- Tvoje top 3 bouldre v tomto roku. Vôbec nemusia byť tažké, proste tie, ktoré ťa niečím oslovili alebo mali pre teba hodnotu.
- Aký bol tvoj bouldrový rok/čo ťa zaujalo na českej a slovenskej scéne?
DÁVID „ZAVAKY“ ZÁVACKÝ
1.
The Office 8A, Västervik, Švédsko
Boulder číslo 1 je jednoznačne The Office. Skúšali sme ho s Vilom Ferčákom počas mesačného pracovného pobytu vo Švédsku. Tri hodiny cesty autom. Stále tam panovala zima. Nádherná žula s ružovým kremeňom. Úplne komplexný boulder, ťažké 8A podľa Daniela Woodsa, stand start za 7B+. Zle som si naštudoval výlez a nevidel madlo. Najlepší pokus som skákal do topu po malej lište a na viac pokusov už sila neostala. Večer bolo vlhko a zima, pustil tak len stand start. Napriek tomu to hodnotím ako osobný zážitok svetového formátu.
Metropolitan direkt 7C/7C+, Bratislavská Perla, Slovensko
Mýtický projekt najmä Oliho Vysloužila, ktorý podivne odolával mnoho rokov. S málom informácií sa mi podaril v podstate logický sit start tejto previsnutej provy. Hneď potom som zistil, že Oli má v hľadáčiku najmä prelez celej provy zľava, čo je o stupeň ťažšie.
V dobrom pokuse celej línie som si v malých žiletkách, ktoré sú pre tento problém definujúce, úplne odtrhol bruško na prste. Druhá návšteva nedopadla podľa predstáv. Šiel som na istotu, no nepodarilo sa mi preliezť samostatne ani len záver. Pochopil som, aké šťastie som mal prvýkrát. Je to boulder úplne závislý od podmienok, možno tam pôjdem ešte x-krát a nemusí to vyjsť.
Tripofóbia 7C+, Liptov, Slovensko
Boulder sa nachádza síce v krásnej doline, ale na dosť blbom mieste – v podstate trčí na asfaltku, po ktorej sa v zime valia kvantá turistov do lyžiarskeho strediska. Kameň som tak pracovne nazval Traffic.
Skúšal som ho v zime, keď mráz stiahol vlhkosť. Pravidelne som si čistil výlez metlou a postavil si k nemu prírodný paraván, aby ma až tak nebolo vidno od cesty. Nasledoval proces návštev s čelovkou a hľadanie softvéru tejto na chyty skúpej línie v perfektnom vymytom vápenci.
V bouldri je nutná ohybnosť a silné prsty. Posledný krok je v podstate dynamko z mono dierky na pol článku a nulovej obliny na backhand. Všetko zachraňuje dobrá päta, na ktorej sedí celá váha lezca, teda ak má flexibilné bedrá. Nazval som to Tripofóbia. Strach z dierky sa stal mojou výzvou. Oklasifikoval som to na 7C+ a túto zimu skúšam predĺženie sprava, ktoré bude o stupeň ťažšie.
2.
Sezónu 2022 hodnotím ako poslabšiu. Poznačilo ju veľa práce, prerábka domu atď. Bouldroval som takmer výlučne pomedzi cestovanie za prácou. Cesty som si plánoval tak, aby som sa niekde vedel zastaviť a odskočiť si. Jediným poriadnym nabitím na celý rok sa mi stal predveľkonočný repre výjazd do Fontainebleau, kde som si do sýta užil bouldrový kľud, polihovanie v hamaku, grilovanie tuniakov, červené víno u Tomasa a doliezanie starých projektov do 7C.
MILAN JAMRICH
2.
Tohtoročná sezóna v mojém podání za moc nestála. Jarnú časť zabili vírusy, keré voláme každý ináč, negdo chrípka, iný rotavírus, a negdo prechladnútí. Mjeli sme aj pajáca, kerý temu šeckému, samozríci, šéfoval, ale, chvála vesmíru, tento rok už moje čhi nebude nasírat. Na jeho počesť vznikél boulder Šašek trnavský 6A, s variantem Šašek počúraný 6A+, variant ve výleze, na vežičkách rozbežských.
Tak jarným top počinem zostáva retro boulder v lome v Podhradzí, púvodne Modrý bod, ale bez paty v pravém nepravém madle (ešte nebylo), jak sme to vylézli, keď ešte ani jazérko pod ním nebylo, aj sa to volalo ináč, aj to mjelo inú klasu. Též sem medzi lezením s lanem odklíl taký bouldrík na Hámroch, stredem teho velkého šutra, z leva do prava a hore, po mrdkách, asi to též má nejaké meno. Aj Holostropné dýchání sem udýchal, ale hned to Ondrík s Majkem predĺžili až z díry po jaskyňárech, takže vlastne zase nic.
Z jesene mi utkvjel v pamjäti hlavne, okrem dalšího rotavírusu, zamachovaný výlez v Mikre, ze spotérku spotujúcí prvýkrát (radši stopovat, jako spotovat), a též sem mjel dost času na rozmýšlaní pri lete z Krokodíla, že nekeré nápady, bárs aj dobre vypádajú, ked sa udejú, už až tak dobré nejsú. Aj sem sa snažil rukami friško mávat ve víre, že snád ten let spomalým, alebo vyberem tesne nad zemú, a pristání nebude až tak vrúcné, ale na prekvapení, mávaní nepomohlo, a pristání bylo vrúcné až moc, a tak tých 20 minut skákaňá na jednej nohe s madracama k autu byla též jedna ze sond do hlbín aj blbín mojej duše.
Tak nejak sa udomácňujem v okolí Prievidze, največší to díry, ale to ešte nebyli u nás, a pomály vyhlédám, kam až oko dohlédne, a už sa teším na túto jar, ked konečne bude zas šecko, jak má byt, a to želám šeckým, kerí si to zaslúžá, a aj tým, kerí né, aj ked tým tróšičku ménej.
ONDŘEJ NEVĚLÍK
1.
Half of Toxic Avenger 8A+ (flash), Labák, Česko
Do Labáku jsem na bouldery poprvé zavítal až na jaře 2022 a hned prvním boulderem jsem si posunul svůj maximální flash na 8A+. Můj styl – stropová záležitost – ideální kandidát na pokus o flash a se štěstím se zadařilo. Určitě to není nejtěžší 8A+, ale fakt, že jsem letos byl docela blízko ve flashi u dalších 3 8A+sek (ty teda bohužel nevyšly), mi říkají, že by si to klasu mohlo obhájit.
Straight Arab 7C+/8A (FA), Cleavage Canyon, Spojené arabské emiráty
Na konci roku jsme si udělali výlet do Emirátů a spojili poflakování na pláži s lezením. Aleš Vysloužil zde již 10 let žije a rozvíjí několik oblastí v horách hodinu a půl na sever od Dubaje. Využili jsme příležitosti a společně s Martinem a Jančou Švecovýma se pustili do tvorby dalších směrů. Aby mohl vzniknout tento boulder, tak jsme si užili zábavu s heverem a odvalením šutru, který zavazel na startu. Přece jsme ho nemohli nechat jen tak, boulder má ideální parametry – jasný sit start, crux uprostřed za parádní oblinu, cca 5 m výšky a příjemný top out. I když to není nejtěžší boulder, celá zkušenost s přípravou, čistěním atd. měla pro mě velké kouzlo.
Electroboogie 8A+, Magic Wood, Švajčiarsko
Boulder jsem měl v hledáčku od doby, kdy jsem z něj viděl parádní fotku v tištěné ročence 8a.nu z roku 2008. V Magicu jsem byl poprvé před třinácti lety a tehdy mi tato klasika těsně odolala. Letos jsem si myslel, že se boulderem proběhnu a půjdu zkoušet něco těžšího. Podmínka ale nepřála a byl jsem nepříjemně překvapený, jak moc mi boulder dávál zabrat. Po několika pádech těsně pod vrchem a čekání, až se otočí slunko, jsem nakonec boulder dal za pět dvanáct – chvíli po přelezu začalo pršet a déšť tak náš výlet ukončil předčasně. O to víc jsem byl rád, že jsem tenhle třináctiletý pytel byl schopný sundat.
2.
Letošek byl jak na horské dráze. Vrcholky se naštěstí stále pomalu zvyšují, ale údolí začínají být čím dál hlubší a s přibývajícím věkem trvá déle se z nich vyhrabat. Rok 2021 jsem se flákal na laně, 2022 byl pro mě zase ve znamení boulderingu. Hlavní cíl (8C) se zatím nepodařil, tak budu muset zabojovat v 2023. Zajímavé pro mě bylo uvědomění, jaký bouldering mě nejvíc baví a co naopak ne. Nejvíc si užívám jeden z extrémů: buď boulder vylézt rychle (ideálně na flash, max půl hodiny) nebo naopak věnovat delší úsilí boulderům na mé hraně nebo kde se dokonce potřebuju posunout. Ale z boulderů, na kterých strávím jeden den či víkend, v poslední době takovou radost nemám.
A co mě zaujalo na české scéně? Jak moc se za posledních pár let posunula. Je super vidět, že to co bylo před pár lety téměř vrcholný výkon, se teď leze běžně. Paráda!
MARTINA BURŠÍKOVÁ
1.
El Tuning 7C, Arico Nuevo, Španielsko (Tenerife)
Boulder ide po hrane a nohy si vyžadujú precízne stúpanie. Treba sa pohrať s navažovaním, každý pohyb navyše znamená nový pokus. Chce to veľa trpezlivosti.
La pirámide 7B, Arico Nuevo, Španielsko (Tenerife)
Ďalšia obľúbená platnička s malými dierkami, ktorá si vyžaduje koncentráciu a hru s pohybom. Viacero možností prelezu, každý si musí nájsť vlastnú betu.
Laser 6C+/7A, Fontainebleau, Francúzsko
Posledný boulder je tiež platnička. Výhoda Fontáča je, že tu nájdem kľud na lezenie, ticho, samotu a je to len medzi mnou a skalou.
2.
Rok 2022 bol intenzívny, no v mojom prípade nie na skalách. Viac to pre mňa bolo o športovom lezení a medzinárodných pretekoch. Ale skaly musia byť aspoň na krátky relax či získanie istoty v technike. Tento rok môžem skalný bouldering zhrnúť do troch výjazdov. Tenerife na jar, kde sme prebouldrovali, čo sa dalo. V lete domáci výjazd na Makitu a Pavúčiu skala. Dlhý nástup ku skalám bol náročnejší, keďže sme ani netušili, čo nás tam čaká. Čo to sme poliezli, potrápili sa na lištách a dierkach. A na záver, aspoň na desať dní, som na jeseň bola vo Fontáči. Snáď v roku 2023 bude viac času aj na slovenské skaly – aspoň na západe Rybníček či Hámre.
JONÁŠ KOPECKÝ
1.
Immanenz 8A+, Sasko, Nemecko
Immanenz je parádní stropová komprese, která vede na obří desetimetrový blok v Sasku nedaleko Bad Schandau. Celý boulder se točí kolem dlouhatánského kroku do kapsy za těžkou patu. Pokud se crux podaří, tak se párkrát plácne hrana a následuje cca 7A průtlak do police. Třešničkou na dortu je pak šestkový highball výlez. Tohoto přelezu si nejvíc vážím, protože je to asi největší king line, co jsem lezl.
Lístek na věčnost 8A, Petrohrad, Česko
Jedná se vlastně o 2 těžké kroky za malé lišty. První fix z vysoké nohy a druhé zhoupnutí s vývlajem do bočáku, dolez po lištách je tak 7A+ na vrchol. Nakonec jsem to vylezl rychle, ale přesto má pro mě velkou hodnotu, protože jsem díky super videu od Wény o tomto boulderu snil už dlouho před tím, než jsem tuhle klasu lezl.
La Ligne Blanche 7B, Fontainebleau
Kolem této hrany chodím každé léto, když jezdíme s kamarády do Fontáče. Vždycky jsem si říkal, že vypadá moc těžce a až minulý rok jsem našel odvahu to zkusit. Kroky v tomto boulderu skvěle vystihují lezení ve Fontáči: nejisté nohy, zlé chyty a delikátní balanc. Přelez tohoto boulderu v poslední den výjezdu bylo super završení.
2.
Minulý rok byl pro mě zatím nejlepší, mohl jsem skoro každý víkend do skal, poznal jsem spoustu nových oblastí a vylezl/rozlezl spoustu super boulderů.
EDO HOMOLA
1. a 2.
Tento rok mi pretiekol pomedzi prsty ako voda a ani neviem prečo. Pohľad do denníčka to iba potvrdzuje.
Na jarné rozhýbanie mi dobre padol Červený kameň (sektor Nad cintorínom) – slniečko, chytovaté kamene, pohodička. Potom som sa väčšinou potuloval po Končitej. Tam ma milo prekvapil liepak Expozícia 6B (sektor nad Provou) – traverz peknou kompaktnou platničkou. Pri motaní sa okolo kameňa Diamant (sektor Levitácia) som vyčistil už neleziteľnú Neverziu. Chcel som pridať ešte nižší štart, ale podarilo sa až po ďalších návštevách po ochladení, veľmi pekné kroky. Popritom som ešte vyčistil nový kameň Ametyst a otvoril dve línie.
Čo sa týka lezeckej scény, tak ma tešia pomerne rýchle prelezy ťažkých ciest, ktoré si vozí z cudziny omladina.
P. S. V noci sa mi snívalo, že som preliezol Otevřenú náruč na Bystřičke, myslím, že je to skvelý tip pre búchačov, ktorí to nemajú veľmi ďaleko.
MIŠO UHEREK
1.
Svetle hviezd v latríne 7C+, Dunaj, Slovensko
Táto bouldrová sezóna bola taká iná. Povedal by som, že výrazne viac lanová. Bolo za tým množstvo náhod zvaných počasie a telefonáty od známeho. Začala sľubne – dobrými pokusmi v Svetle hviezd v latríne, ale keď mi počas jednej večernej session zavolal Peťo, že či nestrávim pár dni v Chulille, veľmi ľahko som vymenil tréning sily za vytrvalosť.
Našťastie som Svetlo vyliezol ešte pred stratou sily a posunul si tak svoje maximum. Na celom procese sa mi najviac páčilo, že som sa cítil nezastaviteľný – vedel som, že je to len otázkou času. Podarilo sa mi nájsť správnu frekvenciu večerných návštev práve tak, aby som každým razom napredoval. Odvtedy už túto pravidelnosť iba hľadám (alebo možno nachádzam v dlhých cestách s lanom).
A potom prišlo sucho. Také sucho, aké som ešte v živote nezažil. A s ním aj neschopnosť udržať sa na inej ako pozitívnej lište bez toho, aby ma skĺzlo dole. Keďže som len lokálny a zimný bouldrista, neostávalo mi nič iné, ako opäť presedlať na lano – lebo na Alternatívke to kĺzalo akosi menej (teda okrem obliny v Horských strelcoch).
Babala 7A, Stari bar (Bar old town), Čierna hora
Kolenačka a tufy, o ktorých som už niečo popísal v článku z výjazdu. Opäť isté predznamenanie toho, čo ma čakalo na jeseň. Vtedy to bol ešte len sen, ale o pár mesiacov sa mi podarilo po rokoch vrátiť k pani skale – Babale v Kyparissi. Ale to je už zase príbeh lanového lezca, ktorému sa podarilo vytiahnuť rodinu na kúpanie v teplom Gréckom mori.
Lost in Translation 7B+, NÖ, Rakúsko
Na záver roka som si spravil radosť v lome v Dolnom Rakúsku. Parádny home office. Telefonovanie celou cestou v aute, pár mítingov z pomedzi šutrov poprekladaných pokusmi v pár bouldríkoch, z ktorých mi najviac utkvel v pamäti práve boj vo výlezovom traverze. Dal som do toho všetko a na konci som bez akejkoľvek sily ležal zvalený na bouldermatke a vychutnával si ten pocit totálnej únavy. Ale nie dlho, lebo som pozrel na hodinky a zistil, že meškám na meeting…
MARTIN STRÁNÍK
1.
Bulbasaur 8C, Sklapsko, Česko
Jeden z mých nejhodnotnějších přelezů minulý rok, boulder, který po sobě zanechal Will Bosi při své tůře po ČR. Tvrdá lištovačka, úvodní traverz za cca 8B+ a pak dolézt jedním z nej 8A+ u nás – Fénixovými Slzami. Boulder mi zabral jen dva dny s tím, že první session jsem si zkrokoval úvodní traverz, zbytek jsem již znal a hned druhým výjezdem přelézám.
Opium 8A, Fontainebleau, Francúzsko
Krásná převislá deska s dobrými chyty a těžkým silovým vývlajem na konci, skvost.
Whiplash 8A+, Szczytna, Poľsko
Nádherný silový boulder na perfektním pískovci v Polsku, doporučuju.
2.
Nebylo tolik dní na skalách, jak bych si přál. Bohužel, kombinovat skály a závody jde stále hůř a člověk musí stále více trénovat, aby byl konkurence schopný na světových závodech. Na druhou stranu, po kvalitním tréninku je dobrá fyzička do skal a vlastně mě takhle kombinace baví a pořád mám dost motivace makat dál.
MICHAL GRZYB
1.
Never ending story part 1 8A+, Magic Wood, Švajčiarsko
Jeden z tých bouldrov, okolo ktorých som sa vždy motal, ale tak trochu sa ich bál skúsiť. Pred dvomi rokmi som po preleze druhej časti do toho nakukol a bol to docela prepadák. Tento rok sme sa po neúspešnom pôsobení na Riverbede vracali smerom do kempu, keď sme sa ešte zastavili pod NES. Polnočná vlhkosť spravila svoje a mne sa podaril rýchly prelez, z čoho pre mňa vyplýva ponaučenie: nie vždy treba prísť silnejší, niekedy stačí počkať na podmienku a ono to ide samo.
Thanos 8A, Mengusovská dolina, Slovensko
Z môjho pohľadu jeden z top bouldrov v Tatrách, ak nie ten najlepší. Na prvý pohľad ide o brutálnu silovku, avšak cit pre zopár záludných technických špičiek je potrebné mať v povinnej výbave. Proste previsnutý boulder so vzdušným dolezom v najkrajšom sektore v Tatrách. Čo viac si priať!
LSD a iné drogy 7B+ (flash), Kamenné, Slovensko
Pre mňa troška oneskorené intro do karpatského boulderingu, kde som zistil, že to vôbec nie je zlé, ba naopak, ma to veľmi baví a chcel by som skúsiť oveľa viac.
2.
Môj bouldrový rok prebiehal v troška skrátenej forme kvôli zraneniam a štátniciam. Podarilo sa mi však vyliezť pár vecí, o ktorých som si myslel, že na ne tak skoro mať nebudem, z čoho mám veľkú radosť.
Na slovenskej scéne ma neprestávajú udivovať silné stránky mojich lezeckých kamarátov. Veľakrát odchádzam z tréningu zahĺbený v myšlienkach, čo robím zle a prečo som taký slabý.
Rád by som sa chcel takto tiež poďakovať všetkým, čo nachádzajú stále nové a nové línie, vďaka ktorým sa môžeme všetci aj naďalej stretávať pod šutrami a užívať si spoločné chvíle tým, čo nás baví.
ADAM VÁŠ
1.
Lady Big Claque 7A+, Fontainebleau, Francúzsko
Aprílový výlet do Fontáča nás priviedol aj do sektora Buthiers Piscine, kde prístup fandí rodinkám a kde sa nachádza aj táto asi šesťmetrová jemne previsnutá prova. S Kubom sme sa do nej s radosťou pustili – akonáhle nám dali ženy a deti zelenú. Po pár pokusoch sme sa ale museli začať poriadne hecovať, keďže v kľúčových krokoch vo výške nám začalo potiť dlane a zvierať žalúdky (a to bolo ešte výdatných 25 °C). Je to krásna línia, ktorá si vyžaduje sústredenie od začiatku po koniec. No a netreba zabudnúť aj na dobrého spotera!
No pain, no game 7B+, Držková, Česko
Sporadické jarné víkendové bouldrovačky nás zaviali zas raz na Držkovú, tentokrát do malého sektora U Juránků. Po tom, čo som cyklovozík s dieťaťom a bouldermatkou vytrepal celkom rozbitou strmou kamenistou cestou, nás na hrebeni čakalo zopár drsných pieskovcových balvanov. Aj tento boulder by som zaradil k highballom, keďže výška dobrých šesť metrov dala hlave a nervom zabrať. Tu sa ale ťažké kroky lámu hneď na začiatku – v podstate prvým krokom zo zlých oblín a ešte horších nôh poskokom do už o niečo lepšieho chytu. Podmienka nám ale nahrávala a po rozleze a výdatnej opekačke sa mi akosi darí prelúskať sa malými záchvevmi dobrého trenia, keď všetko do seba zapadne. Všetka česť Jelenovi za očistenie výlezu a spotovanie.
Katarzia 7A , Peprovec, Slovensko
Parádna previsnutá karpatská medvedica nad Harmóniou sa mi konečne podarila zdolať, aj keď pre mňa o niečo jednoduchším variantom s poskokom do kocky (pomerne dobrého chytu). Ostré hrany tunajšieho kompaktného kremenca hryzú kožu veľmi rýchlo, takže je treba šetriť pokusmi a aj silou, keďže sa zo začiatku lezie takmer 90° previsom. Po pôvodný variant po hranách medvedice do čo najvyššieho bodu si musím prísť v 2023!
2.
Môj bouldrový rok sa niesol hlavne v duchu ďalšieho objavovania lokálnych moravských oblastí (moja nová domovina). Času na lezenie je popri práci a rodine žalostne málo, no som rád, že aspoň formu sa mi podarilo ako tak udržať. Highlightom roka bol jednoznačne dvojtýždňový Fontáč, odkiaľ som si doniesol viacero sedmičiek, na čele s legendárnym Magic Bus za 7B+.
Na česko-moravskej scéne chcem oceniť najmä prácu Jelena, ktorý vytrvalo znovuotvára lokálne bouldrové oblasti (naposledy Hradby při Kozlovi). Čistí, prelieza a dokumentuje bouldre, ktoré buď pohltila príroda či dym čundrákov, alebo o nich vedia len ich tvorcovia a známi. Samozrejme, vznikajú aj nové smery a kombinácie.
MOJMÍR „CYRIL“ KANDRÍK
1.
Pussy Dose 8A, NÖ, Rakúsko
Na úvod sezóny som sa zahryzol do mojej dávnej Nemezis. Boulder mi podľa mňa štýlovo celkom sedí, ale napriek tomu som sa v ňom pred pandémiou celkom dlho potrápil a bez úspechu. Po návrate na jar 2022 som cítil veľký progres a na druhú session konečne padol. Okrem veľkého zadosťučinenia ma potešilo, že sa konečne môžem s pokojom na duši venovať iným bouldrom v tejto parádnej oblasti.
Triplezmotix 7C+, Tomášovský výhľad, Slovensko
Tento boulder som túžil vyliezť, odkedy môj bratanec Mišo Marek spravil pred deviatimi rokmi prvý prelez. Logická linka pravou stranou stropu v jaskyni, kde som lezecky vyrastal. Ide o vápenec, chyty sú dosť ostré a strop členitý, takže je tam veľa možností čosi vymyslieť. Originálny Mišov soft bol pre mňa príliš silový, musel som preto zvoliť trošku komplexnejší soft nohami so špičkovaním – napriek tomu je to stále silová nakladačka. Po cca 5-6 metroch ľahšieho lezenia v strope príde kľúčová pasáž a graduje to v úplnom závere. S úcty k miestnym tradíciám som ponechal obťažnosť 7C+, ale hocikde inde by tento boulder bol kľudne za 8A. Náročný na soft a kreativitu, silový, boľavý, pomerne vytrvalostný – preverí po každej stránke. Mišovi veľký rešpekt za víziu a prelez. Navyše pridal aj ťažšiu kombináciu s alternatívnym štartom, vznikol tak boulder Sínus x – prvé oficiálne 8A na Tomašáku.
Old Master 8A+, Liptov, Slovensko
Bájny liptovský liepak od majstra Zavakyho. Boulder som mal v merku od jeho vzniku, ale skúšal som ho s veľkým rešpektom, keďže vôbec nie je v mojom štýle – príliš malé chyty. Veľmi ma inšpirovala aj skúsenosť Miša Grzyba, ktorý ho zopakoval krátko po prvom preleze a zdieľal som mnou svoje zážitky. V 2021 som sa mu povenoval dva dni, ale nevedel som urobiť ani jednotlivé kroky. Práve preto ma veľmi zaskočil progres na jar 2022, keď som hneď na prvú návštevu bol veľmi blízko k prelezu. Kľúčom bol prechod od držania mini líšt na zámok do držania na otvorený a kompresiu. A tiež pomohlo, že som dopredu špecificky strečoval, aby som vedel vysoko (na moje pomery) založiť ľavú pätu.
Na druhú tohtoročnú návštevu som prišiel s vidinou rýchleho prelezu, ale zrazu mi to vôbec nešlo. Stratil som všetku nádej, prestal som aj filmovať a s cieľom aspoň zatrénovať som sekal pokus za pokusom. Zrazu som si uvedomil, že v kľúčovom chyte na ľavačku ma reže koža na malíčku, a nevedel som pochopiť, ako som to mohol necítiť prvý deň. Skúsil som to chytiť tromi prstami na otvorený a hneď prvým som topoval. Krásny boulder na krásnom kameni. Škoda len, že z tejto niekedy pokojnej doliny urobili peniaze lunapark, kde mnohé ikonické bouldre nahradili tucty sériových apartmánov a obludné hotely.
2.
Prvá polovica roka bola po dobrej zimnej príprave nadmieru úspešná, ale asi aj príliš intenzívna – od leta sa začali kopiť zranenia, choroby a dokázal som sa vyhecovať a vystupňovať formu už len na dva zahraničné výjazdy. Tie sa nadmieru podarili, ale aj tak som sa rozhodol prehodnotiť svoju stratégiu na 2023. Uvidíme, ako to dopadne.
Českú scénu špeciálne nesledujem, ale na slovenskej bol podľa mňa zase progres – Šimon si ide vo Švajci vlastnú ligu, a čo viem, dal aspoň jedno 8C, Mišo Mikušínec dal Adamove 8B+, super zaliezli na skalách mladí – klasicky Kubo Fábric, Mišo Grzyb, Aďo Capko, ale parádne sa podľa mňa zlepšili aj Peťo Jakabovič, Eliáš Kysela, z báb krásne zabouldrila Lujza. V kategórii harcovníci ma mega inšpiroval Vilko – UTH 8B+ mal kúsoček a dúfam, že ďalší rok mu to tam padne.
MATES HULEJ
1.
High Voltage 7C, Liptov, Slovensko
Nádherný previsnutý skvost s easy prístupom vhodný aj pre rodinku s deťmi, ktoré sa čľapkajú v potoku. No a hlavne roky skúšania. Na jar vždy zatiekol a tak stále dokola. A keďže tento rok bolo sucho a aj forma rástla, tak v júni pekne v teple sa mi to konečne podarilo preliezť.
Neskorá donáška 6B (6A), Liptov, Slovensko
Mega hravý boulder na kameni Kuriér. Dlaň do rozporu s nestupom na pravačku, kadiaľ musíš precítiť celu váhu tela, a je to. Skúšania a skúšania nájsť správny balans a vedieť podržať stup. Skrvavená píšťala, kotúľanie sa, keď ma vystrelilo dozadu o poschodie nižšie na zjazdovku, až nakoniec slastný pocit z prelezu.
Le Trou du Tondu 5+, Fontainebleau, Francúzsko
Tretí boulder je číslom opäť nezaujímavý, ale „pytel“ mi tam visí od prvej návštevy Fontáča. Konečne som sa tam naskladal a dáko pretlačil tu strašnú nohu v diere!
2.
Keď sa obzriem späť, napadá mi jedno. Veď si nebol ani raz bouldrovat v Tatrách! A je to skoro pravda. Počas kurzu som si jedine pobouldroval na Brnčalke kde som si zopakoval staré 7A-čka. Je to jedna z najpríjemnejších, i keď malinkých tatranských oblasti. Liezť si s tými kulisami stien naokolo a pritom nad travičkou väčšinou v prijemnej teplote a na hladkej žule je proste paráda. Škoda, že tam nie je bouldrov ako v Mengusovskej! Tam sa mi tento rok akosi nechcelo vláčiť žinenky a hore rozhýbavať stuhnutý krk z nosenia. Radšej alpinistický batoh s 20 kg ako bouldermatku.
A tak som skôr liezol steny ako bouldre. A zároveň objavoval bouldríky na Liptove s ľahkým prístupom. A veruže je tu dosť krásnych. Balvany Pozor zákruta, pri a nad trafostanicou sú naozaj parádne a dá sa nielen projektovať, ale aj si pekne zaliezť liptovský miniokruh 7A-čok.
Na jeseň sme boli vo Fontáči, kde sa mi po dlhom čase podarilo nepreliezť nič hodnotné. Ale zaliezol som si ako obvykle famózne, z dvíhania a stískania „chladničiek“ ma ešte týždeň po návrate boleli ruky a ramena. Sem sa vždy rad vraciam a objavujem stále viacej a viacej, že tu je najlepšie liezť množstvá bouldríkov a vychutnávať si ich rad za radom. A snažiť sa dať predovšetkým práve tie, ktoré neznášam! To je radosť potom aj z pätiek.
JAKUB VLČEK
1.
Intermezzo 7C, Magic Wood, Švajčiarsko
Tento boulder bol zlomovým bodom počas druhej tohtoročnej návštevy Magic Woodu. Po jeho preleze som získal sebavedomie a uvedomil si, že má pre mňa zmysel skúšať ťažšie bouldre. Úplná klasika, ktorá pozostáva zo štyroch poskokov po lištách s nohou v špáre.
Boulderfieber SD 7B+, Magic Wood, Švajčiarsko
Chystal som sa na neho už počas prvej návštevy, ale nakoniec som sa ku skúšaniu dostal až pri tej druhej. Boulder patrí medzi silovo-vytrvalostné kúsky, kde rozhoduje precíznosť a schopnosť bojovať do posledného kroku. Za mňa to je pohybový skvost, ktorý vrelo odporúčam (netreba sa nechať odradiť kameňom, popri ktorom sa prelieza).
LSD a iné drogy 7B+, Kamenné, Slovensko
Toto bol taký môj malý projektík z jari, ktorý mi dával celkom zabrať. Vzhľadom na zranenie, z ktorého som sa zotavoval, som bol v tom čase obmedzený na skúšanie iba niektorých krokov. Po úspešnom lete vo Švajčiarsku som sa v zime vrátil a boulder preliezol, no aj tak ma ešte potrápil. Prelez bol pre mňa predvianočným darčekom.
2.
S tohtoročnou sezónou som veľmi spokojný, mohol som navštíviť nové miesta, spoznať nových ľudí a dobre si zaliezť. Vôbec som si nemyslel, že budem toľko bouldrovať a pôjdem až na tri výjazdy (vzhľadom na to, že prevažne leziem s lanom). Bola to veľmi príjemná zmena a dúfam, že aj budúci rok bude rovnako úspešný ako tento.
ŠTEFAN „STYGIAN“ BEDNÁR
2.
Pre mňa bol lezecký rok 2022 asi najhorší v mojej kariére. Dobre rozbehnutý zimný tréning skončil vo februári poranením ramena. Z toho som sa dostal až v apríli, keď sme rovno vyrazili na sústredenie Komisie alpinizmu SHS James do Fontainebleau. Bol som mimo formy, ale bral som to ako všeobecnú kondičnú prípravu. Zo začiatku trápenka, ale keď som už bol po dlhej dobe vo Fontáči, pustil som sa do Big 4 v Remparte.
Podarilo sa mi nakoniec rozbehať Atrésie 8A a Big Golden 7C+. Mimo formy to bol pre mňa celkom fyzický aj psychický boj. Tieto špecifické skvosty majú svoje čaro a mali by patriť do zbierky každého bouldristu. Rozhodne nie sú zadarmo a vedia potrápiť aj top lezcov.
Cez leto som pokračoval v Tatrách a venoval sa projektu „Ultimator“ (predpokladané 8C). Ide o silovo-vytrvalostný testpeace k bouldru Ultimate Tatras Holds’em 8B+, ku ktorému pridáva ťažký silový sitstart niekde okolo 7B.
Koncom júna som sa dostal celkom do formy a po dvoch session to vyzeralo nádejne. Kondička bola, stačilo to len rozbehať, doladiť a vyliezť. No skazili to neočakávané nepriaznivé okolnosti rôzneho charakteru (jednou z nich bolo aj jemné líznutie pútka na prstenníku na pravačke). A tým pádom znova totálne dole mimo formu na tri mesiace.
Pre všetkých záujemcov dodávam, že si vyhradzujem právo prvého prelezu. Predpokladám, že ďalšiu sezónu by mal padnúť.
Odznova som začal na jeseň, na plánované bouldrové sústredenia SHS James vo Švajčiarsku. Už sa mi nepodarilo dobehnúť nejakú extra formu a tak som si len popoliezal a rozrábal nové veci.
Najviac som sa namotal na špecifický špárkový Nike 8B v Brione. Po Crackline som si povedal, že už špárkové bouldre nebudem v živote liezť, ale Nike ma nejako dostala. Nádherný skalný blok s mega kvalitným jemným zrnom a značkou Nike. Špárka nakoniec nie je až taká boľavá, dá sa zvyknúť. Zobralo mi to zopár session, keďže som musel asi trikrát meniť soft, no na konci posledného výjazdu mi to celé zapršalo a zasnežilo a nestihol som to už doliezť.
JOZEF KORDOŠ
1. a 2.
Tento rok som bouldroval viac asi aj preto, že moja pracovná morálka bola úbohá a ak som sa chcel venovať aj rodine, bolo ťažké sa s niekým dohodnúť na lano a potom slovo aj dodržať. Na bouldre som mohol ísť aj sám a hocikedy, keď sa naskytla príležitosť.
Pomerne často som chodil do Chtelnice, kde to vždy nakoniec skĺzlo k tomu, že pred kvalitou dostala prednosť kvantita. Asi najviac sa mi páčil deň, keď som (vy)liezol boulder Benchmark 6A+. Nebolo to na prvý pokus, ale páčil sa mi tak, že som si ho dal ešte raz, a potom aj pri ďalšej návšteve. Pes zahrabaný v lístí pod previsom (bolo vtedy také teplo a sucho, že v hornej priehrade bolo iba blato a v strede päťmetrová kaluž, tak si chudák nezaplával), svetelná hra približujúcej sa zlatej hodinky, tiché posedenie pod skalou a chvíľka pre seba, keď už nič nemusíš. Kúzlo chtelnického lesa.
Kúzelný je určite aj les na Bore a Ostaši, hoci v posledných rokoch utŕžil dajakú tú ranu aj pod pás. Pošťastilo sa mi tam dostať so starou partiou na začiatku jesene. Na Ostaši som si hneď na prvom balvane (Péťúv) pri rozleze celkom dobre nabil riť (hoci som spadol do stredu matraca), napriek tomu som po nejakej hodinke bol schopný ešte zopár ľahkých bouldríkov vyliezť. Najlepší mi zostal až na posledný deň – Ruská ruleta 6B+. Celkom som sa v nej zabavil, atmosféra, svetlo, deň a les bavili tiež, hoci teda ponory do seba podobné tým chtelnickým nenastali (nebolo ich treba, nebol som sám). Vzhľadom na to, že sme boli celá rodinka (teda až na Pascala), tento výjazd považujem za vrchol svojho boulderingového roku. Trochu predčasný, ehm, a teda výkony sa opäť nedostavili.
A nedostavili sa už ani do konca roka, aj keď som si ešte párkrát celkom dobre zaliezol, napr. na Peprovci. Keďže vo svojom reste ešte z predchádzajúceho roka (Erózia 6C+) som nedal za celý rok ani jeden pokus, tretí boulder nemám a nemôžem ho nazvať ani projektom.
Aby som to zhrnul – dobre som si zaliezol (viac razy) aj na Červenom Kameni (Kalvária) a na Posvätke, alebo raz na Koryčanskom hrebeni či v lome v Plaveckom Podhradí. A väčšinou to bolo aj s rodinou, a to sa ráta.
ANDREJ CAPKO
1.
Kinshasa 8B, NÖ, Rakúsko
Pamätám si, ako som v nej pred niekoľkými rokmi videl silnú lokálnu dievčinu a hovoril som si: „Tento boulder je ešte na míle ďaleko, možno niekedy v budúcnosti…“ Kinshasa je spojením začiatočných krokov Nairobi 8A+, ktoré už mám vylezené, ťažkého prechodu po malých lištách a Old dirty bastard stand 7B so skokom na konci, vďaka ktorému je záver síce parádny, ale dá sa aj ľahko pokaziť. Na pokusovanie Kinshasy som si nechával celú zimu s tým, že si staré kroky pripomeniem, nové sa naučím, a skúšať môžem až dokým do južného svahu nebude pražiť jarné slnko. O to väčšie prekvapenie prišlo, keď Kinshasa padla veľmi rýchlo už začiatkom februára!
Orgasmotron 8A/8A+, Maltatal, Rakúsko
Orgasmotron je koncentrovaný pure bouldering. Celý problém spočíva v troch ťažkých krokoch cez nádherne ostré lišty. Pôvodný plán vôbec nebol skúšať práve tento boulder, keď sme sa k nemu však po skupinovom preleze Holy line 7C dostali, jednoducho ho nešlo nevyskúšať. Takým lištám sa proste nedá odolať! Obťažnostne je blízko môjho maxima, v tej chvíli som ale nemyslel až tak na číslo, ako na to, ako super linka vyzerá.
Ponoril som sa teda spolu s chalanmi do procesu v štýle, o ktorom som vedel, že mi kapitálne sedí. Najprv sme skúšali spolu, neskôr mi chalani prenechali parket a netrvalo dlho, kým som kroky doladil a bol čas na ostrý pokus. Vtedy to jednoducho zapadlo. Tak rýchly prelez som nečakal. Bol to jeden z mála momentov, keď som nepochyboval o tom, že na to mám, čo sa pri mojej povahe nestáva až tak často, o to vzácnejšia chvíľa to pre mňa bola. Ten pocit si uchovám a dúfam, že sa ho postupne naučím privolať častejšie.
Piknik 7B+ FA, Dračia dolinka, Slovensko
Tak ako po minulé roky, aj tento rok sme zorganizoval výročné tatranské sústredenie tréningovej skupiny (VTSTS). Zatiaľ najvzdialenejšia destinácia, Dračia dolinka, bola ozajstná výzva, najmä čo sa týka výstupu a zostupu. Bravúrne ho zvládol najmä osemročný Lucas Loj. Cestou tam nás s ľahkosťou obehli Kuko s Jarom Fidesom, ktorí sa starajú o development v doline a počas víkendu nám poukazovali niekoľko pekných kúskov. Spoločne sme prispeli niekoľkými FA-čkami, napr. Flash or Splash 7C (FA Cyril) alebo Please, don’t bite! 7C (FA Filip Novotný).
Na záver víkendu, plne nabalení na zostup, sme s Cyrilom neodolali a zastavili sa pri balvanoch v závere doliny, ktoré ešte vyzerali, že vydajú niekoľko pekných bouldrov. Motivácia bola väčšia ako boľavé svaly a zodraná koža a vznikol Piknik 7B+. Niežeby to bola nejaká „prechádzka“, ale pomohol mi sladký Piknik v tube, po ktorom som boulder nazval. Ide o lezenie po peknej, ale ostrej kryštalickej žule na ostrých lištách a oblinách so zlými nohami. A na to sa bolo treba v posledný deň výjazdu ozaj hecnúť. Dračia dolinka bola dobrodružná, uvidíme, kedy sa nám tam podarí najbližšie zavítať, lebo najmä prístup teda stál za to!
2.
Rok 2022 bol jeden z tých náročnejších. Začal som ho v NÖ, ktoré mi za posledné roky veľmi prirástlo k srdcu. Je to vďaka kombinácii prostredia mixujúceho industriál a prírodu, ktorá si oblasť pomaly berie späť, dobrej dostupnosti z Bratislavy, ale hlavne kvôli koncentrácii ťažkých a pekných bouldrov, ktorá sa v našich podmienkach (zatiaľ) hľadá ťažko.
Tento rok som tam strávil viac času ako ktorúkoľvek inú zimu, hlavným cieľom bola už spomínaná Kinshasa. Následne sa mi podarilo dať aj poctivú kompresiu Scarabeo 8A a v ten istý deň aj Mandela 8A+, čím som zaknihoval jeden zo svojich najlepších lezeckých dní vôbec. Sebavedomo som sa pustil aj do Barry White 8B, ktorý zostáva mojím najdlhšie obliehaným projektom (zatiaľ 5 alebo 6 návštev).
Na konci vydarenej zimy sa veci na jar začali mierne komplikovať. Pri skúšaní Barryho sa spustili patálie s hamstringom, ktoré ma nakopli k pravidelným pobytom na fyzioterapii. Absolvoval som super sústredenie reprezentácie vo Fontainebleau, kde sa mi podarilo vyliezť napríklad legendárne Tristesse 7C, Alta 7C (flash) či Verdict 8A, no aj si zraniť rameno pri skúšaní Le Maschette 8A. Začiatkom leta som sa tešil na výjazd do Magic Woodu, no kvôli zraneniu ramena som liezol omnoho menej, ako by som chcel. Aj tak to bol super výjazd a prelezy The Bomb is Explosion 8A či The Right Hand of Darkness 8A si cením.
Obdobie jari a leta bolo pre mňa okrem zranení dosť náročné aj kvôli štátniciam, leto trošku presvetlil ešte výjazd do Dračej dolinky. Koncom augusta prišiel poriadny výdych a hneď nato jesenný Maltatal s chalanmi z našej tréningovej skupiny, kde padol aj Orgasmotron. Na jeseň sa mi ešte podarilo vyliezť Terapiu direkt 7C+/8A na Peprovci, ktorú si veľmi cením, lebo ide o krásny silový karpatský kúsok!
Tento rok si asi ani nedovolím hodnotiť. Hlavné pre mňa je, že bol, prešiel, a že som z neho vyšiel zase o kúsok múdrejší a skúsenejší. Okrem toho som začal trošku viac točiť a budem rád, ak zavítate na môj YouTube či Instagram.
Na slovenskej scéne ma zaujala kvantita ťažkých prelezov. Trochu som to už načrtol v zhrnutí sezóny v poslednom Horolezcovi 4/2022, no množstvo ťažkých kúskov (8A a viac) u nás rapídne vzrástlo a veľmi ma to teší! Je ťažké vypichnúť niečo bez toho, aby som neopomenul iné, každopádne to, že sa podarilo niekoľko 8B+ a padli aj ženské prelezy 8A, je podľa mňa mega dobrá vizitka do budúcna.
Osobne som rád aj za ďalšie prelezy ťažkých bouldrov u nás, najviac asi z prelezu Figy bórovej 8A na Bórovej pri Handlovej Robom Lubym, lebo je to absolútny skvost. Dúfam, že sa poň budem môcť aj ja čoskoro vrátiť. Takisto prvé opakovanie Ultimate Tatras Holds’Em Martinom Stráníkom a potvrdenie klasy. Dúfam, že sa dočkáme aj ďalších opakovaní (už som o nádejných kandidátoch počul) a snáď aj SD verzie za 8C?
Takým mojím novoročným želaním je, aby u nás pribúdali aj ťažké osmičkové bouldre, čo sa pomaličky deje, zatiaľ sú však skôr roztrúsené a osamotené. S takým základom zo zahraničia, ako bol tento rok, by ale ich rozvoj v budúcnosti mohol byť sľubný. Ak sa podarí, sám skúsim priložiť ruku k dielu.
Zostavili: Oli a Fero
Príspevky prešli redakčnou úpravou.
Druhá časť ankety bude online už v priebehu nasledujúceho týždňa! Zatiaľ si môžete pozrieť ankety z rokov 2017 – 2021.
Komentáre