Boulder.sk

Mám rád objavovanie nových oblastí. Veľkých aj malých. Dokonca aj tých najmenších s jedným či dvoma kameňmi. Vtedy mi ich však musí situácia hodiť pod ruku, ale keď sa zhoda okolností udeje, vôbec mi nevadí zabaviť sa na dve hodiny aj pri chudobnejšom počte bouldrov.

To bolo ešte v decembri. Zašli sme jednu veternú a chladnú nedeľu do Chřibov na Moravu. Vplávali sme do pohoria z inej strany ako obvykle. Privítala nás Kudlovická dolina. Cieľom našej cesty ale neboli Senníky, úradujúca zvedavosť zvolala na nás z lesa od skál Košíkovských, ktoré len nedávno pričuchli širšej verejnosti ako staronový boulderingový lokál.

V šedi sa vždy pýtame, čo kriesi dušu zvädnutú. Nad hranami dní kalendárnych premýšľame a tie vzdušné a priestranné chvíle imagináciami vždy oddialime. Je ľahké dusna sa nadýchnuť, ťažké nieto ani naposledy vydýchnuť. Výzvou je však uchopiť, čo šťastnými robí nás, a do špiku posledného silno sa tým presýtiť.

Z hodín už začuť diktát blížiacej sa obedňajšej pauzy. Nedeľné váhy času začínaju byť v rovine. Nebude viac hodné skrývať telo vo vyhriatom podhubí perín. Človeče, ukáž odvahu vymaniť sa z pohodlia a zhoď tú nohu na pevnú zem! Bouldrovať dnes chce, no nie a nie to dokázať. Ej, ale by na nás discplinovaní bouldristi palice lámali.