, aké dôležité je počúvať skúsených lezcov, pretože zvyčajne majú pravdu. :)

Milan Jamrich

1.

Obézna chudoba 7A, Chtelnica, Slovensko

Najvác si vážim bóldru, gde sem sa najvíc narobil/kukal – robili iní. Vzhledem k lokálpatriotizmu a momentálne trochu obmedzeným možnosťám viečšinu u nás v MK najvác potešili nejaké tí 7A, keré ste nezhodili alebo ešte nestihli. Bóldre Obézna chudoba, Pätman, nekerého Medveďa, tuším Pravý medveď na Makite a kopec dalších, kde mi chýba jeden lebo dva cuky pupkem. Obézna chudoba 7A je škaredý traverz, kerý sem nevedel a vyhýbal sa klúčovému kaménku, až sem ho teda chycil.

Obézna chudoba 7A, Malé skalky
Obézna chudoba 7A, Chtelnica
Obézna chudoba 7A, Malé skalky
Obézna chudoba 7A, Chtelnica

Pätman 7A, Chtelnica, Slovensko

Pätman je ze zimy, a keď sem v nem byl pred miesícem, tak že nic, smíšne.

Ariadnina riť 7A, Píla, Slovensko

A oné, Ariadnina riť 7A mi sedla jak rit na šerbel aj s mojím banderem na suchý zips. Po preleze sem na video ani nezdvihel rit ze zeme, sranda.

2.

Največšú udalosťú minulého roku je Makita asi pre mňa, aj keď Chřiby sú blízejky, no a ešte večšú by byla partia kefovačú a povalačú pod skalami, kerí by makali, aby sme my už tolko nemuseli.

Peter Gašiak

1.

Vybrať si tri bouldre a povedať, že tieto si vážim, je pre mňa ťažké. Vážim si cestu ku každému jednému bouldru a každému prelezu, keďže nemôžem tráviť na skalách toľko času, ako by som chcel. Avšak niekoľko z nich mi predsa len zanechalo pocit, ktorý mi v hlave vypláva vždy po spomienke na ne.

Panic Room Direct 7B, Rocklands, JAR

Prvým takýmto bouldrom z tohto roku je Panic Room Direct z Rocklands. Boulder ohodnotený ako 7B, ale vždy sa mi vybaví taký „krásny“ pocit na onen oblý výlez, v ktorom som sa ocitol nie raz, ale hneď trikrát. A áno, až na ten tretí som sa reálne odvážil vyhrabať sa hore, aj keď predchádzajúce dva pokusy vo mne zanechali nezmazateľnú stopu strachu z nekontrolovateľného pádu. :D

Panic Room direct 7B, Rocklands
Panic Room direct 7B, Rocklands

Plán B 7C+, Liptov, Slovensko

Číslo dva sa nájde na Liptove. Nádherná linka nazvaná Plán B od Jara Fidesa. Klasifikácia sa pohybuje niekde okolo 7C+, boulder je zaujímavý na slovenské pomery tým, že čím vyššie, tým ťažšie, čo vyvrcholí predposledným najťažším krokom (posledný je pre divákov :D). Práve týmto svojím špecifikom ma boulder zaujal a veľmi ma potešilo, že som mohol byť druhým človekom, ktorý tento problém vyliezol.

Plán B 7C+, Liptov
Plán B 7C+, Liptov

Hlavný vypínač SD 7C, Liptov, Slovensko

Treťou potvorou je Hlavný vypínač SD, taktiež z liptovskej lokality. Boulder má nástupový variant zo stoja aj zo sedu. Už nástupový krok zo stoja na vás vycerí zúbky v podobe skoku do nepríjemnej lišty. A potom, keď som sa pod to posadil, tak zahrali ešte zaujímavejšiu pesničku. Netrvalo dlho vyriešiť všetky kroky, až na jeden. Až kým zas prvoprelezca Jaro nezahlásil: „Nebuď teploš a zamkni to.“ A keď som poslúchol, tak som vyliezol. :D Krásne a poctivé 7C za mňa. Hlavne s tými neposlušnými stupmi, ktoré sa upratali akosi príliš vysoko na to, aby to človeku bolo príjemné.

2.

Rád vidím, že lezie čoraz viac ľudí, a baví ma sledovať ich postup a hľadanie svojej cesty k lezeniu a času strávenému na skalách.

Tereza Kozlová

1.

Tento rok byl pro mě lezecky kratší, cca do května, tak není moc z čeho vybírat.

Respekt 7A, Sněžník, Česko

Podařilo se mi přelézt boulder, ze kterého jsme měla vždy tak nějak respekt, a nikdy se do něj nehrnula. Je to právě Respekt 7A na Sněžníku. K mému překvapení to šlo celkem hned, ale nemohu říct, že bych se ve výlezu… no trochu nebála. :D

Mistr kříže 7B+; Ostaš, Česko a Levitácia 7A, Končitá, Slovensko

Pokud trváš na letošním roce, tak bych dále asi vybrala Mistra kříže 7B+ na Ostaši a slovenskou Levitácii 7A na Končité – prý snad první holčičí přelez.

Mistr kříže 7B+, Ostaš (foto: Lubomír Polišenský)
Mistr kříže 7B+, Ostaš (foto: Lubomír Polišenský)
Levitácia 7A, Končitá (foto: Dejv)
Levitácia 7A, Končitá (foto: Dejv)

Pravej 7A, Ostaš, Česko

Pokud ale nebude vadit, tak vyberu sice už loňské, ale pro mě významnější úspěchy. Boulder Pravej 7A na Ostaši, který je tamní klasikou a prvně jsem ho zkusila už před x lety. V den přelezu pomaličku pouštěl a pouštěl, tak ještě že mě neodradil nájezd Poláků a na přelez jsem si počkala.

Pravej 7A, Ostaš (foto: Katka)
Pravej 7A, Ostaš (foto: Katka)

Život Báry 7B+, Bor, Česko

Překrásným projektem byl Život Báry 7B+ na Boru. Na tento boulder jsem se ráda vracela. Od prvních pokusů, kdy nešel snad ani krok, po ostré pokusy, kdy jsem několikrát padla v posledním kroku do díry pod výlezem. Stal se z něj „sobotní boulder“, protože v neděli už na ty kroky nikdy nezbyla síla. Přelez byl skutečně o tom, že se sešlo vše potřebné a radost byla veliká.

Život Báry 7B+ (foto: Katka)
Život Báry 7B+ (foto: Katka)

2.

V mojem bouldrovém životě to bylo uskutečnění dlouho plánovaného výletu do rakouské Silvretty, který dá se říct, že se nám skutečně vyplatil. A také po delším bloumání nalezení nového bouldrového projektu – Saula 7B+ na Boru, ke kterému začínám mít vztah jako k Životu Báry, tak už se nemůžu dočkat, až se do něj zase pustím. Obecně z bouldrové scény jsou to parádní a motivující přelezy především čerstvých mamin.

David Kozel

1.

Pro mě měl letošek takové dvě etapy. Jednu část jsem si chtěl dolézt nějaké své restíky a pak zkusit něco co je na/za mojí hranici možného přelezu. A to mi plus mínus vyšlo. Sice restů dost zbylo, ale zas věci u kterých to člověk nečekal třebas pustily. Zásadní problém teda je, že moje pamět je v tomto děravá jak cedník a tak vybrat co bylo nejzajímavější je náročné.

General Disarray 8B, Brione, Švajčiarsko

General Disarray patřil do věcí za mojí hranicí. Ale tento bouldřík se mi prostě líbil, už když jsem pod ním pár let zpět stál a jen na něj koukal. Několik pro mě krásných kroků za sebou, bez omáčky, prostě buď a nebo a přitom využiješ téměř všechny úchopy co jdou. K přelezu bylo míle daleko, ale stálo to za zkoušku.

General Disarray 8B, Brione
General Disarray 8B, Brione

Krieger des Lichts 8A, Silvretta, Rakúsko

Jeden převísek vedle hezkého jezírka v Silvrette. Tady jsme letos konečně v létě zavítali, když loni v podobném termínu nasněžilo a tak jsme jeli jinam. Člověk si musí osvěžit, že poctivý zámek v liště je kamarád. Příjemné změna být zase jinde, uprostřed hor, byť je okolo spousty sjezdovek.

Krieger des Lichts 8A, Silvretta
Krieger des Lichts 8A, Silvretta

Hogo-Fogo 7A, Bor, Česko

Terka zkoušela Saulu a byť už jsem tento bouldřík několikrát lezl, prostě mě baví. Zase takové jiné pohyby na Boru a osvěžit si stání v plotně.

2.

A co stojí za zmínku z mého boulderingového života? No hlavní je, že mě/nás to pořád baví, pořád chceme jezdit dál ven, i když se rozrosteme a s tím souvisí, že i nadále můžeme potkávat lidi pod kameny, které tam rádi potkáme.

Ondrej Valentín

1.

Najlepšie tri bouldre v 2017 sú prvoprelezy troch parádnych 7Céčiek.

Vogónska poézia 7C FA, Chtelnica, Slovensko

Prvým je Vogónska poézia v Chtelnici, čo je boulder, z ktorého som mal ohromnú radosť, proste šupa, vyrovnane ťažké kroky jeden za druhým a zlatý klinec v podobe super vysokej nohy na záver.

Vogónska poézia 7B, Malé skalky
Vogónska poézia 7C, Chtelnica (foto: Oli)

Voňavka 7C FA, Rozbehy-Bojková, Slovensko

Druhým 7C je Voňavka na Bojkovej (Rozbehy), čo je podla mňa logické narovnanie Tomasovho bouldra Tenkrát poprvé, ktorý zažil jeden z najprudších downgradov a postupne sa vyladil z 8A na 7B+. Neuteká sa teda doprava, ale pekne z dvojprdy hore cez mizerné stisko-dierky na hrane. Tiež krásna linka na famóznom balvane, ku ktorej sa dá ešte pridať hlbšie SD, a to už potom bude drtenica jak z videí Pala a Dana, proste čistá Prana.

Voňavka 7C SD (foto: Oli)
Voňavka 7C SD (foto: Oli)

Drive 7C FA, Rozbehy, Slovensko

Posledným je absolútne famózny Drive 7C na C-4 (Rozbehy), z ktorého sme padali na prdel, aj keď sme naňho iba mysleli. Linka, ktorá bola roky na očiach, no až niekedy koncom tohto leta pritiahla plnú pozornosť Sláva a Andreja z HK Tongba, ktorý ma prizvali na spoločné večery pod touto vodorovnou výzvou. Olimu Vysloužilovi som naň dal obozretne ban s tým, že nech nás nechá sa v tom zopár týždňov pozabávať. Ladili sme dlho, snáď aj osem návštev, no bolo to po pracovno-ležérnom lete super rozliezanie, keďže ide naozaj o pohybovo aj vizuálne veľmi vďačnú líniu. Drive ma vždy preniesol do toho úžasného stavu, keď telo lezie samo a ja sa mením na pozorovateľa aj účastníka zároveň. Preliezol som to v tranze za revu okoloidúcej terénnej motorky. Následne boulder dal aj Andrej Hyža a Oliver, ktorý ešte zjednodušil betu, takže sme to museli liezť znova. No to bolo len dobre.

Drive 7C, Rozbehy
Drive 7C, Rozbehy (foto: Oli)

2.

Tento rok som sa ešte s väčším nasadením pustil do rozvoja boulderingu v Malých Karpatoch (MK). Celú zimu som strávil mnoho času prípravou a lezením nových bouldrov hlavne v Chtelnici, občas na Rozbehoch, no aj inde. Postupne sme si s chalanmi spravili z MK plnohodnotný bouldrový región a v 2017 som liezol iba tu. Vzniklo kopec nových smerov v siedmom stupni, na ktorom už bouldering naberá tie správne grády a je tu nakoniec aj veľmi pestrý. Máme žulu, kremenec, vápno a zlepenec. Niekedy neviem, kam skôr. Fakt, že vďaka boulderingu si môže aj človek, ktorý lezie s lanom, predĺžiť lezeckú sezónu v MK viacmenej na celú zimu.

Adam Váš

1.

Red Roses 7A+, Magic Wood, Švajčiarsko

V prvej polovici roku sa nám podarilo zorganizovať parádnu bouldrovačku počas asi najpreplnenejšieho víkendu v Magic Woode, keď malo voľno snáď celé Rakúsko a Nemecko. Na tretí deň sme natrafili na napohľad pekné a ľahké 7A+ Red Roses s jahôdkou. Zasekali sme sa asi na hodinu. Zlé nohy, nejasné kroky, no po dlhom pátraní, skúšaní a padaní červené ruže padli.

Red Roses 7A+ (foto: Oli)
Red Roses 7A+, Magic Wood (foto: Oli)

Mental Emental 6C FA, Bosco Scorace, Sicília

Línia nie je veľká svojou obtiažnosťou, no okolité prostredie, čarovný tvar chytov, dynamický krok v nástupe, výlezový morál a v neposlednom rade jeden z mála mojich prvoprelezov v novovznikajúcej sicílskej bouldrovej oblasti Bosco Scorace ju rozhodne radia do mojej Top 3.

Mental Emental 6C, Bosco Scorace
Mental Emental 6C, Bosco Scorace

Krokodíl 6C, Končitá, Slovensko

Keď sa bez frajerky na Končitú vyberieš, máš aj ty jedinečnú šancu pustiť sa do skvostu miestnej boulderingovej flóry – Krokodíl 6C. Po nečistom preleze z roku 2015, keď som vo výleze odbočil doľava (asi?) ľahším variantom, som si Krokodíla tento rok zopakoval znovu a už poriadne – priamo nahor. Po očistení a naštudovaní výlezu (pre ostatných pokúšačov) sa mi ani veľmi do bouldru nechcelo. Reku, skúsim znovu, ako idú prvé kroky. No zrazu som sa ocitol vo výške, odkiaľ padať už bolo ďaleko, a tak som šiel ďalej a ďalej, až som sa nakoniec ocitol vo vyčistenom a označenom výleze. Adrenalínová šupa, celý som sa chvel ešte pol hodinu!

Krokodíl 6C, Končitá (foto: Ľubomír Galanský)
Krokodíl 6C, Končitá (foto: Ľubomír Galanský)

2.

Po dlhšom uvažovaní musím povedať, že highlightom roku 2017 nebol veľký kandidát – objavovanie pieskovcových bouldrov na Sicílii, – ale boulderingová akcia u nás, na Končitej, ktorú som zorganizoval pre môj klub AC Lokomotíva. Super odozva, naplnená chata a nadšenie ma naozaj prekvapili. Mnoho lezcov totižto bouldrovalo prvýkrát v živote, no myslím, že si každý našiel niečo pre seba. A vzniklo aj skvelé video od Miša Dzurecha!

Martin „Dexo“ Baratka

1.

Do počtu 5C, Chtelnica, Slovensko

Pripadá mi úsmevné, že pre niekoho boulder len do počtu, pre mňa top boulder v 2017. Priama línia, technický začiatok, madlový záver s nádychom dobrodružstva. Viac takýchto bouldrov do počtu!

Dexo na Dobrej Vode (foto: Oli)
Dexo na Dobrej Vode (foto: Oli)

Duša vo vetre 6A, Končitá, Slovensko

Vďaka Adamovi, čo zorganizoval AC Loko Boulder session. Inak by sa na dopade nenazbieralo 5 matracov, ktoré príjemne posilnili morál. Vďaka aj Peťovi K., ktorý predviedol, ako sa padá až z topu. A najväčšia vďaka matracom, že sa nič nestalo.

Óvéjedna 6C, Dubník, Slovensko

Technická dierkovačka, ktorá riadne potrápila moje tučné a dlhé prsty. Každý krok bol boj, ale aj odmena zároveň.

Óvéjedna , Dubník
Óvéjedna 6C , Dubník

2.

Neskutočne ma teší, že to u nás stále žije. Dve (alebo nebodaj tri?) aktualizácie sprievodcu Chtelnice v 2017, perfektne spracovaný sprievodca na Makitu, nové bouldre na Dobrej Vode. Už len toľko spomínaná Píla keby uzrela svetlo sveta aspoň v beta verzii, nech to náhodou nezačne zarastať.

 Peter „Kmeťo“ Cáder

1.

Jarná únava SD 8A, Pavúčia skala, Slovensko

TOP prelez 2017 bol pre mňa prelez bouldra Jarná únava SD za 8A na Pavúčej skale pri Žiline. Obtiažnosť nič nehovorí o tom, aká dlhá cesta to pre mňa bola. Stále mám pocit, že boulderingu som sa začal venovať len včera, aj keď toto bola moja snáď už tretia sezóna delená na polovicu s lanom. Jarná únava malo byť moje prvé 8A. Mám to tam blízučko a liezlo sa to ako na bežiacom páse, tak to pošlem aj ja. Lenže, človek mieni… Ja som nevedel vyliezť ani verziu zo stoja za 7B. Poliezol som všetky susedné 7C, 7C+, na Končitej to isté, dokonca tam padla aj ikonická Ilúzia za veľmi poctivých 8A, a ja stále ani 7B zo stoja, nieto ešte sit start. Medzitým to preliezol každý, aj moja stará mama, len ja nič. Ani ťuk. Boulder je o vysokom pätovaní, a teda o dobrej kĺbovej ohybnosti v bedrách. Mne ako lanolezcovi, kde som pätu založil raz za rok, tieto panské hry s pätičkami nič nehovorili. Dlho, tvrdo a pracne som sa prehrýzal svetom boulderingu, pätoval, pätoval, strečoval, pätoval stále dookola, lebo tento hendikep ma naháňal všade, pomaly v každom bouldri na planéte. Na Jarnú únavu som sa už dávno vykašľal a len som chodil po svete a kde sa dalo, tam som rýchlo niečo zapätoval. Vo februári som bol boulder pozrieť z nudy z plastiku a padla verzia zo stoja za 7B. Tak som začal pižlať verziu zo sedu, ale to je psycho, najväčší problém je zdvihnúť riť zo zeme, a ja som nevedel dočiahnuť ani nástupové chyty. 20-krát skúsiš zdvihnúť zadok a ideš domov. Aký krásny šport. Príliš ma to nebavilo, tak som sa na to rýchlo vykašlal. Znovu som len po svete chodil a kde sa dalo, pätu založil… Na Pavúčiu som zbehol opáčiť až v novembri, trošku som posoftil a zrazu to šlo. Vrch bol vtedy mokrý, ale ja som už vedel, že nabudúce to pošlem. Potom to už bola len rutina, za 15 minút po príchode bolo posekané. To bola dlhá škola života, v podstate asi aj prerod lanolezca na bouldristu…

2.

Mne rezonujú hlavne také jednoduché veci, čo ma napĺňajú radosťou. Super bol výjazd s mojou dcérou Kačenou v apríli do Magic Woodu. Spali sme v stane, v noci bola kosa jak sviňa, každý mal na sebe dva spacáky. A mali sme sa dobre, v noci kosa, ale cez deň čistá krása oblasti, podmienky, luxusné lezenie, vzduch, všetko, čo mám rád. Potom letný výjazd do Cilošu s rodinou, kde padali 7C-čka ako na bežiacom páse a jedno sa podarilo aj na flash. Aj keď človek potom hneď vždy pochybuje (a v tomto prípade asi aj oprávnene) o klase, ale potešilo. Znovu Kačena a Vlasto Pšenko, úžasní ľudia v super oblasti, čistá krása. Tie alpské oblasti sú úžasné. September – pozvánka od Kmocha skúšať projekty na Makite, ktoré miestna crew nevedela preliezť. Motivačná zábavka. Prelez jedného FA, skúšanie parádneho projektu Medveď za 7C, čo sa skoro podarilo, nebyť problémov s prstom. A neskôr sa z Medveďa vykľulo 8A v prevedení Štěpána Stráníka. Úžasný kus roboty od Kmocha a spol., klobúk dole chalani. Novembrové extempore na Pavúčej so šťastným koncom… a koniec jednej etapy. Zážitkom mal byť aj decembrový SUB ZERO trip do Švajcu s Humpim a Tomasom, malo to byť repete po minulom roku. Ale musel som riešiť trošku aj zdravie a jednu operáciu. Chalani sú teraz práve tam, tíško závidím a držím im palce, snáď zas na budúci rok.

Tomáš Greksák

1.

Total Éclipse 8A+, Fontainebleau, Francúzsko

Je to jeden z tých bouldrov, okolo ktorých som sa už dlho obšmietal, ale vždy keď som sa pokúsil do neho nastúpiť, zdalo sa mi to strašne nereálne, dlhé a silové morfo kroky, vyzerali úplne beznádejne. Túto jeseň ale viacero kamarátov chcelo liezť Éclipse, verziu zo stoja za 7C, a ja som si ju vždy dal s nimi, až som ju už liezol úplne s prehľadom. To bol prvý impulz, aby som sa serióznejšie oprel do ťažkého nízkeho štartu. Posledný impulz bol, keď som už doliezol posledný „ľahký“ boulder na balvane Autre Toit. Bol to boj ako má byť a na vrchu silné emócie, čo viac si od lezenia môže človek priať?

La Totalité de l’Autre Toit 8A, Fontainebleau, Francúzsko

Prelezené len hodinu po Total Éclipse s vypätím posledných síl. Tento prelez bol pre mňa akýmsi mementom toho, že to, čo sa mi na začiatku zdá ako nepredstaviteľne ťažké a odradzujúce, sa zrazu stane leziteľným, a dokonca aj keď už nie som úplne čerstvý. Navrchu to bol hlavne mentálny boj, keď síl už ubúdalo a bolo sa treba naozaj veľmi koncentrovať na to, aby som to nevzdal alebo nespravil nejakú hlúpu chybu, keďže 7B+ dolez k tomuto bouldru som nemal tak vyladený ako Éclipse.

Opium 8A, Fontainebleau, Francúzsko

Tohoročná vstupenka do osmičiek vo Fontáči. Tento rok som si povedal, že hlavný lezecký cieľ je zvyknúť telo na štýl lezenia vo Fontainebleau, aby sa mi klasifikácia zdala rovnaká ako hocikde inde – teda aby som sa v 8A vo Fonte cítil rovnako ako v 8A hocikde inde. Podarilo sa a bolo to aj vďaka februárovej čistke, kde som ich nazbieral niekoľko.

2.

Z môjho bouldrového života je to už spomínané udomácnenie sa v štýle lezenia vo Fontainebleau. Veľmi mi k tomu pomohlo, že som viac začal vnímať lezecký pohyb, hrať sa s ním a experimentovať, vniesol som do vlastného štýlu viac kreativity a zosilnelo mi pri tom celé telo rovnomernejšie, nielen ruky. Mám teraz oveľa príjemnejší pocit z vlastného lezenia a pohybu ako som mal pred pár rokmi, keď som bouldre často doslova znásilňoval. Ak to premietnem do reálnych vecí, tak sa mi konečne podarilo vyliezť boulder za 7C+ na flash (Compression Zip du Fond v sektore Roche de la Reine). Nikdy by som nepovedal, že to bude práve vo Fontainebleau, to je pre mňa aj jeden z highlightov mojej sezóny. Českú scénu som nemal moc čas sledovať, ale zo slovenskej som rád, že sa Pišta Bednár vysekal z pokazených prstov a poriadne to roztočil vo Švajčiarsku na žule a naliezol tam peknú zbierku osmičiek. Strašne som závidel bande (Humpi, Renča, Peťa, Strašiak, Capajz), čo bola tento rok v Rocklands, a tiež tam parádne poliezli. Teší ma, že začínajú poriadne žiť aj lokálne skalky a je tam čoraz viac ťažkých bouldrov, pre ktoré sa tam oplatí jazdiť drať kožu. A som rád, že sa mi tento rok podarilo aj prispieť pár prvoprelezmi. Za toto chalanov strašne obdivujem, že sú ochotní tomu obetovať toľko voľného času a energie, zatiaľ čo ja som len konzument. Na záver už len spomeniem, že som bol osobne veľmi príjemne prekvapený množstvom a kvalitou ťažkých línií na Makite, kam sa dúfam dostanem niekedy, keď bude dobrá podmienka.

Jakub Obst

1.

Keďže som lezenie tento rok pomerne dosť zanedbával, moje top bouldre sú prevažne z veľkonočného výjazdu na Pohorje v Slovinsku.

Explosion time 7B+, Pohorje, Slovinsko

Prvým bouldrom je Explosion time 7B+ (sektor Jurgovo), nad ktorým všetci (rozumej Bugi aj Simandl) mávli rukou, že to sa nedá, až kým som ho neposlal, čo vyhecovalo aj Simandla, ktorý ho nakoniec dal tiež a potom mudroval, že to určite nebolo také ťažké. Frajer… po tom, čo mu to vymyslím a trenie ako z príručky.

Explosion time 7B+, Jurgovo (foto: Mišo)
Explosion time 7B+, Jurgovo (foto: Mišo)

Vintgar hotel 6C+ variant, Pohorje, Slovinsko

Dvojka je pre mňa Vintgar hotel 7A (sektor Bistriški Vintgar), aj keď ja som si dal iba ten 6C+ variant bez takej hnusnej lišty v nástupe. A dojmy… že fuj, jaký som rád, že to mám za sebou – henten výlez nad potokom už nechcem zopakovať.

Vintgar hotel 7A, Bistriški Vintgar (foto: Mišo)
Vintgar hotel 7A, Bistriški Vintgar (foto: Mišo)

Naraz nik 6B, Končitá, Slovensko

Top 3 je pre mňa také to vysoké 6B na Končitá Bouldering Session.

2.

Strašne rád by som napísal Pop 7A na Chtelnici, ale to je sviňa ťažká na moju nadváhu. A za zmienku určite stojí moje ocenenie najaktívnejšieho lezca na Končitá session, po ktorom som tak dlho sníval (pozn. red. – 15 vylezených bouldrov, celkovo 144 pokusov).

Fero Pauliny

1.

kameň Planétka, Končitá, Slovensko

Pateticky povedané, Končitá mi tento rok ukradla srdce – obzvlášť kúsky na Planétke. Trochu alibisticky tak nevyberám boulder, ale celý balvan. Na Končitá Bouldering Session som si najprv vyliezol nesúťažný Fragment 6B – pekný, viac menej krátky problém o jednom dynamickejšom kroku s perfektným dolezom. Začiatkom leta som pridal Planétku, o ktorej raz ktosi napísal, že je to ukážkové 6B. Radosť mi spravila najmä tým, že to bolo snáď prvýkrát, keď som si program vymyslel sám (aj keď teda dosť blbo). V strede leta som prekvapivo rýchlo vyliezol Kométku 6C, krásne +/- traverzové pohyby, kde sa bez špičky nepohnete. Koncom augusta sa mi zadaril aj Ostrý fragment 6C. Vďaka trochu netradičnej bete som vynechal kúsavý chyt a nechtiac si tak urobil srandu z názvu. Škoda len, že Čierna diera 6C+/7A odolala napriek dvom návštevám – na dokončenie astronomickej trilógie si tak musím počkať.

Dong Dong 6C, Magic Wood, Švajčiarsko

Tento boulder má jedinú chybu – vyliezol som ho príliš rýchlo, nezapamätal som si preto krásu jednotlivých krokov tak, ako by som chcel. Dokonale si však pamätám atmosféru: letný Magic Wood, Oliver Vysloužil lezie ikonický Jack the Chipper 7B+/C a ja pozorujem sympatického Japonca o kus nižšie. Stelesnenie životného štýlu „peace of mind“ – urobí pár krokov a 20 minút nepohnute leží na bouldermatke. Dávame sa s ním do veľmi milého boulder talku (to je niečo ako small talk, len o podstatných veciach) a ja pokukujem po bouldri. Krkolomný nástup, séria ostrých bočákov a zlých nôh, navyše by sa hodilo byť vystrečovaný. Inými slovami – všetko, čo mi nejde. Náš nový kamoš nám však ukázal, ako na to, a po pár pokusoch ma to prekvapivo pustilo.

Kamarát Dong Dong
Kamarát Dong Dong

Cocoon 7A, Prilep, Macedónsko

Vlastne mám pocit, že som liezol aj krajšie bouldre, ale v Top 3 jednoducho nemôžem nespomenúť Macedónsko (do Fontáča chce chodiť každý, ten mi odpustí, že som ho tu opomenul). Bouldering v Prilepe je iný – nikde nikoho, chyty hrozne bolia… stále si však hovoríte, čo za génia to bol ten loci. Cocoon je taký fotogenický „mačkopes“ – najprv silové kroky v riadnom previse, potom lištové pretlaky v kolmici. A miesto prelezu sa len chrbtom a hlavou „zakuklíte“ do skaly.

Prilep
Prilep

2.

Čo stojí za zmienku? V prvom rade, že som liezol a to dokonca vonku a veľa. Pre niekoho bežná vec, pre domaseda ako ja totálna zmena prístupu k lezeniu. Klasik by povedal, že sa mi život obrátil o 360 stupňov. Začalo to Fontáčom, pokračovalo dvomi Magicmi a vrcholilo Prilepom. Medzitým asi 10-krát Končitá, Píla a kopec ďalších oblastí hlavne na Slovensku. To sa nechválim, len sa teším, že som prekonal strach. Všetko bolo pre mňa nové a „prvýkrát“. Prvý raz lezenie osamote, prvý raz čistenie, prvý FA, prvé lezenie s čelovkou, prvé vymýšľanie názvov, proste všetko prvýkrát. Najmä som však začal intenzívnejšie prežívať, aký krásny a rôznorodý bouldering je, koľko etických dilem ukrýva a aké dôležité je mať okolo seba ľudí, ktorí to cítia rovnako.

Čo sa týka „scény“, mám radosť, koľko nových oblastí vzniká. Zdá sa mi, akoby po dlhoročných suchotách bolo zrazu oveľa viac potenciálu na objavovanie, ako ľudí, ktorí sa mu dokážu systematickejšie venovať.

Za zmienku určite stojí aj film Život medzi skalami, ktorý je snáď prvým slovenským boulderingovým filmom, ktorý znesie profesionálnejšie kritéria. Iste, pár vecí sa mu dá vytknúť, pre mňa je však opatrným prísľubom, že sa máme do budúcnosti na čo tešiť.

Oliver Vysloužil

1.

Top 3 bouldre pre mňa odzrkadľujú súhru troch základných zložiek, ktoré sa podieľajú na mojej radosti z boulderingu – objavovanie, dobrodružstvo a víťazstvo. Pri absencii akejkoľvek z nich by moja vášeň vyhasla a dostal by som sa do akéhosi telocvikového prežívania boulderingu, čo by bola pri jeho úžasnej širokospektrálnej pestrosti obrovská škoda.

(Objavovanie) Lovec perál 7C FA a Pytón 7B FA, Píla, Slovensko

Nefunguje to ako v rozprávkach, že priložením čarovného prútika vznikne niečo krásne a vzácne, onen prútik v bouldrovej terminológii predstavuje kus šťastia, veľkú dávku motivácie, kefu, (niekedy) rýľ, víziu a lezecký kumšt. Tak vznikajú diela maliarov s prelezenými prstami. Z mojich ostatných obrazov mám najväčší vzťah k Lovcovi a Pytónovi, pre slintavú radosť, ktorá sprevádzala ich objavenie, a v prípade Lovca aj pre to cenné víťazstvo vďaka správne trafeným detailom.

Lovec perál 7C, Píla (foto: Aďa)
Lovec perál 7C, Píla (foto: Aďa)

Pytón 7B, Píla from boulder.sk on Vimeo.

(Víťazstvo) Vogónska poézia 7C, Chtelnica

Aj keď nejde o môj číselne najnáročnejší prelez, Vogónska poézia mi dala slušne zabrať. Cítil som obrovskú motiváciu vymotať sa z krokov, ktoré mi nesedeli. Víťazstvu predchádzalo množstvo pádov, ale žiaden z nich mi ani na chvíľu neukradol chuť skúšať ďalej. Subjektívne veľmi hodnotný boulder, čo potvrdili aj moje bezprostredné pocity. Aký by bol svet bez „ľahších“ bouldrov, ktorých prelezy sa rodia tak ťažko?

Vogónska poézia 7C (foto: Adam)
Vogónska poézia 7C (foto: Adam)

Vogónska poézia 7C, Chtelnica from boulder.sk on Vimeo.

(Dobrodružstvo) Lumio, Korzika

K boulderingu jednoducho patrí a snažím sa ho vyhľadávať každým rokom. Dobrodružstvo z nepoznaného, tykanie si s novými miestami a ponor do fascinácie z nekonečných kamenných tvarov. Korzické Lumio mi opäť o trochu viac roztvorilo oči, vyprázdnilo hlavu a pustilo film o tom, aký je bouldering úžasný aj vďaka jedinečným miestam na Zemi a našim dobrodružstvám prostredníctvom ktorých na nich surfujeme.

Najkrajší korzický boulder, Lumio (foto: Aďa)
Najkrajší korzický boulder, Lumio (foto: Aďa)

2.

Spomínam veľmi rád na skoré jarné obdobie, keď okrem prvej vegetácie začali kvitnúť aj pracovné výjazdy s Ferom na Končitú. Prípravy na Končitá Bouldering Session vol. 2 boli rovnako skvelé ako samotná aprílová akcia. Zanechalo to vo mne silnú odozvu a na Končitej aj jeden mega projekt… Dojmy z akcie si našli lievik, ktorým ma do poslednej štrbiny vyplnili zadosťučinením. Až mám niekedy pocit, že moja motivácia je nekonečná. Ako inak, keď sa neustále trasiem nad novými objavmi v slovenských lesoch, hlavne nad tými, pri ktorých nemôžem byť hneď, lebo vyčnievajú z mojich časových možností. Je to na porazenie. Našťastie len dovtedy, kým si neuvedomím, že to čo ma škrie je vlastne veľkým šťastím.

V lesoch to u nás žije, viac ako včera a menej ako zajtra. Objavenie pieskov a vydanie nového sprievodcu na Makitu predčí takmer všetko ostatné. Preč sú dávne sny o krajine s pieskovcovými balvanmi, nastupuje realita. A tak si tu od Tatier po Malé Karpaty žijeme náš slovenský bouldrový sen.

Zostavili: Oli a Fero

Časť odpovedí bola krátená, všetky príspevky prešli redakčnou úpravou. 

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *