Stál som uprostred svojho najnovšieho raja. Okolitá podmanivosť bola vo výraznej presile, vplyvom čoho vo mne okamžite kapitulovali akékoľvek problémy. Príchod každej novej minúty znamenal silný atak na moje zmyslové vnímanie. Cítil som sa ako jediný kvietok vo svete včiel, pričom každá včela, ktorá prichádzala na opelenie, bola novým podnetom. Predstavte si to strašné bzučanie…
Obrysy pieskovca, ako som ho nikdy nepoznal, mi vryli do očí nezabudnuteľné obrazy. Stovky a stovky balvanov s nádhernými líniami. Nič silené, proste „čisté prírodné“ bouldre, núkajúce krásne zážitky. Každý z nich je jedinečný, každý chce od vás niečo iné. Chce, aby ste si ho zaslúžili…a vážili.
Tých 5 hodín cesty rozhodne stojí za to. Modřín je krásny. Ponúka nespočetne veľa možností boulderingu, vsadených do magickej krajiny. So svojim obrovským potenciálom je ešte len na začiatku svojej „existencie“, čo mu do budúcna predurčuje rušné dianie. Možno je to aj škoda, lebo teraz vám v tom tichu o výkonoch porozprávajú len biele fľaky na balvanoch…a také monológy mám ja obzvlášť rád.
Posledné šteklenie papradí na nohách bolo predzvesťou odjazdu. Prekročil som posledný kameň a nechal cez seba preliať posledný modřínsky vánok. Kým ho zavialo na druhý koniec lesa, stihol som v ňom nechať rozplynúť všetky svoje opatrné sny…
Oli.
Komentáre