Boulder.sk

Vstávanie o deviatej ráno. Poriadne raňajky, káva, leňošenie do obeda. Držková polievka, sekaná či rezeň, poobede krátka prechádzka, návšteva, alebo len povaľovanie sa s knižkou a večer oddýchnutý po celom dni zaspávať s myšlienkami na zajtrajšiu prácu. Tak presne takto NEvyzerala naša nedeľa. Kým niekto sa mohol hostiť na polievke a sekanej, my sme si užívali vlastnú porciu fúkanej na českom piesku - na Držkovej.

Jún graduje a s ním aj teploty. Do tretice sa víkend po víkende vyberáme na Moravu, stále menej odetí a viac opálení. Zaváraní bouldristi, to vám je tam v poslednej dobe vychytená lokálna špecialita. Hneď po Držkovej.

Chudák jeden nezainteresovaný by si aj pomyslieť mohol, že sme sa v nedeľu ponáhľali kamsi za kontroverznou polievkou, ktorá ľudí na dva tábory rozdeľuje. Buď ju máte radi, alebo sa vám hnusí. Nie, v našom prípade nešlo o wellness zvieracích vnútorností, ale o pieskovcové dobroty spod ruky kulinára sídliaceho neďaleko Zlína, ktoré nám teda rozhodne chutia.

Krátke dni, sychravo, zima. Klasická jeseň, kedy sa sám seba pýtam, či tomu lezeniu aspoň trochu chýbam. Presviedčam Peťa a Majku, nech namiesto mrznutia na Hrádku idú so mnou obzrieť bouldre na Držkovej. Istý nemenovaný portál s jeleňom nedávno totiž publikoval článok s množstvom slnečných fotiek, ktoré nabádali k návšteve.

Milujem to vzrušenie zo spoznávania nových oblastí. Či už preslávených, zabudnutých, bájnych, alebo len prudko lokálnych, vždy ma ide pred premiérovou návštevou rozdrapiť od zvedavosti. Takmer ako za mladi, keď som za prejavy dobroty dostával kindervajíčka.