Zadanie bolo nezmenené od minulých rokov:
- Maximálne 1000 km.
- Ideme autom a nie lietadlom.
- Musíme bývať pri mori (do 10 min chôdze).
- Musí tam byť lezenie (keďže sme išli sami, tak bouldre).
- Ideálne stabilné počasie.
Posledné 2 roky sme skončili vo Varazze (prvýkrát náhodou, druhýkrát cielene) a jediné čo sa menilo, bola prvá časť cesty. Kým prvý koronový rok sme potiahli až do Marina Di Pizza (kde sa nachádza vápencová oblasť Hulivento Tanks), druhý menej koronový rok sme zastavili na pár dní cestou, a to vo Val Daone a na jazere Lago d’Idro.
Tentokrát sme chceli skúsiť niečo nové, a tak som vytiahol mapu, kružidlo a aplikáciu 27crags. Úplne náhodou sa na hranici 1000 km vzdialenosti objavila nezvyčajne hustá koncentrácia žltých krúžkov práve v Čiernej Hore.
Keďže výsledok bol nakoniec aj napriek všetkým nečakaným okolnostiam pozitívny, chcem sa s vami podeliť o praktické skúsenosti, čo vás tam čaká. Fotiek bude pomenej, lebo bouldrujem iba sám a to si skôr spravím video. Videá prikladám ako linky, lebo iba na Flickr-i mám úložisko.
Zopár praktických faktov na úvod
Cesta do Čiernej Hory sa skladá z dvoch častí. Tá príjemná (parádna diaľnica) končí po siedmych hodinách v cca dvoch tretinách Srbska. Potom začína niečo, od čoho som si už fakt odvykol. Treba prekonať troje Donovaly, dvoje Čertovice a potom absolvovať cestu Brezno – Telgárt 10-krát za sebou (pre ľudí od hlavného mesta sa bavíme o trase Ružinov – Šamorín po starej ceste 10-krát).
Cestu si teda treba prirodzene rozložiť, a ak spávate v aute, doporučujem niektorú z lezeckých oblastí, ktoré sa dajú nájsť na stránke: https://serbianclimbing.com/penjalista/prirodna/ . My sme zvolili Rajac, ktorý bol síce nádherný a na prespanie ako stvorený, ale bol časovo výrazne pred polovicou cesty, aj keď kilometrovo bol takmer v cieli.
Nabudúce budeme určite spať ďalej, alebo pôjdeme v noci, čo sme si skúsili cestou domov.
Ďalšie prekvapenie je, že ešte existujú hraničné priechody. Posledných 18 rokov nemám pas a odkedy máme deti, stál som na hraniciach asi 2-krát, keď Rakúšania kontrolovali Covid pasy. Tu nám to Srbi a Čiernohorci zrátali. Cestou tam spolu asi 3 hodiny, cestou naspäť dokopy asi 8 hodín, čo cestu výrazne skomplikovalo.
Pôvodne sme chceli začať výlet v horách na severe Čiernej Hory, keďže tam bola bouldrová oblasť Sedlo (takúto logistiku aj vrele doporučujem). Počasie nás poslalo až k moru a namiesto pivka na chatke nás čakali tie najnáročnejšie 4 hodiny výletu. V Durmitore sme výlet ukončili a to nám cestu domov výrazne skrátilo.
Suma sumárum, dá sa aj s deťmi a aj cez deň a pri vhodnej voľbe zastávok to nemusí byť až také zlé. Pri plánovaní ale radšej použite koeficient 1.5 x GOOGLE čas pri jazde mimo diaľnice a pridajte čas na čakanie na hraniciach.
Ako hlavný BASE CAMP by som zvolil mestečko Petrovac, ktoré je asi geografický stred všetkých bouldrových oblastí a navyše sú tam krásne pláže. My sme skončili blízko mesta Bar, čo sa podpísalo aj na sektoroch, ktoré som navštívil. Musel som teda vynechať Pastrovačku goru (čo vyzerá byť ako najviac sa rozvíjajúca oblasť), keďže som nenašiel možnosť na 2 hodiny logistiky (zápcha, serpentíny, chôdza, blúdenie lesom a späť), ktoré by nikomu ďalšiemu z rodiny nechýbali.
Nočný bouldering na pláži
Tak poďme k bouldrom. Prvý večer (33 stupňov o 23 hodine večer) som sa vydal na pešiu obhliadku najbližšieho sektora. Nezobral som si nič, veď v takom teple sa dá ledva chodiť. To bola ale chyba, lebo na brehu mora, kde sa kamene nachádzajú, príjemne pofukuje a pocitovo je sem-tam aj na bundu. Druhý večer som teda nezaváhal a vyrazil som s celou výbavou a aj s autom (asi 3 min jazdy) a ochytal som si sektor Bar Red Beach.
Chcel som sa rozliezť, takže som sa usadil v sektoríku asi 6-tich šutrov, kde bolo väčšinou fakt pekné lezie po obmytých tufách v 6-tkovej obťažnosti. Niekedy sa objavila aj nejaká ostrá južanská vápencová lišta, ale to bola skôr výnimka. Podarilo sa mi tam urobiť aj niekoľko FA-čiek, keďže tam bouldrujú najmä dovolenkári a domácich je veľmi málo.
Toe Hack SD, 6B, FA: https://www.flickr.com/gp/139102714@N05/1xdk3uwBM0
Záver večera ma zaviedol pod parádny asi 8 m vysoký balvan, kde bolo nádherné 7A a to som si chcel dať po rozleze v ľahších bouldríkoch na Flash, lebo zatiaľ malo iba jeden prelez. Dopad vyzeral OK. Nanešťastie som podcenil kvalitu morským vzduchom obmývaného vápenca…
Super Blood Moon SD, 7A, Flash atempt: https://www.flickr.com/gp/139102714@N05/PWMN34x6i9
… a tak som mal na najbližších pár dní nútenú pauzu a Red Beach som videl už iba v plavkách. Nieže by za to nestál, ale akosi som sa tam už nedostal, lebo bolo aj iné… Keď prídem do Čiernej Hory opäť, mnohé bouldre si tu ešte určite vyleziem.
Bouldrová scéna v Čiernej Hore…
… sa mojím príchodom zväčšila o 20 %. To znamená, že je fakt malilinká a je až zázrak, že Ilja stále hľadá a nevzdáva sa a developuje. Celé to začalo v roku 2014, keď sa do Baru prisťahoval Pavel Peskin z Ruska. Ten objavil bouldrový potenciál v krásnom skalkárskom sektore nad mestom. Preliezol niekoľko perfektných tufa-bouldrov a tým v podstate položil základy boulderingu v Čiernej Hore. Žezlo prebral už spomínaný Ilja, ktorý nechal na seba v 27crags appke kontakt, a keď som sa mu ozval, do hodiny mi poslal aj svoje číslo, nech si posielame videá cez Whats-App. Naneštastie sme sa na skalách tesne minuli, a tak sa poznáme len virtuálne. Stretol som sa však s ďalšími polo-lokálnymi borcami (IT-čkári, ktorých nemenovaný ruský prezident vo februári 2022 vyhnal svojimi činmi z domoviny, a tak museli všetko opustiť a odísť do jedinej krajiny v Európe, kde mali akú-takú šancu dostať prácu).
Chalani sa snažia v Podgorici trošku vylepšiť bouldrovku, nech sa tam dá aspoň trochu trénovať, keďže lezenie je tam v plienkach. Potenciálu je neskutočne veľa, a to najmä s lanom, keďže od Podgorice sa tiahne na sever kaňon plný skál s dĺžkou asi 50 km. Zatiaľ sa lezie len tam, kde sa dá dôjsť na bicykli z mesta, lebo aj tak je tam toho neskutočne veľa a nikomu sa nechce trepať autom.
Keď sa tam ukážete, hocikomu sa ozvite, a už sa o vás postarajú (aspoň vám niečo odporučia, ak sa časovo nezladíte). Kontakt na Ilju nájdete u mňa, alebo jeho mail na 27crags.
Stari Bar – Tufa-land
Ilja ma presvedčil, že mám dať pokus a ísť liezť aj keď je vonku 35 stupňov, lebo ten istý deň preliezol svoj projekt. Vraj tam príjemne pofukuje. Bol som skeptický, ale nasťahoval som si všetky youtube videá s betou a vyrazil som. Teplomer na parkovisku stále ukazoval 35, ale vybral som sa strmo hore do sektora High-way. Tam teplota naozaj padla a privítal ma Tufa-land. Nebol to úplný Mars z Leonidia, ale na Babalu sa to trochu podobalo. Iba to bolo menšie, skala bola oranžová namiesto sivej a boli tam aj bouldre.
Prvý deň som si dal parádny Olive Tree 7B a poskúšal kroky v ostatných skvostoch. Na prvý šup mi prišli dosť ťažké a už som veľa vody nenamútil. Predsa len, prechod z lana a líšt v okolí Bratislavy na tufy v strope si vyžaduje nejakú aklimatizáciu.
Druhý deň to už bolo lepšie a tretí som sa rozhodol venovať lokálnemu rozvoju, tak som pripravil 4 FA-čka.
Kill bill, 6A: https://www.flickr.com/gp/139102714@N05/VP0C245RFk
Moonwall (low), 7B: https://www.flickr.com/gp/139102714@N05/6vYD9004vT
Slovak National Uprising, 7A (video je len dokumentačné, prelez bol): https://www.flickr.com/gp/139102714@N05/W7J44X8oDt
Babala SD, 7A: https://www.flickr.com/gp/139102714@N05/4aS304q471
Projektov bolo aj viac, času bolo ale málo. Choďte, užite si to a nechajte tam tiež svoju stopu. A nezabudnite na páperku, lebo keď fúkne, tak sa zíde aj v lete.
Bouldering na pláži
Ak sa rozhodnete bývať v Petrovac-i, tak do Perazice Do to budete mať na pešo, krásnou prechádzkou cez tunely, ktorých je na plážach požehnane. Keďže je to jedna z najkrajších pláží, a je tam veľké neplatené parkovisko, musíte si v sezóne dať pozor, aby ste nehodili bouldermatku na nejakého dovolenkára. Skala je tu ostrejšia, ale toto bolo miesto, kde sa zabavila celá rodina. Zvolili sme stratégiu, že ja leziem bouldre podľa 27crags appky a Adam ide najľahšou cestou. Stretli sme sa vždy hore a mali sme parádne poobedie.
Bolo tu aj pár ťažších bouldrov, z ktorých som vyliezol Wave Breaker 7B, ale išlo skôr o taký celkový rodinný zážitok, kúpanie, atď.
Durmitor
Tento národný park sa oplatí vidieť. Je to trochu taká autoturistika za výhľadmi, alebo vážne celodenné túry, čo sa s deťmi nedalo. Nachádza sa tam aj nová bouldrová oblasť Sedlo, ktorú som chcel vyskúšať, keďže bola iba 15 minút autom od nášho ubytovania.
Kamene sú tam krásne, a keby to bola žula tak je to World Class, ale vápenec je predsa len ostrejší, chytovatejší a aj lámavejší. Strávil som tu 2 dni (aj keď prvý večerný „omrk“ trval len 35 minút), podarilo sa mi spraviť niekoľko 6-tkových FA-čiek, preliezť väčšinu existujúcich sedmičiek a vytrápiť sa v pár ťažších projektoch, ktoré čakajú na iných.
Crack Project SD, 6C, FA: https://www.flickr.com/gp/139102714@N05/91F4f91Mi7
No a takto som ukončil svojich 7 bouldrových dní, keď ma prišla rodinka zavolať, že im je už dlho a že odchádzame, lebo sa im už nechce jesť čučoriedky, ktorých bolo všade ako maku. Na pamiatku mi ešte stihli spraviť túto “lezeckú” fotku pod jedným z projektov…
Na záver
Treba ísť. Je to ďalej, ale dá sa. Je to vápenec, ale je pekný. A keď už tam budete, tak pozrite aj ďalšie oblasti, do ktorých som ja nestihol zavítať, pomôžte vytvoriť nové bouldre a pozdravujte Ilju. Prípadne to spojte aj so zvyškom Balkánu, lebo v Albánsku je Valbona, v Macedónsku Prilep a všade naokolo kopa novovznikajúcich oblastičiek a oblastí.
Týmto článkom oficiálne otváram jesennú lezeckú sezónu s lanom pred tým, ako sa presuniem na Devínske bouldrovky v zimnom období. Vidíme sa…
Mišo
Komentáre