- Tvoje top 3 bouldre v tomto roku. Vôbec nemusia byť tažké, proste tie, ktoré ťa niečím oslovili alebo mali pre teba hodnotu.
- Aký bol tvoj bouldrový rok/čo ťa zaujalo na českej a slovenskej scéne?
LUJZA MICHALKOVÁ
1.
V roku 2023, rovnako ako v predošlých rokoch, som sa najviac sústredila na preteky, ale ako mi je zvykom, do kalendára som si vmestila aj výlety na skaly. Takže tesne pred začiatkom pretekárskej sezóny v marci som sa spolu s repre tímom vďaka JAMES-u ocitla vo švajčiarskom Ticine s cieľom posunúť si hranicu a vyliezť 8A. Ale to som ešte nevedela, že ma Sára Šimeková nahypuje ešte ďalej!
Forever more 8A+, Brione, Švajčiarsko
Tento boulder má určite pre mňa tú najväčšiu hodnotu spomedzi všetkých, ktoré som kedy vyliezla. Úprimne, bol to boj. Na druhej i tretej session, dva dni pred plánovaným odchodom, som mala boulder komplet skrokovaný a už pripravený na vylezenie. No, čo by to bolo vyliezť projekt zrána, a tak som strávila ďalšie tri až štyri hodiny pokusovaním. A až hladná, zmrznutá a so štyrmi krvácajúcimi obtejpovanými prstami som ho dala (vďaka trpezlivosti a podpore Štefana Bednára).
Lato B 7B, Brione, Švajčiarsko
Ostatné dni vo Švajci som skúšala rôzne 7B-čka až 8A-čka. Matrac sme mali každý jeden, a tak keď Sára skúšala kolmičku, ktorou som sa ja už vyklepala hore, zobrala som si lezečky a mádžo a pridala sa k random chalanom, ktorí skúšali Lato B. Poradili mi feetfirst krok a za pár pokusov som ho vyliezla. Boulder spája klasický skalný štýl s moderným halovým a veľmi ho odporúčam!
Placebo 8A, Chironico, Švajčiarsko
Posledný deň sme sa boli pozrieť do pre mňa úplne novej oblasti a dali sme skupinový prelez Placeba – Dávid Závacký, Michal Grzyb, Martin Matúšek, Peter Kuric a ja (dúfam, že som nikoho nezabudla). Super lištová bodka na záver tripu a mohlo sa ísť domov.
2.
Ja veľmi nemám bouldrové roky, keďže som rada, keď sa mi podarí vpichnúť medzi tréningovú a pretekársku sezónu aspoň jeden bouldrový a jeden lanový výlet, ale teda určite to bol pre mňa prelomový bouldrový rok.
No a napriek tomu, že ja lezením žijem, tak veľmi nesledujem novinky z lezeckého sveta. Ale! Čo sa stane na slovenskej scéne, sa väčšinou ku mne zľava i sprava dostane. A teda chalani zase nesklamali a popadali 8B-čka od Peťa Kurica, Kuba Fábrica a iných, ktoré si určite zaslúžia pozornosť!
MARTIN ČERMÁK
1.
Traumatológia 7B, Tatry, Slovensko
Solitérní balvan v lesíku kousek od Štrbského plesa. Skvělá bílo-šedá žula a směry od pětky do 7C. Traumatológia vede ze sedu vlevo a jasnou oblou hranou šikmo hore. Tohle plácání oblin mi vždy sedlo, ale i tak si přelez vyžádal pár pokusů. Moc hezký!
Údolka 6C, Boulderberg, Česko
Jasná linka středem velkého bloku z údolí. Přes lišty, bočáky do madla a pak následuje šestimetrový dolez po dobrých s malinko opepřeným výlezem na vrchol. Pro mne bylo nezvyklé, že jsme ten den byli ve velké bandě asi 12 lidí, takže to mělo i atmosféru.
Lowelas right 7A, Tatry, Slovensko
Tohle se mi taky moc líbilo. Pár cuků ze sedu a krásný lehčí dolez na vršek. Zkoušel jsem i levou těžší verzi, ale moc to nedrželo. Bylo vedro = klasická výmluva.
2.
Bouldroval jsem v zimě a zjara v Chironicu, Chemnitztalu, Juře a samozřejmě, různě po Čechách. Pak jsem dal přednost více lanu, ale aspoň jednu náštěvu Tater jsem musel dát. Ta žula i příroda je prostě srdcovka. Ke konci roku a teď v zimě zase bouldrujeme. Taky jsem trošku pomohl Ondrovi B. s přípravou nového průvodce na Modřín, na který se letos můžem těšit. Balvanům zdar!
DÁVID „ZAVAKY“ ZÁVACKÝ
1.
Keby som začiatkom sezóny vedel, čo ma čaká, napísal by som si prorocké motto: „Lezenie som nehľadal, lezenie si ma vždy našlo.“ Ešte nikdy som voči plánovaniu nebol tak intenzívne pasívny. Každý môj výjazd sa totiž uskutočnil na základe nejakého pozvania, nejakej náhody, lezenie sa mi samo hádzalo pod nohy v tých najatraktívnejších ponukách a ja som len musel povedať áno. Úprimne, neviem povedať, ktorý z tých troch top bouldrov bol číslo jedna, dva a tri. Tie, ktoré ma oslovili najviac, ostali projektmi.
Monogamy 8A, Tatry, Slovensko
Bol to projekt v Malej Studenej doline – direkt verzia k bouldru Lowelas 7C. Proces som započal už v roku 2022 spolu s Mojmírom Kandríkom. V podstate sme k prelezu boli obaja veľmi blízko, len ja mám výhodu, že bývam pod Tatrami a nejak to FA vyšlo na mňa.
Prelez som spravil po návrate zo sústredenia Jamesu v Ticine, kde som dosť rýchlo preliezol niekoľko 8A-čiek a aj preto mi Monogamy prišla ako typické príjemne „švajčiarske“ 8A (aj keď mnohí tvrdia, že celkom soft). Mojmír to vyliezol hneď po mne a v sektore doplnil ešte niekoľko ťažších a naozaj kvalitných bouldrov, na ktoré som už nemal silu a čas.
Ak nám tatranský bouldering úplne nezrušia, odporúčam návštevu. Dlhé, atletické lezenie, veľa problémov od 6A po projekty za 8B a viac.
Hole in One 7C+, Rocklands, JAR
Som fanúšik skákania a chcel by som radšej písať o Flying Guitar Thief 8A, ktorý som už mal na pekáči, no upiekol som sa v ňom nakoniec ja a to celkom výdatne – úplne som si v ňom roztrhal dlane. Hole in One bola taká náplasť na rany, šlo to tretím pokusom, moje skákacie sebavedomie tak zatiaľ neumiera.
Infidele 7C, Fontainebleau, Francúzsko
Za tento ultra klasický problém v Bas Cuvier som naozaj vďačný. Skúšal som ho náhodne niekoľko rokov a postupne sa mi zadarilo preplaziť sa až k topu. Takéto procesy mám veľmi rád – keď si lezec zvyká na pozície a pomaly pridáva pol kroka, krok a raz to proste rýchlo klapne.
2.
Na domácej scéne sa podľa mňa deje to, že sa pomaly, ale isto láme stagnujúca výkonnostná hranica. Už na jarnom sústredení si mnoho veľmi mladých bouldristov zdvihlo svoje maximum a číslo 8 bolo na dennom poriadku. Keď vidím, čo sa deje na scéne s lanom, mám pocit, že nový rok môže zdvihnúť latku aj v boulderingu.
EDO HOMOLA
2.
Tak tento rok som sa stal znovu horolezcom, lebo som poliezol viac liepakov v horách ako v doline.
Začiatkom jari sme objavovali nové možnosti na Červenom kameni pri Ilave, trochu šliapania do kopca, ale celkom fajn oblasť miestneho významu. V máji sme navštívili Dobrú Vodu a dobre sme si zaliezli a zabavili sa.
Potom začalo byť teplo, tak padol nápad ísť sa schladiť do hôr, kde bolo ale, tuším, ešte teplejšie. Voľba padla na novoobjavený kameň Traumatológ. Je to skvost a sen škrabkových aj oblinovo-bandaskových liepačov.
Tatry som prestriedal aj nižšími Tatrami a kameň Pošta mi odoláva zo všetkých strán aj po niekoľkých nájazdoch. Ale ja to nevzdám!
Bolo treba ísť aj na Jedličné pri Ilave poskúšať staré resty, niečo sa podarilo, ale ešte som si čosi, teda vlastne dosť, nechal do budúcna.
No a nemohol som, samozrejme, vynechať Chtelnicu, kam sa občasne vraciam na svoje nekonečné projekty. Bol som pozrieť aj novinku – kameň Nad prameňom. Liepak Rybolov mi prišiel schodný, že dám na flash, ale som sa riadne mýlil – hneď ma švaclo o kameň vľavo, po vymýšľaní rôznych softov som bol taký doriadený, že som to musel vzdať.
Vrátil som sa tam asi silnejší, lebo som hneď odlomil z krehkej lištičky a odtrhol kožku na prste. Potom ma to pustilo, aj keď som trochu pomotal nohy. Skúsil som aj pravý liepak – krokovo je veľmi pekný, ale krok do výlezu mi prišiel dosť odvážny a sám som si netrúfol.
No a čo sa týka našej lezeckej scény, keď vidím v denníčkoch, koľko tam majú mlaďasi nabúchaných 9a-čok, tak sa o budúcnosť športového lezenia nebojím.
ŠTĚPÁN STRÁNÍK
1.
Blatant 8B, Holštejn, Česko
19.5.2023: Dnes je asi poslední velmi chladný den před létém a já toho využívám na návštěvu Holštejna, cíl je jasný: Blatant. Lezu trochu jinak než kluci, ale mučivé lišty a stisky jsou brutální. Jeskyně je perfektně vyfoukaná, po rozlezu cítím, že dnes by to mohlo jít. Po asi 45 minutách dávám dnes asi na čtvrtý pokus, i když se skoro sesypu z výlezu. Pro mě hodně těžkej boulder a vůbec to není můj styl.
Comp Style Stand 8A, Chřiby, Česko
V nedávné době vylezl Martin Švec parádní lini ve Chřibech u Kozla. Na Hradbách jsem snad nikdy neboulderoval a je to tu parádní, jsou tady hezké lehké bouldery, pak jedna těžší deska. Já mám v merku třetí variantu, a to převislý bubínek, kde je boulder Comp Style ze stoje a ze sedu.
Start ze stoje je celkem těžký, z dvouprstovky na spoďáka a oblinky těžký krok do dobré obliny, pak jeden lehčí krok do oblého většího chytu a daleký nápal do velké díry. Nejdříve to vypadá, že ani neudělám první krok, ale nějak se rozlezu a už padám ve skoku, tady vymýšlím jinou nohu a když doskočím, už nepouštím.
Springboks 8A+ a All Black 8A+/8B, Držková, Česko
Na Držkové mám z jara dva projekty. Na hlavní skále je totiž dost projektů k přelezení. Jeden směr je přímo přes spoďáky rovně do boulderu Maxipes Fix a druhý ze spoďáku doprava do žebra a zpět doleva do oblin a topového madla. Jediný, co to trochu kazí, je divný nástup z kamene.
Na jaře mně vůbec nešly dva kroky, vlevo dole je totiž děsivě hnusná noha, do který je důležitý nesmírně zatlačit a přiskočit spoďák. Krok doprava mě taky nešel a už vůbec přiskočit druhý spoďák a prostoupat nohama nahoru.
Boulder doprava jsem vylezl asi za hodinu a rovně za další dvě, s klasou vůbec nevím, ale nahazuji Springboks 8A+ a těžší linie All Black 8A+/8B.
2.
Sezónu 2023 jsem zahájil skvěle a to 4. místem na prvním nominačním závodě v Praze Jungli. Druhý závod se konal o 14 dní později a podařilo se mi po 9 letech stanout na stupni nejvyšším. Tyto dva závody mi zajistili místo v české reprezentaci a snový návrat na domací SP v Praze. Skončil jsem na 77. místě, pravděpodobně můj poslední mezinárodní závod, ale možná…
Na mistrovní republiky jsem obsadil 9. místo a netajím se tím, že to bylo určitě zklamání. Snažil jsem se tomu podřídit dobrou přípravu, ale osud byl trochu proti. Celkově jsem v Českém poháru obsadil skvělé 2. místo o dva body za Lukášem Mokroluským, tak blízko k celkovému vítězství už asi nikdy nebudu, ale vážím si i tohoto.
Dost mě zaujal Honza Štípek na reprezentačním soustředění v Praze v prosinci. Jsem moc zvědavý, jak dobrý letos bude a přeju mu, ať se mu moc daří na závodech světového poháru.
PETER JAKABOVIČ
1.
Pre mňa bol rok 2023 o akomsi zotavovaní sa zo zranení a o príprave na výjazd do afrického Rocklands, ktorého som sa nakoniec ani nezúčastnil.
La Piramide 7C, Mogán, Gran Canaria
Liezť som začal niekedy okolo začiatku februára po pomerne dlhej pauze (asi tri mesiace). Sila sa mi našťastie celkom rýchlo vrátila a jarné prázdniny som strávil na Kanárskych ostrovoch.
Ešte pred príletom ma očarila krásna línia v ešte krajšom prostredí – La Piramide. Hneď prvý deň som sa do bouldra nadšene pustil, no napriek pár dobrým pokusom som vôbec necítil, že by som mal nejakú šancu. Rozhodol som sa však, že vždy večer po lezení ho chvíľu poskúšam a uvidím, čo to dá.
V priebehu dvoch týždňov som sa celkom dobre rozliezol a do celého ostrova úplne zamiloval. Krásne bouldre ako El Cangrejo, Hueco Zap či nádherné, pohybové Criterio Canario ma úplne očarili. Asi dva dni pred odchodom sa mi nakoniec podarilo vyliezť aj krásnu El piramide, no napriek tomu sa mi vôbec nechcelo ísť domov. Úprimne dúfam, že sa tam ešte aj s celou našou partiou vrátim.
Arabesque 7B+, Fontainebleau, Francúzsko
Po príchode z Kanárskych som sa pustil do mojich starých projektov. Doliezol som si nejaké veci v Karpatoch a v Tatrách a pomaly som sa chystal na Rocklands. Nanešťastie sa mi začiatkom mája objavilo zranenie na dlani, ktoré síce nesúvisí s bouldrovaním, ale napriek tomu pri lezení bolelo. A tak som asi prvýkrát strávil letné prázdniny bez lezenia.
V septembri sa mi to trochu zlepšilo, a tak som sa rozhodol, že sa skúsim rozhýbať na už tradičnom jesennom bouldrovaní vo Fontainebleau. Napriek počasiu, ktoré vyzeralo, že nám vôbec nebude priať, sa nám podarilo byť na kameňoch skoro každý deň.
Veľmi som chcel v sektore Cul de Chien vyliezť boulder Arabesque, ktorý ma neočaril ani tak tým, že má pekné pohyby, ale skôr tým, ako mi strašne nešiel – ani za nič som sa v tom nevedel pohnúť. V posledný deň som sa rozhodol, že tomu ešte dám šancu. Boulder sa mi nakoniec podarilo dať a vzhľadom na to, ako ma vytrápil, si ho veľmi vážim.
Večierka 7C, Kamenné, Slovensko
Posledný z mojich top 3 bouldrov je Večierka na bolestivej Agpaoe na Záhorí. Skúšal som ju asi dva roky dozadu a nakoniec som sa v nej aj zranil a istú dobu neliezol.
V novembri sme s Kubom nasadli do auta a povedali sme si, že sa cestou rozhodneme, kam vlastne ideme, lebo bolo tak mokro a škaredo, že sme ani my sami neverili, že by mohlo byť niečo suché. Nakoniec sme zamierili na Kamenné, ktoré nejakým zázrakom bolo jediné suché. Netrvalo dlho a Večierku sa mi podarilo skrokovať a nakoniec aj vyliezť (aj keď prsty som si asi od polovice necítil).
Tento boulder je pre mňa to najcennejšie a asi aj najťažšie, čo som tento rok vyliezol.
IVO CAPKO
1. a 2.
Tak čafte lidičky opäť.
Ja tento „rock“ 2023 na drzáka spojím obe odpovede do jedného textu. Nemám totiž nič moc nového, s čím sa pochváliť na šutroch. Stále sa plácam, viac-menej spokojný vo svojom leveli. No čo je pre mňa dôležité, progres stále vidím i cítim.
No ale predsa len troška o konkrétnych bouldroch?
Je pre mňa každým rokom ťažšie odpovedať, pretože mi so šedinami akoby i tie spomienky rýchlejšie do mysľomisy utekali. Asi je fakt už načím založiť si denníček (Braňo G. by mal radosť). No ale áno, samozrejme, mám nejaké bouldre, ktoré si tento rok pamätám a budem aj naďalej.
Mnohí viete, že sa ako pomocník snažím Tomasovi udržiavať v chode (prípadne i vylepšovať) Climbing bus. Aj preto sa najviac mojich bouldrových zážitkov spája s Fontáčom. (A okrem toho, už ma od minulého roka lano svrbelo v skrini, tak som na Slovensku v 2023 skôr toto pokúšal po troškách a fakt ma to baví).
Aj tento rok sa musím pristaviť pri francúzskych pieskovcových kráskach, ktoré tak milujem, že si naši „kliento/kamoši“ zo mňa už robia legendárnu srandu, keď sa im snažím každý jeden šutrovský skvost predať s vetou: „To je tak nádherný boulder!“ Pre mňa fakt naozaj i je!
Asi nepoznám vo Fontáči niečo, čo by ma fakt nebavilo (teda okrem čistenia odpadu v sprchách na baráku). Určite to bude i tou čarovnou atmosférou lesa, ktorý tak krásne dopĺňa všeobecnú predstavu európskeho bouldrového raja.
No a medzi tie moje najkrajšie a najmilšie pieskovcové klenoty patrí i L’Angle Ben’s 7A+. Mnohí tú ostrú krásku poznáte. Mnohí sa s ňou snáď, tak ako aj ja už mnohokrát, pohrávali a mnohých aj milosrdne pustila až tam, kde zažiješ ten intenzívny pocit, ktorý je pre bouldristu dôvodom, prečo po šutroch lezie.
Mne táto krásavica stále nedopriala to blaho, ktoré nám na tvárach vždy vyvolá úsmev a žilami preleje teplý pocit úspechu. A predsa som za každý pokus vďačný. A tiež som rád, že sa viem naozaj a úprimne tešiť na každý ďalší pokus, keď sa dotknem tej hladkej vyleštenej hrany, prstom nahmatám ten malý neexistujúci stup a po každých vrátkach či šmyknutom pokuse si zakričím do lesa, ale nakoniec sa usmejem, poprášim dlane a pôjdem do pokusu ďalšieho.
A nielen vo Fontáči. Takto to mám kdekoľvek. V Levitácii na Končitke, v tajnostkárskom NÖ, vlastne kdekoľvek, kde som sa vyskytol i kam ma raz snáď boulder vetriská nepredvídateľné zavejú. V podstate som zistil, že to je pre mňa esencia môjho boulderingu. Aj preto mi nikdy nevadí opakovať s našimi kamaráto/klientmi akýkoľvek boulder, ktorý ich zaujme.
Tento rok bol pre mňa veľmi intenzívny. Aj v osobnom živote, aj v climbingbusovom i mojom lezeckom. Búrok i radostných chvíľok bolo neúrekom, bolo to pestré i bolestivé, ale práve aj preto – tým som si istý – objavujem v sebe také tie hlbšie dôvody, nielen toho, prečo bouldrujem a leziem, ale i žijem.
Viem, že je super snívať veľké sny, ale zároveň i práve preto vidím a vnímam, aké je dôležité vedieť zvládať a naučiť sa tým najjednoduchším a možno občas i otravným vecičkám, ktoré nám v konečnom dôsledku pomáhajú tie sny tvoriť i k nim mieriť.
Aj v boulderingu každým rokom akoby bola vyrovnanejšia úmera medzi tým, ako sa môj postup číselný spomaľuje (ale stále trvá), a pochopením a precítením toho, čo je vlastne pri lezení pre mňa dôležité a na čom mi záleží.
No a k druhej časti?
Jasné, že sledujem, čo sa okolo boulderingu a lezenia deje.
Sledujem a teší ma to, ako sa to okolo nášho pretekárskeho lezenia, okolo Tomasa a ľudí, ktorí sa tomu naozaj venujú, stále zlepšuje a parádne točí. A že sa to krásne prelína aj s lezením skalným, s lesmi a šutrami, koťogóm pri ohníku, smiechom i kľudom pod skalami, všetkým, čo mám aj ja tak rád.
To, čo ma, samozrejme, veľmi, veľmi potešilo, je hlavne každý technický a esteticky krásny prelez nášho Aďušína a všetko, čo sa mu aj vďaka jeho úžasnému prístupu k lezeniu a tréningom darí. Je to ale paráda, keď „tatkovi“ môže a je synátor inšpiráciou.
Čo ma tiež zaujímalo, zaujíma a sledujem to i teraz, je situácia okolo Tatier a, samozrejme, hlavne boulderingu, ktorému šuhaji tatranskí okolo Kuka, Zavakyho a mnohých ďalších venovali tak veľa času a srdca. Je mi smutno, keď vidím, ako sa nielen v tejto oblasti, ale i všade okolo nás stráca profesionalita, znevažuje nadšenie a dobré úmysly dobrých ľudí, ako je ťažké bojovať donkichotské boje (držím palce Tonovi Pacekovi a ostatným, čo to nevzdávajú) za to, čo má logiku, je živé aj vďaka sedliackemu rozumu a mnohému pozitívnemu, čo to tým, ktorí sa na tom podieľajú, i ostatným prináša.
A čo ma fakt teší, je vidieť takých malých krásnych krpcov ako v Tomasovom videu (prikladám moju kamarátku Ami s tatinom trénerom) i ich rodičov, ktorí sa im venujú:
Človek ako ja musí mať niečo, čo ho napĺňa a kde môže dobiť baterky, keď dochádzajú. A to je pre mňa lezenie. Bez striktného oddeľovania, bez sporov a nedorozumení, ktoré by sa nedali vyriešiť, ale plné smiechu a pohody, pocitu a nejakého vzácneho elixíru, ktorý mi v žilách prúdi stále, kým viem, že som toho súčasťou. Vďaka za to.
MOJMÍR „CYRIL“ KANDRÍK
1.
Breathe calm 8A+, Tatry, Slovensko
Ide o úplný skvost doliny a vyvrcholenie developmentu, ktorý sa tam podaril v 2023. Jeden z naj bouldrov, aké som kedy liezol, za mňa budúca klasika a jedná z tatranských „king lines“ na úrovni Nocturne. Klasa je asi mäkšia, ale to sa časom utrasie.
Durchsichtige Dinge 8A+, NÖ, Rakúsko
Čerešnička na torte jarnej rakúskej sezóny. Boulder som začal skúšať v závere marca, keď začínalo byť už teplo. Na prvej session sa mi podarilo urobiť všetky kroky. Prvý krok bol pre mňa absolútny limit a spravil som ho len raz po asi 2-3 hodinách pokusovania. Nasleduje ešte komplexné lezenie po lištách s ťažko trafiteľnou pätou za hranou.
Na druhej návšteve už 1. apríla bolo pomerne teplo a preto som nemal absolútne žiadne očakávania. S podporou Ďuriho Ravasa som dokrokoval výlez (na prvej session som bol sám a bál som sa to skúšať – je tam nepríjemný dopad) a keďže som už mal strednú pasáž obstojne nalinkovanú, pustil som sa do ostrých.
Po chvíli sa mi podarilo urobiť prvý krok a stále som liezol, len som čakal, kedy ma vypne. Pätu som trafil parádne a zrazu som bol na hrane a stále som sa cítil v pohode. Bol som taký prekvapený, že som sa ani nestihol vystresovať v závere a podaril som mi aj prekérny preklop do platničky.
Prelez ma veľmi potešil, nádherná priama línia po lištách, žiadne omáčky, v kuse zaujímavé lezenie a kroky. Pre mňa najťažší boulder roka.
El Gauhara 8A, Zillertal, Rakúsko
Nad týmto bouldrom som slintal od roku 2008, keď som videl video z Petzl Rock Trip z Zillertalu. V tom čase som liezol možno 6B a o prelezení niečoho takého sa mi ani nesnívalo.
Tento rok som sa ale už cítil výkonnostne pripravený a keď sme plánovali výlet do Zilošu, namotal som aj Aďa Capka s Ďurim Ravasom a prvý deň sme sa okamžite zložili pod týmto skvostom. Les je už síce preč, ale boulder je stále pôsobivý. Po ochytaní chytov som ostal zaskočený – zdali sa mi príliš dobré na 8A. Tak prečo nie, skúsme flash.
Vo flash pokuse som ale zlyhal v závere, pozrel som si ho teda ešte raz a vyradil soft Aďovi. Ten to poslal hneď z prvej a ja som po chvíli tiež nasadol na „send train“. Zo sna sa stal krásny moment: dokonalý kus žuly a parádna session s kamarátmi. Trvalo to síce 15 rokov, ale stálo to zato! Krásna motivácia do ďalšieho tréningu.
2.
Zaujali ma dvaja mládenci: Marko Sedlačko a Maňo Matúšek. Myslím, že majú obaja iba 16, ale tento rok krásne zabúšili. S Markom mám možnosť trénovať a v 2023 urobil neskutočný progres, veľmi sa z toho teším. S Maňom som mal možnosť si zaliezť na boulder blaste a myslím si, že má tiež pred sebou veľkú budúcnosť. Obom chalanom prajem veľa chuti do tréningu, trpezlivosti a kopec bouldrov bez zranení!
TEREZA KOZLOVÁ
1.
El plus del autobus 7B, Albarracín, Španielsko
Jednoznačně můj TOP boulder roku 2023. Krátký strop po velkých chytech a pak kolmáč, řekla bych technický a nádherný s výživným výlezem. Vloni jsem do toho nakoukla, letos to nachodila, pak v tom křuplo koleno, pár dnů pauza, v závěru jsem ještě měnila program, a pak to padlo. Radost veliká.
Wielki Szu 7B, Batorowek, Poľsko
Silový začátek s krásným kolmým dolezem. Vysoké bouldry úplně nevyhledávám, sem mě Dejv trochu nahnal a díky mu za to. Moc pěkné.
Vanlu rules 7B, Albarracín, Španielsko
Sem mě taky dostrkal Dejv, že je to lehké, ale bylo to spíš o malém fíglu. Lehké mi to ale nepřišlo. Každopádně zajímavý a zas jiný boulder, průtlak přes patu a dlaň v rajbáčku. Povedené.
2.
Můj bouldrový rok byl zase super. Hodně návštěv polského Batorowku, tělo si zvyklo a bouldry přestaly odolávat. Na podzim se nám podařilo vyjet směr Albarracin se zastávkami ve Ferleitenu, Argentiere, Ailefroide a Annotu na celých 10 týdnů, úžasná dovolená s rodinkou. Lezlo se, výletovalo se, co víc si přát. (Možná jen příště více fotit.)
JONÁŠ KOPECKÝ
1.
Muay Thai 8A, Modřín, Česko
Muay Thai je novinka z minulého jara od Štěpy Pochmana, jde o narovnání starého boulderu Thai-Box 7C+ a nového směru ze stoje Taekwon-do 7B+. Budu si tento přelez pamatovat, protože je to hezká vysoká linka se skvělýma krokama, přičemž oproti Thai-Boxu po cruxu není třeba slézat k zemi, kde hrozí škrtání zadkem o kámen, a taky proto, že obě dvě sešny strávené v tomto bouldru jsem si moc užil s dobrými kamarády.
Co se kroků týče, začne se ze sedu v levé části kamene a těžkými kroky za lišty a dírky se doleze do stand startu, kde se delšími kroky za lepší chyty pomocí technického přešlapování doleze středem stěny do madel a na vrchol.
Opium 8A, Fontainebleau, Francúzsko
Opium vede na pěkný převislý kámen z typického fontáčovského porcelánu situovaný v klidném lese mimo velké sektory. Je to v podstatě pár lehčích kroků za dobré chyty a pak brutální vývlaj, který s mojí délkou obnáší náskok do lišty při vypuštění špičky. V létě 2022 jsem v Opiu strávil 2 dny a toto léto na to se špetkou štěstí stačily cca 2 hodiny.
Občas mám ze sebe pocit, že jsem stále stejně slabej a přelézám bouldery jen díky technice. Tento přelez je pro mě takovým osobním důkazem, že přeci jenom postupem času sílím a zlepšuju se i po této stránce.
Dobrák od Kosti 8A+, Labské údolí, Česko
Dobrák od Kosti je úderná dvoukrokovka na levém břehu Labe. Začne se ze spoďáku, po pár krocích se nabere mikrolišta na tři prsty + milimetrový krystal na malíček a z té se kříží do větší, ale sklopené lišty, ze které se skáče do madla.
Tohoto přelezu si vážím asi ze všech za celý rok nejvíc. Nekompromisní síla byla vždycky mojí slabou stránkou, takže většina mých těžších přelezů byly spíš silově vytrvalostní bouldery, kde se obtížnost rozloží do víc podobně těžkých kroků. V tomto bouldru je obtížnost koncentrovaná do dvou kroků a dvou klíčových lišt a beru jako velkej úspěch, že jsem byl schopen takhle těžké kroky udělat i přesto, že mi tenhle styl kroků hodně sedí.
2.
Uplynulý rok byl pro mě méně aktivní než ten předešlý, co se týče těžkých přelezů, nebylo jich zdaleka tolik co 2022. Na druhou i přes menší počet přelezů cítím, že jsem zesílil a zlepšuju se, což beru jako to hlavní. Teda to hlavní je samozřejmě užívat si čas ve skalách, v přírodě, s kamarády a rozhodně je to věc, které si na lezení nejvíc vážím, ale nebudu předstírat, že mi na výkonu nezáleží.
ADAM VÁŠ
1.
La Baleine SD 7B, Fontainebleau, Francúzsko
Sektor Petit Bois je skrytý pri mestečku Nemours na juhu lesov okolo tak známeho Fontainebleau. Jeho temná mikroklíma ponúka príjemné prostredie pre horúce dni. Počet bouldrov a ich kvalita je skromnejšia, no v strede malého sektoru sa týči brilantná „magnifique“ previsnutá hrana, ktorá finišuje dynamom z oblej lišty. Ak sa na ňu cez husté lístie prederú lúče slnka, s prelezom nerátaj.
Dobrá koža ma v tohtoročný výjazd našťastie podržala a dostatočné mikrotrenie mi umožnilo naskočiť do výlezovej špáry. Dynamické kroky na konci mi sedeli, keďže som si následne preliezol aj ďalšie tri varianty tohto parádneho bouldra, ktorý pri návšteve sektora naozaj nemôžete vynechať.
Water Roof 7B+, Fontainebleau, Francúzsko
Po odchode ostatných skupín sme v posledný fontáčovský deň skúsili jeden z najmladších sektorov lesa – Boissy Vallée de l’Église. Mladý sektor má naozaj hnusné rozlezy a pod 7A sem fakt liezť nechoďte. Postačí, keď sa pokocháte štruktúrami kameňa, ktorý tvoria malé oblé kamienky (istotne ich sem v minulosti prikotúľala akási mohutná rieka).
Malé centrum sektora tvorí asi 60° previsnutá jaskynka s parádnou linkou Water Roof za 7B+. Kamene na dopadisku dlhočizného bouldra som si obložil tým, čo nám ostalo. Lezie sa v strope a previse nízko nad zemou, takže kým sa zvyšok rodiny posiloval obedom, ja som hádzal jeden pokus za druhým. Po kľúčovom backende nasledujú už dobré chyty a ľahký výlez, v ktorom mi už len laktát zahral svoje divadlo. Dlhší rest ale situáciu vyriešil a ja som sa ocitol na vrchu ďalšej netradičnej, ale parádnej fontáčovskej linky.
Oblélhaní SD 7A+, Hradby u Kozla, Česko
Táto stará chřibská bouldrová oblasť, kde kedysi „řádili“ Svišť a ďalšie legendy nášho športu, bola nedávno znovuotvorená. Pre nové vydanie sprievodcu sme spoločne pomenovávali smery, ktorých mená ostali zabudnuté v základoch hradieb alebo ich časom odvial vietor až kamsi za Cimburk.
Centrálny oblý offwidth sa lezie po ľavej hrane a prichytávať smieš ešte oblejšie misky – táto súhra oblých tvarov tvorí klamlivo jednoduchý smer. Trefne som ho pomenoval Oblélhaní (či obléhání… Hradieb?). Pozor, nenechajte sa „obelhat“, boulder vie potrápiť!
Oblélhaní som si zo stoja vyliezol už začiatkom roka spolu s Frodom. Variant zo sedu som skúšal znovu a znovu aj pri ďalších návštevách. Už viem, že podmienka je tu na pieskoch základ. Vybral som sa teda počas prvej zimnej fujavice tento boulder konečne zdolať. Prsty mrzli, snežilo mi do lezečiek, do tenisiek, za krk… Našťastie bola kľúčová časť krásne suchá a mrazy konvertovali šmykľavý piesok sťaby na žulu.
Po ometení výlezu som začal dávať pokusy, pričom mi zasnežená bouldermatka podhadzovala sneh na gumu lezečiek, čo moju situáciu mierne komplikovalo. Viac takýchto šancí už nebude! Dávam sa dokopy a boulder konečne topujem. Ach, to je následnej radosti – poznáte to, keď sa brodíte päťcentimetrovou vrstvou čerstvého snehu a šmýkate po zamrznutom lístí na gume bez dezénu, s cieľom dostať sa naspäť aspoň na ten zasnežený matrac?
2.
Môj bouldrový rok bol príjemný. Dva týždne vo Fontáči v strede mája prekvapili možno aj chladnejším počasím ako tradičná bouldrovačka v okolí Veľkej noci. Kubo ma zachránil dávkami antihydralu a kožu som mal snáď zázrakom po celý pobyt. Okrem toho mi lokálne návštevy chřibských pieskov spríjemňovali víkendy, tak ako aj návštevy kremencov v Karpatoch počas návštev rodiny na Slovensku. Podarili sa zosadiť niektoré staré projekty, no ostáva toho stále veľa a v 2024 bude treba riadne zamakať!
TOMASO GREKSÁK
1.
Mával som roky, keď z tej čistej záplavy nových oblastí a bouldrov bolo nemožné vybrať len 3 bouldre, aby som neurazil niektoré ďalšie aspekty vlastnej estetiky. Vlastne iba takéto roky som mával, odkedy bouldrujem. Bol som zvedavý, čo s touto štatistikou spraví prvé rodičovstvo a teraz aj druhé.
Rodičovstvo zmenilo veľa v mojom lezení, ale našťastie tie zmeny boli skôr k lepšiemu. Viac si napríklad vážim čas, ktorý viem venovať lezeniu. To zo mňa spravilo kľudnejšieho a menej náročného lezca, respektíve lezca, ktorý si váži aj iné ako čisto estetické aspekty bouldra. O čo je menej času a o čo menej nových miest za rok navštívim, o to viac vystupujú do popredia niektoré zážitky a miesta. Tie, kde som prvýkrát, to majú ľahké, staré známe miesta, kde som už roky nebol, tiež. A práve tie sa dostali do top 3.
La Piramide 7C, Mogán, Gran Canaria
Už tradične školské jarné prázdniny trávim s juniormi niekde na skalách. Je to taká ich odmena po dlhom a náročnom zimnom tréningu a pre mňa svetlo na konci tunela – krátke zimné dni bez slnka, zavretý často celé dni na stene polemizovaním o lezení, na ktoré už potom vlastne ani nemám chuť.
Mogán ma z toho marazmu vytiahol, aj keď vesmír sa trochu vzpieral – pred odchodom nám zrušili ubytovanie, odleteli sme až na druhý pokus, hneď prvý deň nám odtiahli auto… O to väčšia chuť bola do lezenia.
Boulder La Piramide je ikona Mogánu. Týči sa nad kaňonom a dohliada na všetko, čo sa v ňom deje. Pamätám sa, ako jeho rýchly prelez hneď v prvý večer bol vyvrcholením celej tej zimnej frustrácie a nezdarov a ako odštartoval skvelú kanársku žatvu s mnohými významnými juniorskými prelezmi.
Eskailera 7C, Jaizkibel, Španielsko
Jar väčšinou trávim s climbingbus.com vo Fontainebleau. Tam sa nabažím boulderingu, aby mi to vydržalo do teplých mesiacov. Rodinku ťahám so sebou. Pre nich je mesiac v baráku, kde sa každý týždeň striedajú noví ľudia, náročnejší ako pre mňa, ktorý to mám aspoň vyvážené lezením.
Tak sme v rámci vyváženia po fontáčovskej sezóne potiahli ešte na juhozápadné pobrežie Francúzska, kde to zas má veľmi rada Saška. Samozrejme, aj vyvažovacia dovolenka musí byť vyvážená. Krátke pátranie po lezení viedlo k veľmi príjemnému objavu v severozápadnom cípe Baskicka – Jaizkibel. Informácií málo a roztrúsených.
Bez sprievodcu, len s napozeranými youtube videami, sme si aj s rodinkou spravili tri výlety, keď sme spojili veľmi pekné prechádzky malebnou baskickou krajinou s nečakane kvalitným lezením na pieskovci. Eskailera bol len jeden z viacerých objavov, ktoré ma utvrdili, že sa na dovolenku do Baskicka nechám ešte ukecať.
South African Railways 7C, Rocklands, JAR
Návrat do Rocklands bol dlho očakávaný a vytúžený. Bolo to po piatich rokoch od poslednej návštevy a za ten čas som sa zmenil ja, veľká časť môjho života aj lezecká forma, a čakal som, že aj samotné Rocklands. Áno aj tam sa toho veľa zmenilo, ale to podstatné zostalo – atmosféra. Všetko od jedla, svetla, vône, západov slnka aj hviezdnej oblohy zostalo a spomienkový romantický optimizmus to vôbec neskreslil.
Tentokrát som tam išiel ale viac-menej pracovne, tak aj ambície a lezecké očakávania tomu bolo treba prispôsobiť. A tak sa zrodil „stosedmičkový“ projekt. Teda za 14 lezeckých dní vyliezť 100 bouldrov 7A a viac. Napriek tomu, že to malo byť o kvantite a nie o kvalite, priplietlo sa tam pár ťažších kúskov, väčšinou ale ako opakovaní už prelezených bouldrov.
O to vzácnejší bol boulder South African Railways, ktorý mi zostal „zapytlený“ ešte päť rokov dozadu a teraz som ho úspešne dobojoval vo vyberanej partii so Zavakym a Kubom.
Rocklands spolu s Buttermilks majú špeciálne miesto v mojom srdci, lebo vo mne vždy dokážu zapáliť až fanatickú vášeň pre lezenie, niečo, čo občas nedokáže ani Fontáč. Možno preto, že vo Fontáči netreba prekonávať bolesť, dlho plánovať a cestovať tam cez pol sveta. V Rocklands je pre mňa už pobyt vždy vybojovaný a zaslúžený.
2.
Od začiatku covidového obdobia som si vybudoval trošku bublinu v rámci informačnej psychohygieny. Takže vnímam viac udalosti vo svojom bezprostrednom okolí, ako v širšom svete. To v podstate znamená, že bližšie som sledoval hlavne úspechy a zlepšenia ľudí, s ktorými som mal bezprostredný kontakt.
U mňa bola topka sezóna Maťky Buršíkovej, Kuba Fábrica a Marka Sedlačka.
Maťkine nielen pretekárske úspechy, ale aj skalné. Mal som možnosť na vlastné oči vidieť, ako konzumuje 7C-čka a 8A-čka v Mogáne. Nenápadne a bez povšimnutia (Komisie alpinizmu) „vyhrala“ ženský bouldrový ranking na climb.sk za 2023 a to tam mala nahodený len spomínaný Mogán.
Rovnako nenápadne pôsobil aj Kubo Fábric so svojím prvým 8B a hlavne suverénne najviac bouldrami 8A a viac v roku 2023 (18!).
Marko je u mňa skokan roka. Chalanisko, čo v 2022 nemal, tuším, vylezené ani 7C, nasekal 45! (slovom štyridsaťpäť) bouldrov 7C a viac, vyliezol svoje prvé 8A a potom osem ďalších, svoje prvé 8A+ a potom tri ďalšie. Prakticky za zimu krúženia vo vertigovej 45-ke a fanatického absolvovania všetkých bouldrových výjazdov, kam ho zavolali, zo 7B+ na 8A+. BAM! Inšpiratívne, keby o tom ľudia vedeli. Tak aspoň teraz už možno vedia.
ANTHONY KAJAN
1.
Tak ako posledné roky, tak i tento uplynulý som sa boulderingu moc nevenoval. Moja pozornosť sa posledné tri roky uberala viac k trad climbingu. V máji som si ale doprial výlet do Fontáča, čo sa stane dúfam tradíciou, pretože tam zavítam i tento máj.
Z výletu som si odniesol Duel dans la Lune 6C z oblasti 95.2, z čoho som sa veľmi tešil. Prelez mi trval zopár pokusov, rozlúsknuť som musel prechod z madiel na aretku + finálny mantel.
Na bouldre som sa po návrate do Kanady dostal až v októbri na konci sezóny v domácom Squamish. Namiesto projektovania som si dal svoj štandardný V3-V5 okruh. Sú to moje najobľúbenejšie bouldre v tejto kategórii v oblasti pod Grand Wall.
Vrcholom mojej bouldrovej sezóny bolo lezenie v Red Rocks a Joshua Tree, kde už štandardne trávim upršanú kanadskú zimu. Prvýkrát som šiel dole sólo, a teda som mal pár dní, keď som si zašiel aj zabouldrovať. Je viacero kúskov, ktoré som si veľmi užil, vybral by som možno tieto dva.
Prvý je z Red Rocks, je to V4-ka s názvom Jones’n. Sit start s lištou a madlom, mierny previs, ideš do aretky, nahadzuješ pätu, posúvaš telo doľava, až vyletíš po celkom dobrom madle. Nemáš vyhrané, lebo mantel vyžaduje oblý crimp hore vpravo a veľmi vysokú nohu, aby si sa prekotil s váhou. Prvý deň som si ho opáčil, druhý deň som si prišiel po prelez.
Posledný bouldrík je môj onsight známeho highballu v Joshua Tree – White Rastafarian V2. Ideš po brutálnych sidepull madlách až do tretinky, kde musíš hodiť vysoko nohy a natiahnuť sa po dobrý rail. Na vrchu nie je nič, čiže musíš rockover a vymantliť to cez špičku alebo pätu.
2.
Môj bouldrový rok bol taký, aký len môže byť pre viac-menej tradičného lezca. Viac než bouldre ma tento rok tešilo, že som konečne liezol v Yosemitoch a nastúpil do The Nose. Nanešťastie sa nám s kolegom výlez nepodaril kvôli zdravotným okolnostiam, dali sme ale kopec iných vecí v údolí.
Tým premostím na to, čo ma zaujalo na československej scéne. Začnem Miškou Izakovičovou a Golden gate. Masívny výkon. Slovak direct Michala Sabovčíka a Richarda Nemca. Úspechy Jany Švecovej v boulderingu. A samozrejme úspešná mladá krv v podaní Martiny Buršíkovej na svetovej úrovni.
MICHAL GRZYB
1.
Entwash 8A, Brione, Švajčiarsko
Pre mňa asi najpamätnejší boulder jarného výletu. Šutrík sa mi z videí až tak moc nepozdával, avšak keď sme sa k nemu dostali, tak som stál pripravený pod nástupom skôr, ako sme rozložili matice. Perfektná silovka s parádnym koordinačným pohupom. Určite stojí za návštevu.
Svetlo hviezd v latríne 7C+, Bratislava, Slovensko
Veľká namotávka v okolí Bratislavy. Bouldering po normálnych chytoch kúsok od bytu. Čo viac si priať.
Extremely loud & incredibly close 8B, NÖ, Rakúsko
Za moje dlhoročné lezecké pôsobenie mi asi žiaden boulder nesadol svojím štýlom tak, ako tento. Kroky po lištách jak ušité pre mňa. Veľká spokojnosť.
2.
V 2023 som strávil najmenej dní na skalách za minulé roky. Napriek tomu to bol úžasný rok vo všetkých oblastiach môjho života. Po záverečnej rekapitulácii mám pocit, že mojim lezeckým dňom ešte nie je koniec. Tak s chuťou do nového roka a sezóny.
MARTINA BURŠÍKOVÁ
2.
Počas nabitej a úspešnej pretekárskej sezóny 2023 som si našla čas aj na skaly.
Počas jarného sústredenia na Gran Canarii (Kanárske ostrovy) som si vyliezla moje prvé 8A – Tini Desplome (stand). Silový 3-krokový boulder s cruxom cez ostrú lištičku a zradnú pätu. Rovnako sa mi tam podarilo vyliezť množstvo bouldrov od 6A do 8A – napríklad La Nuble 7C, El Cangrejo SD 7C+, Cthulhu 7B, La Pyramide 7C, El Volante 7B.
Nasledovalo dlhé pretekárske obdobie, počas ktorého čas na skaly nebol.
Po sezóne, v októbri, sa mi podarilo vyliezť Neurotika 7A v Chtelnici. Prvýkrát som ho skúšala počas covidu v 2020. Odvtedy som dala pár pokusov, ale moc som sa nepriblížila k prelezu. Tento rok som však rýchlo našla správnu betu cez kamienky a nakoniec som ho konečne vyliezla.
Aj tento rok sme pokračovali v tradícii „dušičkového Fontáča“. V množstve 7A-čok a 7B-čok sa mi najviac zapáčilo L’Abattoir 7A+ v Bas Cuvier. Pekný technicko-silový bouldrík na tom istom balvane ako L’Hèlicoptére alebo Le Carnage. Nie je veľmi známy, a tak mi proces hľadania všetkých chytov a stupov trval pár pokusov, ale určite to stálo za to. Po ťažkom lištovom nástupe a pár krokoch na oblých lištách nasledoval kríž do spoďáku a dlhý krok do výlezu.
V Bas Cuvier sa mi podarilo vyliezť aj môj dlhoročný projekt Chicorée 7A. Je to položená platnička po minichytoch, v ktorej je cruxom 1. krok – odlepiť sa od zeme.
Toľko môj skalkový rok 2023 a snáď aj v roku 2024 bude čas a možnosť niečo zaujímavé vyliezť.
JAKUB FÁBRIC
1.
Shosholoza 8A+, Rocklands, JAR
Tento africký boulder ma oslovil okamžite, keď som si robil ticklist pred výjazdom. Samostatne stojaci kameň už na prvý pohľad dáva najavo svoju dominantnosť a dynamiku. Neohromuje však len veľkosťou, ale aj pravou bouldrovou atmosférou, ktorú vytvára.
Dlhé kroky po dobrých lištách, kde treba pracovať nielen čistou silou na rukách, ale aj celým telom. Aj napriek tomu, že boulder má iba cca štyri hlavné kroky, vrcholový okamih jeho zdolania prináša neuveriteľný pocit, kde každý pohyb je prepojený s nekonečnou radosťou a slobodou lezenia.
El Aborigen 8A+, Mogán, Gran Canaria
Na 2. mieste sa nachádza boulder v Mogáne na Gran Canarii. Získal moju pozornosť pôsobivými krokmi a rôznorodosťou pohybov. Na prvý pohľad som váhal, či ho liezť, no keď som sa mu venoval bližšie, odhalila sa mi jeho skutočná krása. Zahŕňa lišty, obliny spoďáky a jeho charakteristické kroky vytvárajú príjemnú pohybovú atmosféru. Každý pohyb je niečím iným zaujímavý.
Pendragon 8A, Rocklands, JAR
Tretím bouldrom je Pendragon v Afrike. Bol jedinečný v tom, že bol na rozdiel od ostatných kameňov v okolí o niečo menší. Krásne kroky v previse s 50° sklonom, veľmi zlé stupy a na záver zakladanie nohy na netopiera dodávajú bouldru jedinečný charakter. Tieto typické kroky (akoby z kilter boardu) vytvárajú úplnú krásu a nezabudnuteľný lezecký zážitok. Bola to naozaj vychutnávačka!
2.
Bouldrový rok 2023 sa stal pre mňa zatiaľ najúspešnejším. Bol veľmi pestrý, liezol som na rôznych miestach, na piesku, vápenci aj žule, a keď striedam miesta, posúva ma to viac vpred.
V tejto sezóne sa mi podarilo zaliezť nielen na kvantitu (celkovo 141 bouldrov), ale aj na kvalitu, pretože som posunul svoje bouldrové maximum na 8B a úspešne zdolal 7C+ bouldre na flash. Táto moja zbierka ma napĺňa radostným pocitom úspechu. Objavil som nové oblasti a sektory, ktoré mi prinášajú ďalšie lezecké výzvy a ciele do budúcnosti.
Ďakujem Tomasovi Greksákovi, s ktorým som aj tento rok strávil v nových, pre mňa opäť neznámych oblastiach. Poďakovanie patrí aj všetkým, ktorí ma podporovali na ceste za novými výzvami a ktorí so mnou trávili čas pod kameňmi a zdieľali vášeň pre lezenie. Spolu sme vytvorili nezabudnuteľné zážitky. Teším sa na ďalšie spoločné dobrodružstvá.
MARTIN CHYTIL
1.
Cosmos 8A, Albarracín, Španielsko
Perfektní velký převis a klasika v Albarracínu, kterou nemůžeš vynechat, když tam jsi poprvé. Nemůžu se dočkat, až se tam zase vrátíme a zkusíme posekat nějaké pytle z minulého roku.
Der Nihilist 8A+, Zillertal, Rakúsko
Další super strop, který se mi povedlo vylézt v červenci. Jeden těžký krok ze startu a stropový dolez po relativně dobrých chytech. Jel jsem k tomu s tím, že to zkusím, a kdyžtak se tam jen okoupeme v řece a večer zalezeme jinde. Nakonec je to asi lehčí A+ a poslal jsem to rychle, okoupali jsme se a večer ještě zalezli jinde. Super den.
Duch bez tváře 8A, Bor, Česko
Na Duchovi už jsem byl dvakrát předtím. Vždycky byl spodek kompletně mokrý. Povedla se podmínka, bylo sucho a nálada po vylezení Raidena (8A) z předchozího dne byla super, takže přelezu nic nebránilo. Je to ale pořád jen část Zlatého draka SD, do kterého bych se rád podíval víc.
LENKA PAULINY
1. a 2.
Okrem dvojtýždenného výjazdu do Francúzska bol môj bouldrový rok viac trápením ako radosťou. Frflala som vždy, keď sme mali ísť po stýkrát na Medené Hámre či do lomu v Plaveckom Podhradí. Túžila som po nových dobrodružstvách, oblastiach a linkách. Nesmierne ma preto potešili novinky ako Krematórium či Tretie poschodie na Hámroch (pozn. redakcie.: oba sprievodcovia už čoskoro na boulder.sk), ale aj opačná verzia bouldra Bez lásky raj nenájdeš na Rybníčku alebo výlety na slávne moravské Chřiby.
Vyrazili sme fandiť aj na dva „world cupy“ – do Prahy (bouldering) a do slovinského Koperu (lano) – a to bolo svetové!
Smoliar 6C, Zochova chata, Slovensko
Deň pred Silvestrom sa javil byť – ako čoraz častejšie hovoria v správach – teplejší, ako býva zvykom. A to znamenalo jediné – bouldering.
Motivační guruovia hovoria, že keď chcete niečo dosiahnuť, treba si vizualizovať pocit, keď to dosiahnete. Odhodlaná „mentálne trénovať“ som si večer pred výjazdom ľahla do postele a rovno zaspala!
Trojica Fufu, Sensei a Ľuboš U. (naše lezecké prezývky) sa stretla na parkovisku Zochovej chaty a vyrazila za divokého veterného poryvu do hlbín lesa.
Smoliar je taký boulder, kde vás „zapáli“ už prvý krok. Potom si myslíte, že pôjdete vrchom, ale idete zvesený v rukách. Že výlez už bude zadarmo, ale od strachu sa vám začne všetko šmýkať. Pre ešte lepšiu predstavu: je to traverz cez pätu so silovým koncom, čo je kombo pre „búchačov“ a nie pre mňa. A predsa to vyšlo.
Le Traditionaliste 6A, Fontainebleau, Francúzsko
Vyliezť vo Francúzsku čokoľvek v stupni 6 je pre mňa malé víťazstvo. Dvojité šťastie som mala v sektore Mont Simonet. (Alebo to bolo preto, že je to tam ešte pomerne nové a klasa lieta.)
Chalani si flashli devalvačné 7A Silvergrey a bum, hneď vedľajšia linka – Le Traditionaliste 6A. Ohybný boulder, ktorý sme s Ferkom vyhlásili za najkrajšiu linku „francúzskej dovolenky“.
Neskôr v ten deň nám Oliver našiel ešte jeden „indoorový kúsok“ Seele 6B+ z jaskyne cez brucho na vrchol. Netrvalo dlho a mali sme hotovo. Čakala nás už iba večera a dva diely Toma a Jerryho s deťmi na domčeku.
Príbeh ale nekončí. Z Francúzska som si mohla priniesť aj jeden vzácny prelez kruto oblinovo-lištového bouldra Plat au Nez 6C v sektore Rocher de la Reine. Vysnívaný. Skrokovaný. Ale celková únava a stav kože na prstoch nepustili. Tak o ňom napíšem zase o rok, čauko!
FERO PAULINY
1.
Prechádzam si tých čosi vyše 220 bouldrov a nie a nie si vybrať. Problémom nie sú „slabé“ línie, skôr akoby mi na tej finálnej trojke až tak nezáležalo – veď by v nej mohlo byť prakticky čokoľvek. Ako zvykne písať Pavel Dundáček: „Jaro, léto, podzim, zima – na bouldrech je vždycky príma.“ Tak prečo vlastne vyberať, ktorý deň bol o čosi lepší, ako tie ostatné?
La Myosine (du bas) 6B, Fontainebleau, Francúzsko
Fontáč bol tento rok taký že: prechladnutie (Mont Simonet), dážď (Rocher de la Reine), natiahnuté lýtko (Franchard Isatis). No aj tak sa mu nič nevyrovná! Ako by aj mohlo, veď z deviatich lezeckých dní by som hravo zostavil aj top 10.
La Myosine v Drei Zinnen vlastne nie je ničím výnimočný boulder, zaujal ma však unikátnym krokom cez pravú zašprajcovanú špičku, cez ktorú som vyriešil väčšinu nepríjemných chytov. Potom stačí už len trochu zabrať a nakoniec si ešte zamantliť.
(Neviem, čím to je, ale „zaseknuté“ špičky mi nejako prirástli k srdcu. Taký Favorit na Krídle vo Svätom Jure by o tom vedel rozprávať. A cez jednu ľavú som v decembri na Psích skalách vyliezol Odtrhnutý vagón a na chvíľu zvažoval, či ho nedám do top 3. A to si k tejto bratislavskej oblasti už roky hľadám vrúcnejší vzťah.)
Mám rád tradície, špeciálnu radosť tak mám z toho, že sme aj tento rok končili dovolenku v sektore Petit Bois a ako posledný som si vyliezol boulder Rondeurs Ennemies 5-, ktorým vlani zakončila výlet Lenka. Určite stojí za pozornosť, ak by som však mal z „malého lesa“ vybrať top lezenie, bol by to unikátny traverz Remise à l’Heure 6A.
Ani náhodou 5C, Medené Hámre, Slovensko
Láka ma z denníčka vytiahnuť na svetlo sveta nejaké ťažšie kúsky, ale pravdou je, že som si samotný lezecký pohyb tento rok nikde tak neužil. A to je pritom všetko zdanlivo proti – je to malé, má to obmedzenia a traverzuje to kameň dokola. Ale ako hovorí klasik: No a čo! Má to skvelé pohyby a je to ľahké, telo sa tak rado prepne do módu „ja si to užívam, ja sa cítim dobre“. A o tomtom je predsa bouldering.
Mánička 6B+, Zochova chata, Slovensko
Nechal som sa počuť, že keď vyleziem Horizont 6B+ (jedna z parádnych noviniek na Rybníčku), určite ju vďaka unikátnemu prepadu cez špičku zaradím do koncoročného výberu. Ale nakoniec som predsa len vybral Máničku.
Oba bouldre však niečo spája – vyliezol som ich pár dní po sebe, na druhú návštevu a obe línie boli jediným cieľom výjazdu. No najmä, je to úžasné lezenie s nádychom čohosi náročnejšieho a svojskou atmosférou okolia. Či už je to machová pláň neďaleko Pezinskej Baby alebo popadané stromy v závetrí lyžiarskeho svahu pod Veľkou Homoľou.
2.
Rád by som na tomto mieste okrem ľudí, ktorí stále objavujú a udržiavajú naše srdcové oblasti, poďakoval Janovi „Čajovi“ Šálkovi (Nadzemí) a Martinovi Krasňanskému (Za skalami), že máme na československej scéne dva parádne podcasty, ktoré nás sprevádzajú na cestách za zážitkami. A že sa v nich občas objaví aj pure bouldering.
Neviem to poriadne vysvetliť, ale ak mám popísať najsilnejší „lezecký zážitok“ tohto roka, bolo to vtedy, keď som pod skalou objavil odkaz z pera Edgara Hillera pre Oliho Vysloužila. Nešlo o nič menšie, ako o strieborné Porsche 959 z roku 1986. Pure človečina.
OLIVER VYSLOUŽIL
1. a 2.
Každý uplynulý rok je našou reflexiou. Zbierkou rozhodnutí podmienených okolnosťami a kontúrami horizontu na konci cesty, po ktorej kráčame. Bola by veľká škoda prestať snívať a ochudobniť sa o momenty dávajúce nekonečnému hľadaniu krásy zmysel.
Tento rok bol pre mňa toho silným dôkazom. Akousi skúškou správnosti, že sny sa ako bumerang dokážu vrátiť presne na tie miesta, kde ich chceme cítiť pod prstami. V snahe napísať príspevok do ankety som sa trošku opustil a publikoval samostatný článok.
Nebolo ťažké vybrať TOP bouldre, skôr bolo náročné nespomenúť aj iné, ktoré museli ustúpiť impozantnosti a príbehu, no lezeckou krásou príliš nezaostávali.
Každý boulder je jedinečný a vždy sa nájde niečo nové, čo sa o ňom a o sebe môžeme naučiť. Niekedy aj spätne, o niekoľko minút, dní či rokov. Bola by veľká škoda degradovať ho na jednoduché číslo s písmenom, keď má moc podržať v rukách aj základné piliere nášho šťastia. Preto ma veľmi zaujme, ak niekoho nadšenie prerastá výkonnostný aspekt boulderingu a dokážem s ním zdieľať obdobnú vášeň pri pohári vína či na stretnutí zanietencov priamo medzi skalami – na mieste, kde to mám rád aj vďaka nim.
Zostavili: Oli a Fero
Príspevky prešli redakčnou úpravou.
Prvú časť ste už čítali? Pripomeňte si aj ankety z 2017 – 2022.
Komentáre