Boulder.sk

1. Tvoje TOP 3 bouldre v tomto roku. (Nejde automaticky o obťažnosť, ale o tvoj subjektívny pocit krásy/zábavy/hodnoty – kľudne aj v niečom ľahkom.)
2. Čo v ostatnom roku považuješ za hodné zmienky z tvojho boulderingového života, prípadne z českej a slovenskej scény?
3. Zažil si na bouldroch niečo vtipné/trápne, na čom by sme sa my ostatní radi zabavili na tvoj účet?

Mojmír „Cyril“ Kandrík

1.

Oscurita 7C, Bagni di Masino, Taliansko

Kompresia v cca 45 stupňovom previse na žule tej najvyššej kvality. Absolútna chuťovka a povinná jazda pri návšteve Val Masina. Krása krokov a atmosféra miesta urobili z tohto bouldra pre mňa jeden z najlepších zážitkov v 2019.

Hydra 7C+, Chtelnica, Slovensko

Chtelnica mi totálne prirástla k srdcu. Milujem sobotné rána, keď sám vybehnem od rybníka a v tichu a pokoji sa môžem rochniť v prachu, lístí a boľavom zlepenci. Už dlhšie som mal v pláne zahryznúť sa do tohto projektu. Na jar som tomu dal pár pokusov, čo ma len presvedčilo, že to bude jedna z najkrajších, ale aj najťažších chtelnických liniek. Koncom roka sa mi podarilo boulder zastihnúť v dokonalých podmienkach a s kombináciou dobrej formy a prelezového šťastia som bol schopný urobiť môj najťažší FA. Plynulé lezenie náročné na ramená ma potenciál stať sa miestnou klasikou.

Mogadishu 8A+, NÖ, Rakúsko

Dominantná linka v samotnom srdci oblasti. Kto tam bol, nemôže ho minúť. Campusová lahôdka bola pre mňa zlomom roka 2019, keď som po rokoch výkonnostnej stagnácie pochopil, že viem svoje lezenie posunúť na ďalšiu úroveň.

2.

Najviac som spokojný s celkovým fanatizmom, ktorý pretrval v našej tréningovej skupine. Konečne sme preniesli dobrú úroveň z bouldrovky aj na skaly a hlavne Filip Novotný sa veľmi zlepšil a mal parádnu sezónu. Jedným z highlightov roka je nepochybne aj narodenie nového člena: Richarda Kováčika. Na oslavách sme siahli na absolútne dno našich možností a takto sme snáď zaistili jeho blahobyt na ďalšie roky. Nech ti to lezie!

3.

Najviac ma pobavil Lukáš Grünvaldský, keď na svojom prvom bouldrovom výjazde skonštatoval, že si myslel, že tie 7A-čka a 7B-čka dávame ľahšie.

Filip Novotný

1.

Nemesis 6C, Fontainebleau, Francúzsko

Tento boulder sa mi zapíše do pamäte asi navždy. Aj keď to z fotky tak nevyzerá, vo výleze som sa dosť vybál. Po prelezení „ľahšieho spodku“ ma hore čakali krásne plytké misky, dostal som sa doľava mimo matracov a z posledných síl mantlil v dosť veľkej výške. Dodnes predýchavam.

Squaman 6C, Silvretta, Rakúsko

Počas návštevy v Silvrette sa mi podarilo uloviť toto preparádne 6Céčko s preparádnymi krokmi. Bol to jeden z posledných bouldrov návštevy, nemal som už silu ani kožu, čiže tak vyzerali aj pokusy. Po príchode skupiny Nemcov sa už len viac a viac zhoršovali. Nemci po chvíli pochopili, že sa k Squamanovi tak skoro nedostanú, a matrace si naskladali do módu piknik. Po pár pokusoch som to ale konečne poslal a posunul im štafetu. Každému, kto sa dostane do Silvretty, tento boulder veľmi odporúčam.

Balada o křivce 6C+/7A, Ostaš, Česko

Takzvaná „must climb“ linka, ak sa niekedy náhodou ocitnete v Ostaši. Od začiatku až po koniec krásne lezenie s trošku ťažším mantlom. Chce to len viac matracov a dobrého chytača.

2.

No určite ma teší, že chalani v Tatrách stále nachádzajú nové kamene a robia prvoprelezy tažkým bombám. Ďalej WBC na Končitej (skvelá práca, Oli). A zvýšil som si maximum a bol vo veľa nových oblastiach.

Ondřej Nevělík

1.

Sky 8B, Rocklands, JAR

Sky byl na jedné z prvních příček mého dream listu už deset let – od doby, kdy se v něm v Progression objevili Daniel Woods a Paul Robinson. Takže když jsem se letos konečně dostal do Rocklands, musel jsem na Sky hned zamířit. Nejdříve to vypadalo na velice rychlý proces a že bude do půl hodiny posekáno, bohužel jsem se na něj musel ještě dvakrát vrátit.

Nakonec je z toho boulder, ve kterém jsem dal v životě nejvíce pokusů. Naštěstí je to peckovní, jasná linka v krásném prostředí, takže mi ani opakované návštěvy nevadily. Čtyři kroky bez omáčky, kde je potřeba skloubit sílu, dynamiku a přesnost. Pro mě absolutně top boulder a zážitek.

Síla je kouzlo 8B+, Moravský kras, Česko

Adam Ondra ke svému FA tohoto boulderu napsal – „Na krasové poměry absolutní pecka boulder.“ A já musím souhlasit. Být to někde v Ticinu nebo právě Rocklands, tak se na něj stojí fronty. Když jsem na jaře k mému překvapení zjistil, že konečně udělám čtyři úvodní kroky Síly, která pak pokračuje Kouzelným Saucem (8A+, které jsem už vylezl před lety), tak se z toho stal hlavní cíl sezóny. Původně jsem myslel, že to bude muset počkat až na podzim, ale po pár dnech během dvou týdnů v květnu se mi podařilo všechny kroky tohohle stropového monstra spojit a já si tak na své třicáté narozeniny naložil přelez svého doposud nejtěžšího boulderu.

Mooiste Meisie 8B, Rocklands, JAR

V překladu z afrikánštiny „Nejkrásnější dívka“ – údajně podle letního hitu:

Ten frčel v době, kdy tuhle perfektní převislou desku se sklopenými lištami prvně přelezl legendární Fred Nicole. Celou dobu se špičkuje pravá hrana a tak po vyladění technických fint byl hlavní problém nenechat si natéct svaly okolo holeně a teda lézt poměrně svižně.

2.

Moje letošní skalní sezóna se smrskla na období květen-červenec a poté jsem se potřeboval soustředit více na pracovní povinnosti a už jsem se ven dostal spíše sporadicky. Už se naštěstí blýská na lepší časy a bude se moct zase pověnovat dalším projektíkům.

3.

Žádnou legrační historku bohužel nemám. Ale nejtrapněji jsem se cítíl, když v jeden z květnových svátků bylo ve Starých skalách ve Sloupu více než 30 lezců a já před jejich zraky vypadl z výlezu Síla je kouzlo 8B+, který už na obtížnost boulderu nemá žádný vliv.

Petra Koreňová (a Šimon Zentko)

1.

Šťastná a veselá, bohatá a hojná, ale hlavne zdravá bola táto lezecká sezóna, ktorá pre mňa príchodom zimy končí a pre Šimona práve začína. Moje tri top bouldre vyberám spomedzi tých TOP 10, kdežto Šimon ťažko vyberie tri top z tej vyše stovky 8A až 8B+ skvostov.

Yoda der Yogi-Meister 7B, Magic Wood, Švajčiarsko

Tento veľasľubný názov v skutočnosti predstavuje permanentne vlhkú dieru s líniami po ostrých lištách, ktoré si vyžadujú precíznu prácu nôh. Chlapci nazvali tento traverz ženský boulder, pretože pod mužskou váhou sa ostré lišty kruto zarezávali do ich jemných rúk. Ale skutočným dôvodom je asi aj tak to, že si línia vyžaduje značnú dávku ohybnosti. Šimon sa tohto bouldra ani nedotkol, aj keď tam so mnou rád chodil, pretože malá jaskyňa (taká malá sestra Darkness cave) predstavovala v horúcich letných dňoch zaručený úkryt pred krutým slnkom. Ale vraj len šetril kožu do svojich projektov. Bouldering je čistá závislosť, človek si rýchlo zamiluje krásu pohybov a pocit vlastnej sily. A sú línie, kde chýba 1 cm od prelezu. A tak tam chodím a chodím a bojujem s týmto centimetrom tvrdej švajčiarskej žuly s márnou nádejou, že tento boj raz aj vyhrám.

Knalpot 7B, Magic Wood, Švajčiarsko

Šimon sa po pomerne rýchlom preleze Riverbedu 8B zakvačil do Unendliche Geschichte na Brunovi. A čo čert nechcel, ja som sa zaľúbila do Knalpotu na opačnom konci lesa takmer úplne na samom vrchu. Miesto, kde som si roky predtým chodievala zdriemnuť. Skrytý kút s pekným výhľadom, kľud od ľudí. Nikdy by mi ani nenapadlo, že ten ťažký boulder budem niekedy nacvičovať. Ale bouldering je práca svalov a môj mozog je asi tiež sval – aj keď ťažko ohybný. Pre mňa bolo fakt nepredstaviteľné, že 7B sú vôbec leziteľné. Pohybovala som sa ale v okruhu ľudí, ktorí liezli 7B-čka, a ja s nimi – teda aspoň tie ľahké kroky, brala som to tréningovo. Lepšie ako chodiť sama bouldrovat 6B-čka. Až tento rok som vypozorovala, že ja tie 7B-čka normálne krokujem. Tak keď spravím všetky kroky, tak by som to teda mohla aj preliezť. Kým Šimon mal „nekonečný príbeh“ dole pri rieke, moja „unendliche geschichte“ prebiehala na opačnom konci hore v lese. A veru ani neskončila. Po 4 týždňoch hádok o tom, či hore a či dole, kto najprv a kto ako dlho, som tento nekonečný boj s gravitáciou vzdala. Vlastne len odložila na určito a šla si vyliezť Hellrider 7B+ – magickú špáru vo vodorovnom strope, priesmyk cez hranu a vysoko top.

Los Cursos 7A, Chironico, Švajčiarsko

Ešte nejaké 7B-čka boli, ale viac sa mi páčilo Los Cursos 7A v Chironicu, kde si hneď vedľa aj Šimon so mnou vyliezol suveníry aj Jyabaru. Ale Šimon mal asi aj tak najväčšiu radosť z Cameroniho Cold smoke na Calance, čo bolo jeho prvé ozajstné 8A na Flash. Pohybovo sa mu asi najviac páčilo Limited edition v Brione, ktoré liezol hneď niekoľkokrát z čistej radosti. Brione je asi najkrajšia žula, akú kedy naše prsty držali. Zelenomodré údolie s multifarebnou žulou a jedinečnou architektúrou vytvára scenériu akoby zabudnutú niekoľko storočí dozadu.

A Murgtal! Ťažko sa privyká na bolesť, ale ak raz tu latku zdoláš, otvoria sa ti nedozerné možnosti pohybového vyžitia. Samozrejme, po ostrých lištách, ale v prenádhernom zelenom údolí. Na jar síce hrozí, že svoj projekt nenájdeš, pretože je pod vodou v koryte potoka, ktorý tečie len po roztopení snehov. Ale ak počkáš do jesene, aspoň natrénuješ a nemusíš tam chodiť dvakrát, ako Šimon a Bourgignon. Ja som si vyliezla klasiku Big Ben 7A v krutej zime, takže som boľavé lišty až tak veľmi necítila.

2.

A krásne situácie? Tie prežívam každý deň, keď som na skalách. Ibaže by som nervy mala, že je mokro, teplo, zima, koža, slabá som. Potom sa situácia stáva komickou. Pretože najsilnejšia je aj tak príroda. Ale to ešte len uvidíme.

Martin „Dexo“ Baratka

1.

Oranžové bouldre vo Fontáči , Fontainebleau, Francúzsko

Žlté, modré, červené boli krásne, ale oranžové!!! To bol balet…

Duchovný učiteľ SD 6A, Limbach, Slovensko

Boulder, ktorý má smolu, že sa nenachádza vo Fontáči. Mohol byť parádny oranžový.

Žaba 6B, Skýcov, Slovensko

Cluster bol už otvorený, tak som si pri preleze preventívne spieval:
„dej si pozor na les, ať tě nespolkne
dej si pozor na les, ať tě nespolkne
dej si pozor na les, ať tě nespolkne hýkal,
hýkal a rudý vřes“

2.

Dal som cez 300 bouldrov. Tsaaa!!! Ale nezáviď. Budúci rok to dáš tiež.

Tomáš „Svišť“ Pilka

1.

Tequila 8A, Loučovice, Česko

Tento boulder vznikl na loučovickém setkání v roce 2005, kdy jej přelezl Rosťa Štefánek a dlouho to byl nejtěžší boulder na Luči. Měl jsem ho v merku už dlouhou dobu, ale roky jsem jenom chodil kolem… Až v létě 2018 jsem pod něj poprvé hodil bouldermatku. Od té chvíle jsem věděl, že su ztracený :) Přelez se nakonec konal až poslední den našeho velikonočního pobytu 2019.

Gatão 7C, Praia do Beliche, Portugalsko

Gatão je 10-12 metrový traverz po neuvěřitelně oblých chytech a neuvěřitelně ostrých stupech. Nachází se v levé části Praia do Beliche, v přílivové zóně. Do TOP 3 tento boulder zařazuju díky jeho neobvyklé kresbě, která se na vápenci jen tak nevidí. A také díky (u mě) málo vídanému příkladnému sitstartu z koberečku :) Video je z neúspěšného pokusu. Při tom úspěšném se přítelkyně a kameramanka v jednom už asi hodinu opalovala.

Klaus Maria Gohel 8A, Ostaš, Česko

Tento problém v sektoru Olympic je zosobněním všeho nejhoršího, co v boulderingu existuje. Je nízký, velmi často vlhký a tricky. Vždycky jsem ale snil o nástupech ze sedu ze židličky. Tady jsem si sen téměř splnil – nastupuje se z pařezu. Nedlouho po přelezení jsem měl sen, že jsem do bouldru nastupoval ze stojky…

Anton Kajan

Tento rok som toho zas tak veľa nepobouldroval, keďže som sa snažil cez leto viac liezť s lanom. Na jeseň ma to však prešlo a na pár pekných studených dní som sa vrátil na starú dobrú Končitku. Moja stará nehrdzavejúca láska mi dovolila preliezť okrem už niekoľkokrát prelezených liniek i dve nové, ktoré si cením najviac z tohto roka.

1.

Alcatraz 6B, Končitá, Slovensko

Perfektná lištovačka, k prelezu mi pomohlo práve lezenie s lanom.

Kométka 6C, Končitá, Slovensko

Druhou peckou je linka na mojej obľúbenej Planétke – Kométka 6C. Podmienka v ten deň nemohla byť lepšia, skala lepila, ako keby bola poliata sekunďákom. Miestami som mal pocit, že netreba ani špičkovať.

Le Jeu du Toit 7A, Fontainebleau, Francúzsko

Tretí pre mňa hodnotný a pekný úlovok je zo zimného Fontáča. Venoval som mu asi 10 pokusov.

2.

Za zmienku stojí zrejme to, že sme započali točenie dokumentíku o Končitej, ktorý snáď čoskoro dokončíme. Na viac slov je však ešte priskoro. Každopádne, súčasťou bude i spomienka na akciu na Končitej, ktorá bola mimoriadne super. Staronová oblasť Strapatá je famózna.

Okrem toho môj bouldrový rok ešte nekončí, keďže 27.12 ideme s chlapcami do Fontu stráviť Silvestra. Od Tomasa sme sa síce dozvedeli, že tento rok je vo Fontáči mimoriadne mokrý, ideme to však risknúť. V polke decembra padol na Lomničáku teplotný rekord a v Bratislave je vraj jar, tak možno bude aj podmienka. A ak nie, tak budeme hrať žolíka a visieť.

3.

Najvtipnejšia je asi historka, ako sme s Olim išli točiť rozhovor na Končitú v novembri pri teplote okolo 5 °C a po cca dvoch hodinkách usedenia a uzimenia som po ňom chcel, aby na kameru vyliezol Ilúziu. Najťažší boulder na Prove. Či ho dal, sa dozviete až vo filme.

Michal „Frodo“ Dzurech

1.

Vari akčný guláš 7A+, Chtelnica, Slovensko

Výborné pohyby, prekvapivo dobré chyty a parádne kroky s pätami. Vymyslel som si trochu iný soft, používam takú malú (ostrú) 2,5-prstovú dierku. Vo videu je posledný pokus v ten deň, keďže na ďalší už nezostala sila a koža, ale o dva dni som sa po prelez vrátil.

Zlodej z Hlohovca 7A+, Chtelnica, Slovensko

Nádherne pohybový boulder v Chtelnici v sektore Amfík. Bol to vlastne Ričiho boulder, ktorý ho v ten deň vyčistil a nacvičoval. Ja som prišiel poobede a on, s presvedčením, že to nemôžem vyliezť, ma do toho poslal, že nech vyskúšam. A nejakým zázrakom sa mi to 3. alebo 4. pokusom podarilo. Preto aj ten názov – Zlodej z Hlohovca.

Ohnivá čára 7A, Chtelnica, Slovensko

Keďže Chtelnica bola tento rok mojím druhým domovom, tak aj tretí boulder je odtiaľ. Dosť ma potrápil a keď už som mal konečne všetky kroky vymyslené, začalo pršať a zletel som kvôli mokrému chytu. So suchou skalou prišiel prelez a už sa teším na ťažší variant – Fénixove slzy 7B.

2.

Bol to môj prvý výrazný bouldrový rok, bouldroval som aj doteraz, ale bežne to bolo párkrát do roka. Teraz som si však zamiloval chtelnické zlepence a už od skorej jari som tam začal pravidelne chodievať. Veľká vďaka patrí hlavne Ričimu, s ktorým som tam strávil nie málo večerov pri LED lampách a čelovkách. Zažili sme kopec srandy, či už pri lezení alebo natáčaní videí z niektorých bouldrov.

Honza „Magnus“ Novák

1.

Diamant 8A+/B, Bahratal, Nemecko

Tento bouldr je jeden z nej na písku, co jsem kdy viděl. Čtyřmetrová stropová deska po lištách. Po přírodních chytech. Start ze dvouch spodáků nápalem do madla a přes malý lišty do hrany a už lehčím terénem na vrchol. Poprvé jsem tento bouldr zkoušel před rokem. Bohužel jeden krok jsem vůbec nemohl udělat. Tak jsem ho nechal uležet.

Tento podzim jsem se opět vrátil na místo činu. Nejdříve to vypadalo jako minule. Už jsem to chtěl vzdát, když v tom mi Caldič řekl, ať zkusím dat nohu o dva cm vedle, a ejhle! Najednou bouldr krokuji a po třech pokusech stojím na vršku kamene. Přitom stačilo tak málo, v tomhle je bouldering geniální.

Okupace 8A/8A+ FA, Petříkovice, Česko

Další česká hitovka tohoto roku. Vynikající linie začínající stropem po chytech, poté crux na hraně a technický výlez + morálový dolez. Výška bouldr je devět metrů!!! Tento bouldr jsem našel v roce 2009 s tátou. Toulali jsme se v okolí Trutnova a najednou BOOM. Čuměli jsme jak puci. Bohužel jsem tenkrát neměl takovou výkonost, abych to mohl zkoušet. Tak jsem to nechal uležet. Letos mi kluci z Polska vyfoukli spodní projekt (Inwaze), mimochodem další skvost. Tak jsem neváhal a šel prubnout toto.

První sešnu jsem naladil kroky, ale únava po Inwazi byla znát. Za pár dní se vracím s čerstvou silou a druhým pokusem zřetězím tuto monstrózní linku. Tím bych chtěl poděkovat Zákořovi, který se mnou měl trpělivost a plahočil se do toho hrozného kopce.

2.

Zmínil bych asi to, že po letech mám nucenou pauzu. Nejdříve jsem si na konci listopadu pochroumal ruku, naštěstí se ukázalo, že zlomená není. Už to vypadalo, že začnu lízt, ale bohužel mě schvátila viróza, s kterou se peru doteď. Měsíc nelezení je dost děsný, naštěstí deprese odchází a já už se nemůžu dočkat, až začnu drtit.

3.

Nevím, jestli to je úplně vtipný, ale napadá mě příhoda k bouldru Slíwky 8A na Batorowku. Ten den jsem zkoušel s Foxíkem a Kadejem jedno 8B, bohužel jsem se předtím přecpal švestkami, a tak jsem nechutně prděl a zamořoval ovzduší na celém Batorowku. Kluci omdlívali, ale vydrželi a neutekli. Večer přemýšlím nad názvem a trefně dávám Slíwky (švestky).

Kateřina Zachrdlová

1.

Komplexy hejtera 8A, Batorowek, Poľsko

Dal mi zabrat, strávila jsem na něm hrozně moc času a každou návštěvu jsem měnila program. Jednou jsem přišla, nerozlezená, nerozhejbaná, zmrzlý prsty, a najednou všechno šlo jednoduše a padlo to. Video není, byla to náhoda.

Mohrenkopf 7C, Frankenjura, Nemecko

Je to úplně můj styl, traverz po kraji stropu po dírkách a lištách, vyvažovačka a fix přes patu, moc jsem si to užila.

Mezi nebem a zemí 7B+, Miskovice, Česko

Bouldr se zdá lehkej, ale v kuse udělat klíčovej krok ve stropě přes spoďák je dost dřina, navíc spoďák je skoro pořád mokrej, což taky nepřidá.

2.

Letos jsem měla nucenou pauzu kvůli úrazu, 3 měsíce jsem nelezla a pak jsem se pomalu rozlízala. Něco šlo, ale pořád nemůžu najít tu správnou motivaci. Tak uvidíme, co přinese příští rok.

Andrej Capko

1.

The Hatchling 8A, Rocklands, JAR

Nejaký čas pred výjazdom do Rocklands som si začal pripravovať zoznam bouldrov, ktoré som mal v pláne skúsiť a ideálne vyliezť. Bez váhania som si ako prvý zapísal The Hatchling 8A. Videl som ho na videu dávno predtým, ako som začal čo i len v teoretickej rovine uvažovať o výjazde do Afriky, a povedal som si, že tento boulder by som niekedy rád vyliezol. Aj napriek mierne negatívnym správam od Humpiho a Tomasa, ktorí ho skúšali pri predošlej návšteve a skonštatovali, že kameň pekný, no boulder až tak nie, vo mne stále horel miniplamienok prvotného nadšenia.

Uvidel som ho hneď v prvý lezecký deň pri návšteve sektoru Kleinfontein. Z rôznych uhlov pohľadu vyzerá inak, z videí snáď trochu osamotenejšie, no na estetike mu to v mojich očiach neuberalo. Dôležitá bola rada od Ondru Nevělíka, ktorý mal z videí napozerané, že sa na „vajíčko“ lezie dvoma spôsobmi – zľava (originál) a sprava, resp. rovno. Aj vďaka inkriminovanému videu, dobrej rade a vlastnej intuícii som sa prirodzene pustil pravou líniou. Až na vrchol! Jednoducho sa to udialo. Pocit to bol, samozrejme, parádny – flashnúť to, po čo som do Rocklands prišiel, boulder, ktorý som si vysníval. Nastali však aj rozpaky ohľadom obťažnosti. Na 8A Flash som sa vtedy určite necítil. Necítim sa ani teraz. Či je to pre mňa 7C alebo 7C+ posúdiť neviem, viac som do Hatchlingu nenaliezol. Nechávam to teda na prozreteľnosť a všeobecný konsenzus. Mne zostáva ten malý plamienok, ktorý si spokojne horí naďalej, keď si na The Hatchling spomeniem. Veď taký kus balvanu, najmä tak blízko pri duši, to sa len tak nevidí.

Foto sa, žiaľ, vo Flashi nepodarilo, keďže chalani poctivo spotovali, pripájam teda aspoň všeobecné video z Afriky s pár prelezmi.

Deutsche gramatik 7C, NÖ, Rakúsko

Aby to nebolo všetko len o krásnych, estetických líniách, liezol som tento rok aj hnusoby. Dobre, nie úplne, ale v podstate áno. Deutsche gramatik je jedovaté 7C v známom rakúskom lome. Až do tohto roku na ňom pre slovenských bouldristov ležala kliatba – nikto ho nemohol vyliezť. Skúšali sme, padali, aj sme našli softvér, aj sa nám rozpadol pod rukami. Prestriedali sme sa pod ním niekoľkí, investovali viacero návštev, bez výsledku. Nemčinári z nás nebudú, vraveli sme si. Ja som mal aspoň výhovorku, na strednej som mal ruštinu. Neviem, akému jazyku sa venoval Palo Kratochvíl, ale nemčina mu, zdá sa, aspoň na skalách ide. Práve on bol tým čarodejom, ktorý sňal kliatbu nemeckej gramatiky uvalenú na slovenských lezcov. Po ňom sa boulder podarilo zopakovať aj mne, úspešne som sa preplácal až na vrchol malého balvana učupeného hneď pri najnavštevovanejšom bloku oblasti. Malé jedovaté Deutsche gramatik ma ale naučilo, že sa netreba vzdávať, ono raz príde impulz, vďaka ktorému nastane zlepšenie a snáď aj prelez (alebo aspoň príde niekto, kto to vie, aby ti dodal dávku softvéru a zdravej motivácie). Chalani, teraz je rad na vás!

Krokodíl 6C, Končitá, Slovensko

Ak bol na Slovensku boulder, po ktorom som už niekoľko rokov pokukoval, tak to bol práve Krokodíl. Mnohí okolo neho prešli, aj ja som sa nespočetnekrát pri ceste kopcom k Prove alebo Planétke pozeral na plochú, mierne previsnutú platňu. „Pri najbližšej session,“ hovoril som si. Ani vtedy som však cieľ nezrealizoval. Príležitosť sa naskytla túto jeseň a vďaka za Filipa Číčela, ktorý mal v pláne „plaza“ skrotiť tiež. Nazbierali sme partiu, rozložili matrace, očistili vrch, označili chyty a v pekné nedeľné ráno sme sa mierne unavení z predošlého dňa a celodennej bouldrovačky na Wilderoben boulder cupe odhodlávali k pokusu. Nepamätám sa, či to bolo odhodlanie, snaha o odbúranie prvotného stresu, nadšenie alebo ma do toho chalani proste nahovorili, jednoducho som išiel prvý. Priatelia, taký flow som už dlho nezažil. Liezlo sa mi výborne, dokonca som si na lištách aj mierne poskočil. Vysoké nohy, všetko na zámok, v dvoch tretinách obrovské madlo, tak sa mi to páči. V ňom treba nabrať odvahu a ochutnať vzduch pod nohami. Aj napriek chvíľkovému strachu som boulder doliezol a tak sladký pocit som nemal snáď ani po dojedení narodeninovej torty. Po niekoľkých rokoch som si otvoril darček v podobe Krokodíla.

2.

Som vďačný za každý jeden lezecký deň, či už na skalách, na výjazdoch alebo na bouldrovke s výbornou tréningovou partiou (čaute, chalani!). O väčších zážitkoch a výjazdoch som už čo-to popísal aj sem na boulder.sk, prípadne do Horolezca, tak si kľudne môžete niekedy zalistovať. Za taký miniúspech považujem dokončenie prvého ročníka časopisovej rubriky Šutroviny, kde som sa snažil vždy vyzdvihnúť to najlepšie, čo sa za pár mesiacov udialo na slovenskej bouldrovej scéne. Dostalo sa mi pár pozitívnych ohlasov aj nejaká konštruktívna kritika, za oboje som veľmi vďačný. Samozrejme, uvítam akékoľvek ďalšie nápady a názory, a veľmi sa poteším každému podnetu či zmienke o dobrom preleze, ktorý by som mohol v ďalšom vydaní spomenúť (andrew.capko@gmail.com).

Zo všeobecného diania je zopár vecí, ktoré si podľa mňa zaslúžia spomenúť. Určite medzi ne patrí Wilderoben boulder cup. Tradične výborná akcia, super atmosféra, pekné bouldre v pre mňa novej lokalite (veď kto by sa trepal tak ďaleko do kopca…), no skrátka všetko, čo má dobrá session mať. Veľká vďaka chalanom za organizáciu aj za sponzoring!

Počas roka som sem-tam sledoval dianie v Chtelnici. Aj keď nie som veľký fanúšik kombinácií a variantov variantov, rozumiem, že majú svoje čaro, a hlavne som rád, že vznikajú nové línie a smery a oblasť sa rozvíja. Touto cestou takisto vďaka všetkým, ktorí sa o ňu starajú. Dúfam, že čoskoro dostojím svojmu slovu a pôjdem sa tam znovu pozrieť a poskúšať.

Čo je však úplná bomba, sú Tatry a sektor pod Baštami. So Zavakym sme tam boli počas Boulderblastu, poskúšali a porobili sme spolu s ďalšími niekoľko línií a on sa spolu s chalanmi z bližšieho i širšieho okolia pričinil o niekoľko nových parádnych skvostov – osobitne napríklad Metanoia 8A+ alebo Hypernation 8A. A to nehovorím o veľkej streche blízko chaty, kde takisto povznikali nové línie a zo spánku sa prebudili staré. Tento čulý ruch okolo nových bouldrov a oblastí ma jednoducho teší a držím chalanom palce, nech naďalej pomáhajú rozvíjať ten náš bouldering. A na záver by som ešte rád odkázal jeden „klobúčik dole“ pre Cyrila, a zároveň mu tak oplatil slová z minulého roka. Cyril totižto spravil tento rok skok zo 7C na 8A+, čo je vec nevídaná! Po vzore minulého roka, ja by som sa rád dostal na tvoj silový level, Cyril, a gratulujem k parádnej sezóne, výkony sú ozaj zaslúžené. Držím palce aj do tej nasledujúcej! (A takisto celej bouldrovej skupinke!)

3.

Vyslovene vtipný zážitok nemám, ale pár trapasov na postávalo. Karmický výjazd do Švajcu, keď som Jurovi oškrel disk pri chvíľke nepozornosti na ceste. Hneď v prvý deň som si spravil dieru do dlane a modrinu na stehne po páde na suti. Mali sme aj deň, keď v Cresciane nikomu nič nešlo, ledva sme skrokovali a naveľa-naveľa utrápili 7A, tak sme sa radšej opaľovali na matracoch. V rakúskom lome som sa tradične pri projektovaní rozprával sám so sebou, čo značne bavilo okolie. Najmä hlášky typu „Andrej, ty si debil“. A na Končitej som druhý raz dokázal vyliať v aute čaj a osladiť Adamovi nie život, ale mikinu a bouldermatku (sorry, kámo).

Štěpán Stráník

1.

Chłopiec Do Bicia 8A SD, Poľsko

Krásná lajna, těžká rozpažka doleva do bekendu a proti zatlačit nohou. Skvělý je, že stup je přesně, kde má být.

Stefan Batory 7C, Poľsko

Krásná medvědice, chce to sílu v celém těle, doufám, že se vrátím pro Sit start.

Campus nad Labem 7C+, Labák, Česko

Sice krátká lajna, ale úderná. Dva kroky a pak dynamo do police.

2.

V srpnu na Fesťáku jsem si nepříjemně natáhnul záda a měsíc mě to dost bolelo a limitovalo. V říjnu jsem makal a odměna byla 2. místo na MČR v Ostravě a vylezení boulderu Janja…

3.

V lednu jsem byl asi čtyřikrát v Lidomorně v zádu v jeskyni, kde si člověk musí posvítit světlem, chytli mě tam ochranáři a dostal jsem dvě stovky pokutu.

Alexandra Vöröšová

1.

Pôjdem na to trošku inak. Tri top bouldre nahradím tromi top oblasťami, do ktorých som sa tento rok mala šťastie dostať. Každý (ne)prelezený boulder bol špecifický, ťažko vybrať tri naj.

Kalifornia, USA

Prvýkrát v Amerike, prvýkrát na drsnej žule, s depresiami, čo tu budem 3 týždne robiť, keďže už prvý dotyk so skalou mi vtlačil slzičku do oka. Bol to mierny šok oproti hladučkému Fontáču. A ja som teda dosť pohodlná na to, aby som si spôsobovala bolesť. Obzvlášť pri činnosti, ktorá mi má robiť radosť. Zen som síce nenašla, no skúsenosť to bola obrovská. Výhľady na okolité hory, pusté pláne a rozhádzaná „vajíčka“ v Buttermilks to všetko vykompenzovali. O to väčšia eufória to bola, keď sa mi nejakou náhodou aj podarilo niečo vyliezť.

Lofoty, Nórsko

Dokonalé leto, na ktoré budem ešte veľmi dlho spomínať so zasneným výrazom. Nórsko je zmesou takej tej ideálnej ženskej podmienky na bouldrovanie – teplučko, more, výhľady, nízke hravé bouldríky, ľahká dostupnosť (teda až na bouldre na Kvalvike, kam sme putovali asi 2 hodiny cez kopce). Sever ma skrátka všetko, po čom žena túži.

Fontainebleau, Francúzsko

Tento les sa mi stáva srdcovkou. Vďaka ľuďom, atmosfére, vôni a farbám lesa a nevyčerpateľným jedinečným bouldrom. Nie nadarmo mu prischol názov „nekonečné ihrisko“.

3.

Mne to video síce nepríde vôbec vtipné, naopak, celkom sa za neho hanbím, ale po prečítaní otázky som si povedala: „Áno, toto je presne ono!“ Vtipné/trápne, na čo sa ostatní radi zabavia na môj účet. Ďakujem Tomasovi, ktorý mi ho vždy rád pripomenie.

Jakub „Skočák“ Skočdopole

1.

Dýka 8A, Modřín, Česko

Krásný bouldr v kompresním stylu, kde se na konci musí ještě zabrat, i když levou rukou držíš madlovitou hranu, pravou máš na oblině, která ti pomalu přestává zabírat, a to je moment, kdy se musíš ještě kousnout nebo mít sakra štěstí. Já měl štěstí! Pravá ruka mi ujela a povedlo se mi zachytit se o malý výběžek ve stropě. I když na videu to vypadá cíleně, moc cílené to nebylo. A proto radost z přelezu byla o to větší.

Big Air 8A, Sněžník, Česko

Ten den, kdy se mi Big Air povedlo vylézt, zaznamenal tenhle směr ještě 2 další přelezy a nespočet nadějných, ale neproměněných pokusů. Sám jsem udělal nejtěžší krok nejmíň 4x, ale pak přišla tvrdá realita v podobě škrtnutí o blok kamene, který se nesmí. V jeden moment se musela odendat i sitstartka, která nás chránila před zbroušením zad o onen blok. Samozřejmě jsem se jednou vymlel hned potom, co se sitka dala pryč, a na zádech mi ještě na pár dní zbyl krásný rudý pruh.

Švédský závodník Hotofson 7C+, Moravský kras, Česko

Tady k tomu jde říct jen Sloupská klasika. Je to jeden z must do v Krase, i když dost morpho. Kdyby tenhle bouldr byl někde v lese na samostatném bloku, stály by se na něj fronty. (Anebo taky ne)

2.

Tento rok byl dost přelomový, začal jsem pracovat, do toho občas stavím bouldry a challenge na Hangáru v Brně. Přestěhoval jsem se do Vyškova a trénuju v Brně.

Edo Homola

Túto sezónu som toho veľa nepoliezol. V marci jarný výjazd do Leonidia, do Fontáča sme sa rozhodli pre aprílový termín a skúsili sme Tomasovu základňu. A dobre sme urobili, počasie nám vyšlo a z Tomáša sa vykľul skvelý hostiteľ a sprievodca.

Najväčšiu radosť som mal z prelezu Cortomaltése 6C+. V ten deň som poliezol papierovo ťažšie 7A-čka a na večer sme išli ešte kuknúť do Bas Cuvieru na staré projekty – keby náhodou… Skúšam svoj bermudský trojuholník projektov, ide to tuším o čosi lepšie ako po iné roky, ale doliezť nejde nič, proste klasika v Cuvieri. Už dosť opotrebovaný skúsim Cortomaltésa a zrazu sa udržím na hornej hrane, čo sa mi ešte nikdy nepodarilo. Keďže som sám, zavolám zbytok skupinky a za ich veľkej podpory a dramatického boja sa ma kameňu uľútostilo a dovolil mi vzhliadnuť zo svojho chrbta. Však to trvalo vyše desať rokov občasného skúšania.

Jar prišla rýchlo a je riadne teplo, málo času, nejaké zranenia a zrazu je tu krásne babie leto. S Kmochom sa narýchlo dohadujeme a vyrážame na trestnú výpravu do Vysokých Tatier pod Bašty. Mne sa podarilo vytrestať telo dokonale, pod kamene som došiel s riadne sa trasúcimi nôžkami. Po krátkej obhliadke je energia späť a o chvíľu beháme medzi kameňmi ako splašení. Rozliezam toho veľa, ale keďže nie je forma, tak púšťajú len tie ľahšie. Najťažšia je Mačeta 6C+ – veľmi pekný silový liepak, vlastne skoro všetky sú previsnuté silové s ďalekými šahmi.

Kamene sú vskutku skvostné a taká Doktrína je fakt perla! Tatry sú jednoducho úžasné a Zavaky a spol. urobili kopu roboty. Takéto dni ma vedia nakopnúť na pekne dlho.

A začal som drepovať.

Michal Makuša

1.

Chorobná posedlost SD 7B, Loučovice, Česko

Jedným z míľnikov, aj keď pravdepodobne jedine v mojom (lezeckom) živote, sa stal vytúžený, a možno práve preto poriadne vydretý, prelez prvého 7B. Bola by škoda kaziť text, ktorý som pod vplyvom emócií vtedy napísal.

Puta SD 7A (+), Chtelnica, Slovensko

Prečo dať na druhé miesto – s dovolením, keď to trochu preženiem – krátky podkopaný grc s úchylným nástupom, čo pripomína výlez z vane? Zároveň boulder, ktorý mi zožral 3 dni dovolenky a zbytočne veľa pokusov? Následne som sa dozvedel, že je považovaný za „soft“ 7A. „Tak ten bol dobrý!“ povedal som si. No predsa len bol v niečom výnimočný. Donútil ma vytrvať, veriť (si), nevzdávať sa, neutekať od problému. Ostatne, ako vždy. A ešte bonus – „zoznámil“ ma s Ričim.

Tvrdí hoši píšou básně 7B, Loučovice, Česko

Ako „last, but not least“ som chcel dať niektorý zo svojich úžasných a jedinečných tohotočných FA. (V sektore Opatská stezka v Loučoviciach som za posledný rok strávil 90 % voľného času.) Nakoniec ma však vlastná nerozhodnosť donútila kopnúť vlastné ego do rozkroku a venovať priestor impozantnému bouldru, ktorého FA má na svedomí miestny Pán Skokan – ja som mal to šťastie, že som bol v správny čas na správnom mieste. Vďaka, Ondro, bol to silný zážitok!

2.

Toho, čo by stálo za zmienku, je dosť, no zároveň sú to vlastne všetko z pohľadu vesmíru drobné zbytočné omrvinky. Potešilo ma zavŕšenie prác na bouderingovom sprievodcovi Loučovice/Vyšší Brod. Som rád, že som mohol priložiť ruku k dielu. Patrilo sa, aby už vyšiel.

Potešilo ma tiež, že Loučovice mi pred rokom ukázali, že stále majú čo ponúknuť – naďalej je možné rozširovať túto krásnu oblasť o nové a nové sektory. Čas strávený objavovaním a čistením na úkor lezenia považujem za dobre využitý, o to viac po tohtoročnom FBF.

Potešilo ma množstvo nových zdatných lezcov, bouldristov – veď 8B dnes lezie už pomaly každý (bez urážky) bezvýznamný mladík. A zároveň, točí sa veľa pekných a inšpiratívnych videí, ktoré krásy nášho športu šíria ďalej. Samozrejme, všetko má aj svoje tienisté stránky, na jednu z nich už Oli pred pár dňami upozornil. Mrzí ma neúprimnosť, nečestnosť a ľahostajnosť lezcov, a to nielen pre lezenie samotné. Ono to totiž vypovedá aj o stave spoločnosti, keď sa ľudia nehanbia nečestnosť prezentovať ako normu. V deň písania tohto príspevku (22. 12.) to bolo 7 rokov od tragickej smrti jedného z najvýznamnejších skalných lezcov (nielen!) slovenskej scény – Dionýza Kuráňa. Ak by ma aj Dinova existencia nezasiahla nijako inak, tak určite tým, aby človek nebol len konzumentom. Značnou mierou sa podpísal na hodnotách, ktoré sa snažím zastávať.

3.

Vtipné či trápne, ale hlavne veselé príhody? Tak jednou by bol španielsky zápas, v tomto prípade muža proti korkovému štupľu – lepšie raz vidieť, než stokrát počuť (alebo čítať).

A tou druhou… to máte tak, keď vám kamarát v sparný letný podvečer zamieša vopred premysleným programom a vy sa nakoniec nájdete – po vystrelení rúk zo spoďákov a blízkom stretnutí brady s kolenom – na bouldermatke, ako si počítate zuby a zrakovým centrom mozgu hviezdičky pred očami. Výsledkom sú dva stehy na brade, o to viac je však o týždeň „odplata“ sladšia.

Martin Medvid

1.

Svetlo hviezd v latríne 7C+/8A, Bratislava, Slovensko

Je to pre mňa viacročný projekt, v ktorom som neuspel pred pár rokmi, keď som spadol zo záverečného madla, lebo sa mi z neho vydrolilo pri víťaznom doskoku. Túto jeseň som sa vrátil k reparátu, ale nevydalo. A zimné pokusy mi vzalo lyžiarske zranenie. Som fascinovaný aj neúspechom napriek dlhému úsiliu.

Orákulum/Posol z podsvetia 7A/B, Psie skaly, Slovensko

Veľmi ma potešili aj pohybmi, aj tým, že sa človek zahľadí inými očami do nejakej pavučinovej diery a vznikne krásny boulder s tromi metrami stropu. A to sa udeje po desaťročiach môjho lezenia v BA, tomu hovorím: „Pod lampou je tma.“

3.

Asi najvtipnejšie mi príde, že objaviť ďalší stropný bonbónik rovno pod nosom, má stálo iba to, že som v miestach, kadiaľ som prešiel 300-krát, len otočil hlavu doľava a bol pri plnom vedomí. Už sa neviem dočkať, ako budem schopný ho liezť.

Marek Čikel

1.

Martin’s Wand 6C+, Murgtal, Švajčiarsko

Na začiatku vytrvalostný traverz po dierkach s krásnym kontinuálnym nálezom do jeho highball rozmerov. Traverz preverí predovšetkým prstovú techniku lezca – terén umožňuje použiť 1-2 prsty, miestami len „bruško“. Tento ráz je zachovaný aj vo vertikálnej časti bouldra, kde bývajú niektoré dierky takmer vždy zatečené, čo osvieži lezenie a pripraví na skúšku psychiky v poslednom kroku pred výlezom.

Goldtraverse 7A+, Murgtal, Švajčiarsko

Na Goldtraverse som v roku 2018 nemal technicky ani silovo, vlastne som nemal ani predstavu, ako spraviť prvý krok v podstate z ľahu. Napadlo mi len, že by som chcel vidieť niekoho, kto by to preliezol. O rok neskôr som si v dobrej nálade pod ním rozložil bouldermatky a ani neviem ako, podaril sa mi prvý krok z lie-down nástupu. Dosť dlho som projektoval prechod ku kľúčovej trojmilimetrovej lište. Vzhľadom na moju vášeň pre malé lišty a istotu v silu prstov som sa jej nezľakol, no jej optimálne uchopenie a následné potiahnutie celej váhy na dvoch prstoch bolo priamo úmerné kvalite umiestnenia päty. A to bola vlastne tragikomédia. Vystihol by ju termín „pätovanie na trenie“. Niekoľkokrát si to odnieslo koleno. Ako vidím Goldentraverse s odstupom času? Pri druhom preleze sedel na mojom prste motýľ, liezol som preto tak pomaly a ohľaduplne, aby som ho nevyplašil. Dnes Goldentraverse preleziem vďaka dokonalej optimalizácii pohybov tak ľahko, aký bol ten motýľ. Mne osobne tento boulder jednoznačne otvoril dvere do inej sféry boulderingu.

Voltaren 7A+, Murgtal, Švajčiarsko

Previsnutý profil zaručuje celoročné lezenie aj počas daždivých dní. Boulder ma zaujal preto, že si od človeka vyžaduje širšie portfólio zručností. U mňa to prebiehalo asi takto: zapojenie silového lezenia, práca prstov s diagonálnymi lištami, pozícia tela v úzkom priestore, precízne polohovanie nôh, zakozenie, následné otvorenie kontaktu s dovtedy nedostupným chytom, opätovné uzavretie priestoru, posledné sily, ďaleká noha, skok a úchop ľavou rukou vo výleze, hra s gravitáciou, top. Voltaren mi daroval aj jeden z najrýchlejších „letov“ z chytu. Mal som pocit, že som dosiahol Mach 3.

2.

Momentálne si netrúfam hodnotiť českú a slovenskú boulderingovú scénu. V podstate som už Slovák žijúci v zahraničí a poznám viac podmienky vo Švajčiarsku než na Slovensku a som skôr osamelý vlk než integrovaný člen lezeckej komunity. Avšak na poskromné skúsenosti s boulderingom na Slovensku v mojich začiatkoch spomínam veľmi rád a úsmevne. Pochopiteľne registrujem formáciu zanietených bouldristov na Slovensku, ako aj osoby, ktoré zrejme väčšinu týchto ľudí „pozvali“ do tohto úžasného umenia. Mojej pozornosti neuniká ani skvelá práca boulder.sk.

Teší ma, že som sa tento rok výrazne podieľal na prečistení bouldrov, ktoré sa začali zelenať. Rovnako som „našiel“ niekoľko nových kreatívnych línií a našiel si kamaráta skrze lezenie.

3.

Vtipno-trápne? Už si presne nespomínam na dôvod, ale niečo ma natoľko vytočilo, že som na protest liezol v trenkách na vyšší boulder. Mierne diagonálna špára sa však postupom času začala vyrovnávať a vyžadovalo si to prechod zo sokolíka do inej lezeckej pozície. V tomto momente som bol už niekde vo výške stromov, kde boli zrovna chudobnejšie na porast. Cez túto obnaženú dieru som bol ako na tanieri pre cyklistu, ktorý mal v sekunde na tvári zmes emócií: šok – smiech – narušená koncentrácia. Situácia bola okorenená ešte o komentáre typu: „Dvadsaťkrát som to preliezol plynule a teraz som tu ustrnul v trenkách.“

Vilo Ferčák

1.

Metanoia 8A+, Vysoké Tatry, Slovensko

Krásna línia v domácich Tatrách, zaujala ma hneď, keď mi ju David ukázal. Krásne celotelové lezenie po veľkých stiskoch, úplný kamenný skvost. Boulder, ktorý má všetko, čo má boulder s piatimi hviezdičkami mať.

Mašina SD 8A, Vysoké Tatry, Slovensko

Línia na prvý pohľad nevyzerá veľmi atraktívne, no len kým sa do nej človek nezakusne. Podaril sa mi prvoprelez sit startu už prelezenej Mašiny zo stoja, čo je v podstate ťažká campusová jednokrokovka so zvláštnou pozíciou tela. Pomerne dlho boulder odolával, veľmi frustrujúca bola jedna konkrétna návšteva, keď som na boulder prišiel sám a tesne po rozlezeni začalo pršať, tak som sa smutný a mokrý musel vrátiť domov. Nakoniec jeseň ponúkla ešte zopár pekných dni, všetko vyšlo tak, ako malo, a prelez sa podaril.

Sóla Gracia 7B+, Vysoké Tatry, Slovensko

Boulder, ktorý charakterom pripomína pieskovcové hrany vo Fontainebleau. Krásna kompresná línia, ktorá ma celkom potrápila, ale úplne som si ju užil.

2.

Tento rok znamenal pre mňa lezecký comeback po dvoch rokoch odpočinku. Zaujímavé bolo sledovať, ako funguje svalová pamäť – človek sa vie pomerne rýchlo dostať späť do stratenej formy.

Za zmienku určite stojí rozvoj boulderingu vo Vysokých Tatrách, ktorý podnietil Dávid Závacký. Pre nás bouldristov, ktorí sme museli za kvalitným boulderingom cestovať za hranice, znamená úplnú revolúciu. Nehovoriac o ďalšom skrytom potenciáli, ktorý ešte Tatry pre nás uchovávajú.

Milan Jamrich

Vybrat tri najoblúbenejší šutre minulého roka, to je jak hlasovat v hitparáde, dycky sa vám lúbi najvác ten najposlednejší, najťažší kúsek, lebo si ho nejlepší pamatáte, aj ten zážitek je ešte čerstvý.

Enémže já sem zažil zimnú sezónu Šťastných bláznú, a užil sem si šecky tí zmrznúté „Už mi to ide“, „tak posledný…“, „došli baterky, už fakt balíme“ a prešlapávání stopy, oheň z brezovej kúry (jasné, že sme mali pepo) a mokrého dreva. A kolkokrát ani nelézel, lebo sa mi nechcelo. Tak mi dojdú názvy a čísla jak také znesvjetení spomínek, aj ked vlastne kúli temu ven chodíme, či ne?

Každopádne ohnivá čára od ohňa ke skale byla aj po preleze príjemne hrejivá, aj náhrdelník s rozbežskú perlu sem si pripél, a na koprovej omáčke sem si též pochutnal, táto jeseň stojí tak za prd, skúr praje devoloperským projektom, než lezeňú. Tak na jeseň sem lézel tak akurát na nervy, z podmíny venku. Ani po sešn na Končitej sa eufória nedostavila, aj ked prelézt šla.

Já sem lokál patriot, tak ma skúr tešá prelezy tych kúskú našich, Malých Krpatých, bárs aj cez pavučinú snú nakreslenú v sprievodcovi, a možná by sme mohli zase neco venku vymyslet, dva roky sme chtelnickú skalu trápili, tento rok to nevyšlo, tak uvidíme na jar?

Foto Ohnivej čáry nemám (ale má! pozn. redakcie), ani Rozbežskej perly, ani recept na Koprovú omáčku, ani v Eufórii ma nigdo pri preleze nefocil, tak mi to mosíte iba verit, aj ked v princípe je to fuk. Kožu strhnutú z Valibuka či Popa alebo píšťalu z Držme sa pri zemi si pamatám já, a aj ten pocit si vím furt vybavit. Na skaly! Tada skalky! Teda bouldre.

2.

Ná a výkony našej scény lezeckej? Co ti povím, 8C sa furt neboldrujú, teda né našimi, ani najťažší bouldr na svjete tu nevyrástél, a keby aj, aj tak mi je to v podstate fuk, hlavné sú pocity a prežitky, a na toto, sa mi zdá, sa v ostatnej dobe tak nejak zabúdá.

3.

Smješná príhoda? Sa na nás kukni – v zime klepeme kosu, smrdíme dymem, uchechtávame sa na nevímčem, na jar nás trápá kléšte, neskúr sa pridajú komáre, potom je teplo, vlhko, horko, sezóna burčákú, Fontáč, nejaká sešn, naprd podmínka, Vánoce, a zas píšem zhodnotení sezóny. Kurnik, to už je rok? Aj tak zas meškám.

Zostavili: Oli a Fero

Všetky príspevky prešli redakčnou úpravou.

Druhá časť ankety bude online už v priebehu nasledujúceho týždňa!