Boulder.sk

Bouldering ma veľa naučil. Jedno z jeho najcennejších posolstiev sa ukrýva v kompletnom stotožnení sa s neúspechom. V akceptovaní, že je podstatnou súčasťou hrboľatej cesty, na ktorej zakopnúť nie je žiadna hanba, práve naopak. Je to absolútnou nevyhnutnosťou, aby sme si vážili a užívali ďalší posun. A predovšetkým cítili, že už je naň čas.

Oblasť Medených Hámrov a lomu Prepadlé za Borinkou je už nejaké to desaťročie známa pre svoj skalolezecký potenciál. Za posledné roky sa tu vďaka usilovným majstrom zrodilo množstvo ciest a dnes už patria Medené Hámre ich počtom medzi tie väčšie oblasti na Slovensku. Boulderingový potenciál je oproti skalolezeckému mierne v úzadí, no napriek tomu možno hovoriť o pomerne dobrých lokálnych možnostiach.

Vonku prší a ja premýšľam. Koľko kvapiek pohltí pôda, koľko vody pretečie mriežkou kanála, koľko listov padne na zem z jedného platanu, koľkokrát sa vlastne nadýchnem za ten čas, ktorý trávim premýšľaním nad jedným lezeckým krokom? Len jedným. Spravil som ho minimálne stokrát, ale stále mi na ňom niečo nesedí, stále nie som jeho pánom a úspešnosť jeho prevedenia má trhliny, ktoré sa mi zakaždým nepodarí zrepasovať. Vyzerá to na sled niekoľkých daždivých dní. Veľa vody, veľa listov, veľa nádychov.

V okolí starého a známeho Rybníčka sa nachádza viacero zatiaľ nezmapovaných sektorov, ktoré ukrývajú zaujímavý potenciál. Balvany sú to zväčša veľmi vďačné, majú veľa chytov, a vďaka tomu sympatické obtiaže pre radosť väčšiny. Jedným z takých sektorov je aj tento nad horárňou, v ktorom už bouldroval nejeden pamätník, ale až dnes sa Mišovým pričinením dočkal sprievodcu.

Vidím to úplne jasne. Keby to bolo video z produkcie Mellow, cesta cez cintorín by viedla k nejakej epickej línii s higballovým nádychom. Divoký strih by poskakoval z mramorových náhrobkov na kráčajúci sprievod bouldermatiek. A diváci by si – obklopení toľkou pietou – nevdojak kládli otázku, či to za to riziko vlastne stojí.