Koncoročná potreba

Oli0
Toľko som prešľapoval z nohy na nohu, až som si povedal, že toto nie, veď ma snáď potrhá, ak tomu tento rok ešte nedám jednu šancu. Stalo sa teda, že posledným dňom v roku stíham ešte pred raňajkami zasadnúť na chate pod Končitou. Na záchodovom okienku si prezerám ľadové mozaiky 11 stupňového mrazu. Vlnobitie rešpektu pred zimou momentálne vyčíňa na brehoch môjho vnútra, neviem čo presne mám čakať. Len dúfam, že pre mňa nebude pohromou, ale popoženie cirkuláciu vzrušenia, ktorá bude bdieť nad mojimi prstami a ohrievať ich.

Po troch rokoch na Pukanci

Oli2
Tri roky nie sú málo. Pamätám, že to sme sa ešte len ochutnávkami bouldrov „outdoorových“ začínali ponúkať, čítali sme lezecké časopisy viac ako skriptá a učivá nutné sme nesvedomite zamieňali za kresby ideálov cez namakaných bouldristov vo videách a obrázky svetoznámych bouldrov na fotkách. Táto konzumná zmes nás ale bohužiaľ vzďaľovala od reality, že žijeme v krajine, kde onen šport neprekvitá ako holandská záhrada a že naše lesy (zatiaľ) neurodili žiaden Magic wood.