Boulder.sk

Spomienky sú komplikovaná vec, veď keď si pozerám staré fotky, neviem, čo si vlastne pamätám. Či to, čo sa stalo, alebo už len to, na čo som si spomenul, keď som ich videl naposledy. Je to ako tá detská hra na telefón, keď šepkáte druhému do ucha, čo ktosi povedal vám. Aj tam býva odkaz na konci riadne dopletený. Napriek tomu je tento text mojou snahou uchovať si čo najviac z tých vyše 50 dní pod bouldrami. Napokon, v konečnom dôsledku je jedno, aké presné spomienky zostanú. Jedno si budem pamätať stopercentne – bol som šťastný.

Klasifikáciu vymysleli bouldrom zapálení borci, aby dokázali svoju činnosť diverzifikovať v rámci náročnosti lezeckého problému. Vychádzajúc pri tom z prirodzenej možnosti skaly a schopnosti človeka adaptovať sa na vertikálny pohyb kopírujúci jej reliéf, položili základný kameň úžasnej hry s názvom bouldering. Ani táto lezecká disciplína by nemala šancu hlbšieho rozvoja a napredovania bez adekvátneho zápalu a neskrotnej obsesie.

Kým po minulé roky si človek pri čítaní zápiskov pocestoval po celom svete, v 2020 sme cestu nikdy nemerali ďaleko. Boulderingu sa to však našťastie nijako nedotklo. Ostal rovnako pestrý, to len my sme sa naučili krásu pohybov hľadať o čosi bližšie. Napriek všetkému sa slovom roka nestala korona, ale Tatry. Kým doteraz žili najmä v horolezeckých spomienkach našich (starých) otcov, už teraz je jasné, že sa raz budú rozprávať legendy o bouldrových dolinách. Aj preto máme takú radosť zo silnej generácie „násťročných“, ktorú čoraz častejšie vídavame s matracmi na chrbtoch. Ostaňte zdraví, nech sa zase šťastní a zaprášení stretávame tam, kde to tak milujeme.

Verní tradíciám sme aj tento rok oslovili niekoľko desiatok bouldristov a bouldristiek z ČS scény, aby sa s nami podelili o svoj rok 2020. Aj keď veľké dejiny ukázali svoju odvrátenú tvár, tie malé osobné sa mohli oprieť o našu vášeň pre bouldering. Ten pre nás nikdy nebol iba športom, ale až teraz sme naplno precítili, akým útočiskom pre nás všetky tie kamene s vôňou machu sú. Na preglejkách sa menej prášilo, zahraničných zápisov ubudlo, no objavili sme čaro okresných možností. Zdá sa však, že nech už sme sa stretávali pod karpatským vápencom alebo fontáčskym pieskom, radosť bola všade rovnaká. Veď ak sme zdraví a máme okolo seba bublinu najbližších, všetky výzvy sú razom ľahšie. Či už v každodennej realite alebo na matracoch pod projektmi.

Nie, to nie je preklep. Skutočne píšem o mojich naj bouldroch z roku 2019 až v decembri. Aj by som sa chcel tváriť, že dobré veci potrebujú dozrieť, ale bol som iba lenivý. Štyridsaťjedna dní na skalách, štyridsaťjedna dní potenia, mrznutia a pádov, no najmä štyridsaťjedna dní čistej radosti.