Keď sa z kameňa stane symbol, človeka to za ním stále ťahá. Kiežby sa takýchto fešákov objavovalo v našich lesoch stále viac. Končitá ma klenot a my sme sa s ním nedávny víkend pekne vyhrali.
Chrumkajúc pod nohami obohacujú jesenní odpadlíci jar jednou z jej čŕt. Aj keď je zelená ešte zdržanlivá, postupne sa cez machorasty a prvé steblá trávy zbavuje spomienok na váhu bielej. Chudobné koruny stromov ukazujú ďaleko. Ich husto rastúce, štíhle a holé kmene vytvárajú množstvo dimenzií všetkými smermi. Multirozmerovosť v každom pomyslení. Konečne naspäť v lese. A s tým skvelým pocitom v prstoch.