Spatřil jsem Kometu…

Oli
Hlboko a pekelne bolestivo, nás všetkých zasiahla správa o pripravovanom Kubovom odchode do floridských pečivární. Po sľube, že budeme zásobovaní zaoceánskou korešpondenciou, sa nám ako-tak podarilo prekonať stav balancujúci na pokraji kolektívneho zrútenia. Keďže bol Kubo ochotný stráviť každý nepárny večer písaním pohľadníc, pocítili sme obrovskú túžbu patrične sa mu zavďačiť. A nepoznám lepší spôsob ako aktivitou, ktorá nás všetkých spája.

Túto oblasť netreba nijako zvlášť uvádzať, myslím, že väčšina magnéziových milovníkov už o nej aspoň dáke to minimum počula. A tak, preskočím teraz širšie geografické charakteristiky a prejdem k podstate. V hustých, prevažne listnatých lesoch, sa nad obcou Petrohrad ukrýva roztrúsené bohatstvo žulových balvanov. Aj napriek tejto cennosti sa u domácich obyvateľov často stretávate s nepochopením, že načo vy vlastne ťaháte tie matrace do lesa, resp. či sa vám oplatí jazdiť takú vzdialenosť kvôli dajakým šutrom. Darmo, oči laika bývajú slepé.

Keď mám hovoriť za všetkých, Petráč splnil naše očakávania. Postarala sa o to predovšetkým vysoká koncentrácia balvanov s ozajstnými bouldrovými skvostami. Ani dopadom niet čo vyčítať. Niekde boli až natoľko ideálne, že som musel premáhať túžbu neplesknúť sa len tak o zem. Jediné momenty, keď sme trošku vraštili obočie, boli pri nemohúcnosti identifikovať v sprievodcovi niektoré kamene. Popri petrohradskej veľkosti sektorov, niet nad živého prevádzača.

Ako som už spomínal, pučí sa tu na žule. Špecifikom Petrohradu je ale velkosť jej kryštálov, čo z nej robí krutého nepriateľa prstov. Vzhľadom na to, že sa mi ale nepodarilo vybaviť počasie aké som sľúbil, častý dážď nás “ochránil“ pred rýchlou stratou identity. A tak, pokiaľ sme práve nebouldrovali, bolo to práve preto, že sme si užívali suché miesta pod prevismi. Tieto romantické chvíľky narúšalo len oberanie malých pažravých zmrdov (cháp akoIxodes ricinus– kliešť obyčajný), ktorých je tu ozaj požehnane, poprípade Feďovo frflanie.

Asi 5 kilometrov od Petrohradu je obec Jesenice, kde môžeme odporučiť lacné a dobré bývaníčko v sympatickej turistickej ubytovni. Chatky s terasou sú ideálne na večerné chvíle nostalgie a rozoberanie životnej nespravodlivosti. A to všetko pri dobrom českom pivku.

Rád by som Vám ešte niečo povedal.. Ešte kým sa spustil finálny lejak petrohradského pobytu, zoradili sme sa pod ňu. Okamžite ma oblial pocit, s ktorým sa pri boulderingu často nestretávam. Je iná, núti vás zamyslieť sa a načrieť hlboko do svojich snov. Chce od vás prehodnocovať, prehodnocovať svoje úsilie a hľadať súvislosti. Vrhá na vás svoju váhu bez toho, aby sa pohla. Ona si to môže dovoliť. Totiž v tom okamihu som bol presvedčený o jej všemocnosti. Asi som si uvedomil, že niektoré veci sú ešte „nado mňa“ a sklopil som zrak. Kometa mi vstúpila do mysle, naučila ma pokore..

Oli.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *