Šuchol si matrac. (Ne)vadí?

O koľko náročnejšie je bouldrovať s vedomím, že môj prelez musí byť „čistý“? Nakoľko sú kontrolované lezecké kroky komplikovanejšie, obzvlášť za prítomnosti číhajúceho svedomia, ktoré je v tomto prípade jediným právoplatným sudcom?

Pred vyše troma rokmi som napísal článok o bouldrovej etike, v ktorom som sa snažil poukázať na viacero detailov formujúcich osobnosť zodpovedného bouldristu. Zodpovedného k prírode, k ostatným bouldristom a k sebe samému. Samozrejme, ohlasy na článok boli rôznorodé. Objavili sa aj také, ktoré odsudzovali akékoľvek pravidlá. Prečo má niekto mudrovať do toho, akým spôsobom niekto vo svojom voľnom čase bouldruje?

Keďže však pri boulderingu zdieľame priestor aj s inými ľuďmi, sme v nepretržitom kontakte s prírodou a svojím konaním ovplyvňujeme ostatných, je dôležité sa nad dôsledkami svojej činnosti zamýšľať.

Boulderingovú etiku je treba si pripomínať častejšie. Stále mám pocit, že sa o nej veľmi málo píše a rovnako málo premýšľa. Čím viac ľudí bude na skaly chodiť, tým častejšie by sa mali tieto témy otvárať. Za najkľúčovejšie možno považovať vzťahy: bouldrista-príroda/skala a bouldrista-bouldrista.

Problematika, ktorú dnes rozviniem podrobnejšie, našťastie nemá priamy vplyv na skalu a prírodu, avšak môže výrazne ovplyvniť úroveň a kvalitu boulderingu v zmysle váhy výkonov.

Vnímam, ako je táto téma u ľudí, ktorí sa s ňou už stretli, nepopulárna. Čistota prelezu je totiž vizitkou lezca a odzrkadľuje váš prístup k boulderingu. Útočí na svedomie, čo môže byť nepochybne veľmi ťaživé.

Tento článok som ohrieval v hlave už dlhšiu dobu, ale až postupná akumulácia negatívnych skúseností a postrehov ma namotivovali ho napísať. Osveta v tomto smere totálne zakrpatela, respektíve sa zatiaľ nikam príliš nepohla.

Čo znamená „šuchnúť“ matrac

V zahraničí známy aj termín „dab“, kedy pri preleze bouldra dochádza ku kontaktu bouldristu s matracom. Je to najčastejšia forma neželaného kontaktu (aj keď je pri čistote prelezu rovnako dôležité dbať na vyvarovanie sa dotyku so spotterom, okolitými skalami, stromami, kríkmi či inými záludnosťami). V rámci dodržiavania bouldrovej etiky je prelez, počas ktorého dôjde ku kontaktu, chápaný ako nezvládnutý.

0:22 = bouldrista koordinačne nezvládne prelez a pravou nohou kopne do matraca
2:03 = škoda, že tento ťažký prelez bol znehodnotený výrazným dotykom nohy s matracom
0:16 = ďalší „prelez“ Berniho, v ktorom si neustráži vypustenie nôh a dotkne sa zeme. Všimnite si autora jediného komentára pod videom. (To nie som ja)
2.34 = bouldrista si neustráži zakopnutie do sit-startovky
1:23 = toto už je takmer „odsadnutie“
4:46 = DAB!
2:07 = opäť neustrážený skok a veľmi výrazný kontakt
5:00 = pravá päta bouldristu príliš neposlúcha
0:15 = pri tomto type bouldrov je obzvlášť dôležité kontakt eliminovať. (Všimnite si komentár pod videom, tentokrát som to ja.)
6:32 = keby tancoval odzemok, nič nepoviem
1:33 = v previsoch býva často málo miesta a netreba to podceňovať
1:32 = tu si to pýtalo, a nakoniec aj prišlo. (Všimnite si tretí komentár pod videom – to nie som ja. Ja som mu to iba lajkol.)
2:58 = opäť rovnaký protagonista. Je mi smutno, čo sú ľudia schopní niekedy zverejniť.

Nevedomosť

Hlavne u menej skúsených bouldristov ide často o nevedomosť. Jednoducho nevedia, čo znamená preliezť boulder čisto, a preto sa neaktivuje ani ich svedomie. Niekedy je v teréne naozaj ťažké vyhodnotiť, či je práve toto dôvod kontaktu, alebo je za tým napríklad ignorácia pravidiel.

Iba ja viem, či mi to pomohlo

Jeden z pomerne častých argumentov. Táto čiastočne vtipná veta však nepokrýva celú podstatu problému. Pri kontakte nejde iba o potenciálne uľahčenie konkrétneho kroku, ale o čistotu jeho prevedenia.

Je to len moja vec

Nie je. Jednoducho nebuďte zlým príkladom. Ide o to, aby sa nešírili v komunite zlé návyky. Môžete si vravieť, že leziete len pre seba, nikto iný vás nezaujíma, ale pokiaľ nie ste sám na opustenom ostrove, často sa niekto pozerá. Skúste na to myslieť aj na bouldrovke. Najhorším prípadom sú publikované videá. Mnoho ľudí môže pri nich nadobudnúť pocit, že je normálne dotknúť sa pri preleze matraca.

0:31 = niekedy to namiesto matraca schytá spotter
1.28 = … a okrem iného, kopať do ženy sa naozaj nemá!
0:36 = nuž, inokedy to vyfasuje zase kefa
1:49 = presne aj pre toto majú bouldristi radšej veľké pytlíky položené opodiaľ

Podstata čistého prelezu

Ak ste sa dočítali až sem, už asi viete, ako má čistý prelez vyzerať. Ale prečo je to vlastne také dôležité?

Vynímajúc najkľúčovejší aspekt – bouldering má svoje pravidlá – ide o úprimnosť k sebe samému. Nehľadajte tisíc argumentov, prečo by to pre vás nemalo byť dôležité, ale pozerajte sa na to okrem radosti z lezenia aj z pohľadu svojej výkonnosti a následnej satisfakcie. Položte si otázku, či ste schopný preliezť boulder čisto so všetkou zodpovedajúcou náročnosťou.

Nehľadajte v sebe uspokojenie po nečistom preleze, lebo sebaklam vám o vašich lezeckých schopnostiach veľa nepovie. Pamätajte, že čistý prelez rovnakého bouldra zdolaného aj „nečisto“ má inú váhu a obťažnostne nemôže byť zrovnateľný s prelezom, pri ktorom došlo ku kontaktu. Buďte poctiví a dajte váhu čistote svojho lezenia a oná podstata si vás nájde sama.

Oli

Komentáre

  1. Svělé! Můj muž mi podobné hledisko také opakuje a musím říct, že to má lezeckou logiku. Etika by měla být dodržována. Myslím, že to ovšem pochopí jen hrstka lezců - těch, kteří jsou lezcem i v srdci ;)
    Radůza
  2. Olivere ani sem to nečetl a víš co , bež s tím už do prdele , káždý s toho není vycákanej jak ty ! ? .. Myslel sem , že když se ti narodil synek dostaneš rozum, ale vydím že ne. Si podle mě ujetý bouldrový úchyl ..nic víc .. Sorry jako ale nerozumím opravdu nerozumím...
    menny
  3. Jednoznačný súhlas. Tí, čo sa nenechajú "zviazať" etikou svedomia, nebudú slobodní v ničom ani v lezení...tí, čo tento krok urobia, sa stávajú žiakom prekrásneho umenia ... Rýchlokvasky, čo sa uspokoja so všetkým vlastne integrujú do lezenia svoju nekontrolovateľnosť (neohrabanosť). Môžu to robiť, ale tvoria lezecký PLEBS
    Marek
  4. víte co vy "etici" ...jste mi pro smích , ale asi je to ta vaše slovenská nátura...jako pokud vážně řešíš oli v tom posledním videu jak štrajchla tím pytlíkem musíš byt na palicu a to riadně ...a k těm rychlokvaškám... kámo lezu asi 17 let a zažil sem sekání technické přelezy i štrajchání nohama nejen pytlíkem ...a to jsme ani neměli bouldrmatky ... ale chápu asi ti ho stará špatně ( nebo vůbec) vykouřila .. a tak řešíš takové hovna .. měli byste se probrat tam na východu.. pustite si Lakatoša .. a až potkáte na bouldrech slováka , řeknite mu "počky kámo" ..a jebněte ho ho trubku po dyni
    menny
    1. Menny celé tvoje vyjadrenia sú asi výsledkom tvojej nielen lezeckej etiky, ale etiky ako takej vôbec.. neželám ti nič zlé len krásne čisté prelezi a aby ti tento nádherný šport robil radosť ..
      Juraj
      1. Kde ses tu vzal, kluku ušatá? Hybaj zpátky na lezce. Ač už taky nejsem tak dogmtický, jak v otázce šuchnutia (krásný slovo, skoro jako chrchlačka), tak v SITstartech, tak tvoje reakce mi přijde skoro až nepřiměřená.
        Slabouch
    2. To Tvé "kámo lezu asi 17 let a" ...a co?! To jako když jsme s kámošem řekli na brněnském Rajčeti nejmenované kdysi závodní lezkyni, že kromě toho, že jistí osmou, tak jistí blbě (vlna lana delší než na Elvisově háru byl nejmenší problém), vyběhl na nás jiný nejmenovaný kdysi závodní lezec, že jak si to dovolujeme, poučovat "ji", vždyť ona závodila, ona má v Krasu vylezené devítky! Takže lezeš už 17 let a zjevně jsi vyhořelej jako papír, když Ti zhovadilosti, co tam někteří provádějí, nevadí.
      tah-sha-tunga
    3. a naša slovenská nátura má, okrem iného, ešte jednu povšimnutia hodnú črtu, aspoň v kraji, odkiaľ pochádzam a žijem...že ak sa Ti totiž niekto v rámci slušnej diskusie namiesto používania logických a korektných argumentov začne navážať do Ženy a Detí, je v intenciách etnokulturne špecifického kategorickeho imperativu morálne správne dolámať mu obidve ruky v lakťoch a vytlcť mu kladivom postupne všetky zuby z tej jeho sprostej papule! Give peace a chance!
      Kait
  5. Oliver má naprostou pravdu. Spíše je smutné, že na to musí vůbec upozorňovat a psát o tom. Když jsem začínal, nikdo mi nemusel vysvětlovat a říkat, jak vypadá čistý přelez boulderu. Díky poctivosti k sobě samému a selskému rozumu jsem to věděl hned. Taky se nestačím kolikrát divit, co všechno na videích někteří lezci prezentují jako ,,čistý" přelez. Problém začíná na zemi a končí v topu/výlezem, mezi těmito body je pouze skála a jakýkoliv dotyk prostě snižuje čistotu přelezu. A je úplně jedno, jestli to je maglajzák, spotterova ruka, nebo i sebemenší štrejchnutí o bouldermatku nohou.......Oli, pokud to byť jen jednomu člověku otevře oči a pochopí, že bouldering není jen o fyzickém výkonu, ale právě i o etice a poctivosti k sobě samému, článek měl smysl.
    Tomáš
  6. Z pohladu bouldristu moze nastat este iny druh suchnutia. Tiez je fyzicky. Je vsak velice ziaduci, uvolnuje totiz napetie a vycisti hlavu. V anglickej literature sa oznacuje aj ako sex. V kontexte clanku suchol si matrac by mohol byt takyto such vnimany dost rozpacito, ale dal by sa ospravedlnit nedostatkom inej prilezitosti. Je vsak vhodnejsie suchnut do niecoho teplejsieho a vlhkejsieho nez je matrac. Ked uz je to nutne takto pod kamenom, mozno je vhodnejsie suchnut vrecko na mago ako matrac. Je vhodne, az ziaduce naplnit ho ale niecim inym ako je Mg. Otazka je ale ci aj takato pomoc pri preleze boldra, aj ked cisto psychicka moze ovplivnit cistotu prelezu. Je to zrejme otazka na dalsie generacie bouldristov ako sa popasuju s tymto suchnutim.
    vladisko
  7. Ďakujem za názory a reakcie. Nepopieram, že som zanietený bouldrista a všetko okolo vnímam o niečo intenzívnejšie. Svoju boulderingovú aktivitu by som si bez čistoty prelezu nevedel predstaviť, pretože aj vďaka nej som sa naučil väčšej kontrole a precíznosti pohybov. Z realizácie dôsledne vyladeného krokosledu mám veľkú radosť. Boulder nie je o samotnom progrese smerujúcom na vrchol kameňa akýmkoľvek spôsobom, jeho prelez totiž predstavuje umenie preštrikovať sa všetkými "nástrahami" počnúc ťažkými krokmi a končiac pri ich korektnej realizácii. Je to väčší súbor dôležitých detailov, ktorých dodržiavanie neznamená byť ich otrokom, ale sú v nich ukryté noty ako sa stať lepším lezcom. Nakoniec, ako povedal sám priekopník boulderingu - boulder nie je vylezený, pokiaľ sa neprelezie s eleganciou. Nie vždy sa mi to darí, ale snažím sa o to a baví ma to. Ak niekto nerieši akýkoľvek kontakt pri bouldrovaní, odhaľuje svoj strapatý lezecký štýl. Dáva mu toľko „slobody“, až nadobúdam presvedčenie, že potom nemôže riešiť ani klasifikáciu. Pri lezení cesty s lanom predsa tiež nechytáme expresky, nestúpame na borháky, tak prečo niečo podobné robiť pri boulderingu? Ak ma striktné dodržiavanie pravidiel pasuje za bouldrového úchyla, velerád ním budem. Aj tak je najdôležitejšie, že si to obe „strany“ užívame a máme čisté svedomie, nie?
    1. ..."a máme čisté svedomie" - a týmto si to vystihol. Podľa mňa aj taký Majo "Brucho" K. má čisté svedomie. Tak ho totiž v živote cepoval, až zvládlo pobrať aj to, z čoho by sa iný už sám pred sebou dogrcal...
      tah-sha-tunga
  8. Chalani veď je to len hra ktorá nás baví a každý sme sám sebe rozhodcom.
    Palo
  9. Ja osobne by som už napr. druhý krát neliezol boulder, ktorý ma stál veľa nervov a bolesti, ktorý mi jednoducho nesadol a krute som sa v ňom vytrapil, len kvôli tomu, že som v jednom kroku jemne zavadil chodidlom o matrac, obzvlášť pokiaľ táto skutočnosť na vyriešenie samotného problému nemala žiadny vplyv. Pre mňa je to ukončená vec...na druhej strane, nikdy by som si nedovolil verejne tvrdiť, že som ten konkrétny boulder preliezol. Asi tak
    Kait
  10. Zdravím, kamarád mi poslal odkaz tady na pěkný článek, tak jsem si přečetl, ač lanolezec. Bouldruju jen indoor trénink. Ale dlouho mi vrtá hlavou pravidlo u SD startu venku. Žádná matrace vs 1 matrace vs třeba 3 matrace.. to dá (může dát) velký rozdíl. Kámen pod matraci dtto. Jaké je na SD starty pravidlo v tomto? Díky za osvětlení.
    Variant
    1. Veľmi dobrá otázka, možno na samostatný článok ohľadom etiky prelezov. Ja osobne som koncept SD doposiaľ nepochopil a asi sa s ním nikdy nestotoznim. Obzvlášť v prípade bouldrov, ktoré sú sami o sebe "king lines" vo verzii zo stoja, a len kvôli tomu, aby sa k pôvodným 10 pridali 1 - 2 pohyby, ktoré zdvihnú obtiažnosť zo 6B na 6C...ja teda neviem. Každopádne, asi to bude potrebné posudzovať individuálne pre ten ktorý konkrétny boulder. Ak totiž pohyby, ktoré výrazne zvyšujú pôvodnú obtiažnosť, sú práve tie alebo ten, ktoré vznikli pridaním SD variantu, asi by bolo najkorektnejsie začať zo sedu bez použitia matraca a ten na miesto presunúť až potom, keď sa riť (prdel) odlepí od zeme. Podľa mňa
      Kait
    2. Zalezi aj od lokalnej tradicie, vo Fontaci sa zvykne dopisovat k jednotlivym bouldrom 'start without crashpad' alebo 'start from 2 crashpads'. Amici bezne zacinaju SD z podrepu, co sa vo Fontaci oznacuje ako 'accroupi' a nikto to nevydava za SD. Kedze existuje nekonecne mnozstvo kombinacii SD nastupov a proporcii ludi, ktori do nich nastupuju, neexistuje univerzalne pravidlo. Prikladom moze byt autor najznamejsich sprievodcov po Fontaci (citaj popis k videu, nepocita si to ako prelez, pretoze zacinal z 1,5 madraca) https://vimeo.com/378866295
      Miro
      1. Sit startom sa naozaj plánujem povenovať v samostatnom článku, pretože je to problematika rovnako nejasná a plná pochybností. Kým však nazbieram dostatok materiálu pre demonštráciu, asi to chvíľu potrvá. Každopádne aj v boulderingovej príručke Bouldering Essentials od Flanagana Davida z roku 2013 je pojem sit start stroho zadefinovaný ako nástup zo sedu. Je to veľmi zjednodušené, ale na druhej strane autora chápem. Posadenie sa pod nástup bouldra vôbec nie je také banálne ako by sa mohlo zdať. Oproti nástupu zo stoja je pri sede kľúčová poloha ťažiska, je rozhodujúce ako vysoko máš zadok a do akej miery ešte z nástupovej polohy musíš preklenúť moment, keď ti chyty začnú zaberať lepšie. Čistý sit start by mal byť zo zeme (koberčeka, malej sitky), ale ako dosiahnuť, aby mali všetci v nástupe rovnaké podmienky, keď majú iné telesné dispozície? Preto sa pod zadok na nástup používajú aj matrace, lenže práve v tomto momente do toho vstupuje kontroverzia. To, čo som ja dočiahol z koberčeka alebo sitky, môj kamarát nedočiahne a musí si dať pod zadok matrac, aby sa k chytom vôbec priblížil. Ináč to žiaľ nejde. Problém je, že niektoré matrace majú hrúbku aj 10 cm a môžu vás podvihnúť až cez tú hranicu, ktorá robí obťažnosť nástupu. Opäť je to teda o svedomí každého z nás a schopnosti túto hranicu odhaliť a rešpektovať. Je to veľmi krehké na poctivosť, preto bouldre, kde robí obťažnosť SD nástup vnímam veľmi citlivo. Samotné SD nástupy však podľa mňa význam majú, pridávajú bouldru kroky, ktoré nemusia byť vôbec zlé, práve naopak. Ideálne je, ak má boulder aj variant zo stoja, aby si ho mohol preliezť hocikto aj v prípade výraznej antipatie k dvíhaniu zadku a riešeniu týchto "úchylných" drobností :)
        1. Prečo by mali mať všetci rovnaké podmienky? Z môjho pohľadu veľmi zlá premisa. Každý je iný a tak to proste je. Niekto má tenšie prsty niekto je dlhší...
          Pedro
          1. ... a niekto si dá pod zadok 10 cm vysokú bouldermatku a niekto nie.
          2. Veľmi trefný komentár! A analógiou s "nadstavovaním" SD v boulderingu by mohlo byť napr. predlžovanie expresiek pri lano-lezení (videl som aj 100cm šlingou) alebo precvakávanie prvého (ale koľkokrát aj 2., 3. či dokonca 4. istenia) - a potom sa to nazve RP (alebo dokonca OS)! A rečnícka otázka - takže ak kvôli vlastným proporciám neurobím krok v ceste/boulderi, mám si priseknúť medzichyt alebo môžem použiť nit/borhák?
            tah-sha-tunga
        2. Definícia SD, ktorú cituješ, je trefná a, ako píšeš, pochopiteľná. Ja som od začiatku svojho lezenia mal čo najprísnejší prístup (vtedy pri lezení s lanom, teraz v boulderingu), tj. v rámci daných kritérií bez ich zbytočného ohýbania/zmäkčovania. Takže, čo sa SD týka, používam max. "sitstartovku" (ak ju z lenivosti nenechám v aute), a buď som schopný sa dvihnúť, alebo ...musím potrénovať a prísť nabudúce. Nástup SD ako taký (dodatočne pridaný), to je kapitola sama o sebe a, podľa mňa, je to častokrát otázkou estetického cítenia autora - tj. jeden človek to tam vidí, aj keď je to iba jediný krok, inému to príde zbytočné, aj keby to pridalo kroky 3 či 4... Osobne sa pri FA snažím udržiavať zdravú "zlatú strednú cestu", ale niekedy si aj majster tesár utne... :) A ako sa píše vyššie, často to závisí od geografie, a tedy zvyklostí danej oblasti (Fountainebleau hovorí za všetko).
          tah-sha-tunga
  11. Čau, no já lezu už pár let a podle mě sitstart celkem dobře řeší šipka, která určuje, kde nejvýše mužou být ruce. A pod šipkou ať si bere co kdo chce a jak mu to vyhovuje. Ne všude však samozřejmě šipky jsou.
    svob
  12. A ještě jedno intelektuální cvičení pro Oliho :-D Mám dva kamarády, jeden 162 cm, druhý 189 cm. Lezou oba 7A ? Není to pro jednoho 6B a pro druhého 7C, případně naopak??? Jak se poprat s otázkou obtížnosti??? Sám hledám odpověď, a jedinou co jsem našel je, že odpověď neexistuje. Pic Slabouch
    slaboch
    1. Odpoveď je jednoduchá, klasifikácia je subjektívna záležitosť, napr. vo Fontači je ževraj klasa postavená na určitých rozmeroch lezca. Na bleau info máš tiež rôznu klasu, aj v denníčkoch/lezec,climb/ si píšeš klasu ako cítiš. Ja často lezem s oveľa silnejšími a vyššími a aj si inak zapisujeme liepaky. Je to len hra a pravidlá si dávame sami.
      edo
    2. Ahoj Slabouchu, odpoveď v zásade existuje. Klasifikácia sa zväčša utrasie na základe podobných názorov na klasifikáciu - a teda vychádza skôr z názorov dispozične priemernej väčšiny, ktorá sa nachádza niekde v rozptyle extrémov, ktoré si spomenul. Nikdy to pre oboch nebude rovnako ťažký boulder, to je isté. Ak je v bouldri skok, ktorý pre dlhého skokom ani nebude, uvedie sa boulder ako "morfo". Keď napríklad spravím nejaké FA s vedomím, že pre dlhého to bude ľahšie, uvediem to v popise bouldra. Našťastie je na svete veľa bouldrov, z ktorých si môžeme vyberať aj na základe našich telesných dispozícií, a teda nemusíme si zakaždým robiť zo 6Bčka 7Ačko. Obťažnosť bouldra si ale nakoniec nájde každého, či už krátkeho vo veľkých prečahoch, alebo dlhého v krpatých sit startoch. Alebo sa z jedného stane výbušný malý silák, z druhého flexibilný dlháň, a nakoniec budú môcť pri pive rozoberať úspešný prelez toho istého bouldra :)
      1. Hej hlavně že vy slováci máte ty nejtžší 7mičky a 6Ačka bouldry na světě ... někde sem teď četl že se někdo nedivil že jste šli s náckama, a víš co fakt se tomu nedivím , když tady čtu tu diskuzi musíte byt fakt jebnuutí ... SD DAB ty vole jste jak děcka ... lezení byl Punk teď je to banda přiteplených šampónů viz oliver a jeho bandička .. tenhle sport šel s miléniem pěkně do prdele ..
        :)
        1. Tak lezení byl punk, jo? Budu předpokládat, že tím máš na mysli, že v něm vládla anarchie. Aha, tak proto už od počátků (horo)lezení vznikaly různé klasifikační stupnice. Jo, a proto se přešlo od hákovaček k volnému lezení. A zřejmě ze stejného důvodu existují styly jako OS, flash, RP/PP, AF... Ale zpátky k boulderingu - zkus si přečíst něco od (tzn. JEHO články/názory/úvahy) Johna Gilla a jeho "filozofii boulderingu". A příště se vybreč do polštáře.
          tah-sha-tunga
    3. Ahoj Jiříku :) Podle mne odpověď existuje - je ní subjektivní klasifikování boulderů v deníčku (např. na lezec.cz) - považuji za velikou škodu, že to dělá tak málo lidí, protože by to byl hezký statistický přehled k jednotlivým cestám či boulderům...
      tah-sha-tunga
      1. Přestal jsem klasifikaci řešit i osobně, protože jsem zjistil, že mě to občas svazuje (snaha utrápit něco co mě úplně nebaví jen pro to +). Navíc lezu se silněšíma a šikovnějšíma, tak to sakra musí být tou výškou, že mi to nejde :-D
        slabouch
  13. Urcite treba zalozit spolok cisteho prelezu, kde sa budu analyzovat videa lezeckeho plebsu a rozhodovat o ich bouldrovych precinoch...A ze fanatikov nikde nie je dost!
    logic

Pridaj komentár