Boulder.sk

Týždeň papierový z kalendára ubehol rýchlejšie ako päť pracovných dní, ktoré v pästiach od pondelka do piatku zvierame. Ony vypadnú nám spolu s odchádzajúcou povinnosťou. Stisk povolí, dlaň sa vystrie, pretože sobota pod ruky balvanie hlavy k pohladeniu podhadzuje.

Život posiela notifikácie. Či chceme a či nie. Raz za rok si nás nájde, aby nám pripomenul, že sme o (k)rok ďalej. Keď to bude bývať len touto formou, nevadí. Hlavne nech sa neozýva cez unavené telo, veď my musíme nové smery plodiť, kým sa do škály produktívnej vmestíme. Ale to mu raz pri víne vysvetlím, nech si stráži tých, čo pre iných sekajú mačetami cestu neznámom.

Medzi obľuby svoje radím i anomálie zím. Všetko, čo nie je v tomto období štandard mám rád, pretože sa dá bouldrovať, ba dokonca zažiť pod balvanmi i určitú dávku komfortu bez omrzlín a stuhnutých kolíkov. Mám rád zimy, keď lyžiari stoja fronty na vleky svojich nádejí, aby ich vyviezli niekam preč z tohto zlého sna. Tak pardón snehomili, my sme si opäť fajne zabouldrili.

To by jeden neveril, aký štedrý ku nám bude november ešte toho roku. Po nezištných dávkach provensálskeho slnka nelenil a nečakane štedro nás obdaril aj počas andezitového víkendu na domácej pôde. Chceme ešte viac, oveľa viac. Čistého vzduchu, zubatých lúčov, suchej chladnej horniny, bouldrov. Chceme viac Končitej, viac času na trávenie jej zdravých dobrôt a vstrebávanie vzácnych vitamínov.

Odkedy som prvýkrát avizoval spustenie prác na sprievodcovi, uplynul už naozaj menej sympatický čas. Okolnosti nie vždy zaprajú v prospech plánov a hneď je z toho slušná chvíľka. Nie, nepoviem vám teraz skvelú správu, že Končitá má svojho boulderingového sprievodcu, sklamať vás sa ale tiež nehodlám. Keďže presne viem, aké otázky vám teraz behajú hlavou, pýtal som sa za vás.