Boulder.sk

Aneb skaly, skaly, kde že ste sa vzali? ..Už pred pár rokmi ku mne odkiaľsi priletela túžba objavovať nepoznané. Šutre a skaly sú v tomto smere úplný unikát, bo už je v dnešnom svete naozaj málo vecí, ktorých sa ešte ľudská ruka nedotkla. A nezlezené skaly sú drahokamy, často špinavé, skryté pod vrstvou machu a hliny, no keď ich človek vyčistí a začne liezť, zrazu sa premiestni do novej dimenzie, kde ešte nikto pred ním nebol.

Toľko som prešľapoval z nohy na nohu, až som si povedal, že toto nie, veď ma snáď potrhá, ak tomu tento rok ešte nedám jednu šancu. Stalo sa teda, že posledným dňom v roku stíham ešte pred raňajkami zasadnúť na chate pod Končitou. Na záchodovom okienku si prezerám ľadové mozaiky 11 stupňového mrazu. Vlnobitie rešpektu pred zimou momentálne vyčíňa na brehoch môjho vnútra, neviem čo presne mám čakať. Len dúfam, že pre mňa nebude pohromou, ale popoženie cirkuláciu vzrušenia, ktorá bude bdieť nad mojimi prstami a ohrievať ich.

Riči nezaháľa a opäť tu máme novinku z jeho kuchyne.

Tri roky nie sú málo. Pamätám, že to sme sa ešte len ochutnávkami bouldrov „outdoorových“ začínali ponúkať, čítali sme lezecké časopisy viac ako skriptá a učivá nutné sme nesvedomite zamieňali za kresby ideálov cez namakaných bouldristov vo videách a obrázky svetoznámych bouldrov na fotkách. Táto konzumná zmes nás ale bohužiaľ vzďaľovala od reality, že žijeme v krajine, kde onen šport neprekvitá ako holandská záhrada a že naše lesy (zatiaľ) neurodili žiaden Magic wood.

Prvé jarné dni v Račianskych lesoch... Niečo mi našepkávalo, aby som tento krátky Luigiho príbeh zvečnil..