Ako bouldrovali Slováci a Česi v roku 2018 (2. časť)

Veľkou výhodou boulderingového textu oproti boulderingu samotnému je, že aj keď za oknom napadala tona snehu, nemusíte sa utiekať pod previs, aby ste si ho užili. Dovoľte nám preto znásobiť váš domáci komfort druhým dielom našej ankety. Urobte si z čakania na príchod prívetivejších podmienok zážitok a ponorte sa s nami do zákulisia česko-slovenského boulderingového diania.

1. Tvoje TOP 3 bouldre v tomto roku (ideálne by text mal obsahovať názov, obtiažnosť, oblasť a pár viet o bouldri/tvojom preleze/pocitoch) + fotky samozrejme (ideálne teba v bouldri), prípadne video (pri fotke aj napíš, kto fotil).

2. Čo v ostatnom roku považuješ za hodné zmienky z tvojho boulderingového života, prípadne z českej a slovenskej boulderingovej scény?


Honza „Magnus“ Novák

1.

Pavučina Snů 8B FA, Zittau, Nemecko

Pro mě asi nej počin roku byl bouldr Pavučina Snů 8B FA. Tuhle linku jsem viděl při první návštěvě Zittau. Hned jsem byl uchvácen z 6m dlouhého stropu, který byl naprosto pevný. Až tento rok uzrál čas a já se šel podívat, zda to půjde. První dvě návštěvy mi trvalo to vylézt z půlky stropu. Klasu jsem nahodil jako 8A+. Pote jsem nakoukl do low startu, ale nějak se mi to nepodařilo rozluštit. Po delší odmlce se vracím a za další dvě návštěvy se mi podaří zřetězit tuto monstrózní vytrvalostní linku, kde jsem se málem sesypal z výlezu. Bouldr se dočkal dalších dvou opakování od Džanglího a Noo Noo.

Lovci Pokladů 7C FA, Batorowek, Poľsko

Další pecka se mi podařila udělat na Batorowku. Krásná oblá hrana po oblinách, která vypadala na pohled lehce. Nakonec se z ní vyklubalo 7C s názvem Lovci Pokladů FA, kde po rozluštění programu posílám. Úplně mi to připomnělo Fontáč.

Wendolové 8B FA, Modřín, Česko

Třetí kousek byl nej nej nej kompresní bouldr, co jsem kdy udělal a lezl. Již před třemi roky jsem na to s Vasilem koukal a říkal si, že bych to někdy chtěl vylézt. Letos jsem se odvážil a byl to přátelský zápas s Džanglím o první přelez. Já hned druhý výjezd padal v posledním kroku ve výlezu, bohužel to se opakovalo i třetí výjezd, už jsem cítil frustraci, pořád padat v jednom kroku, naštěstí čtvrtý den vše na druhý pokus klaplo a já mohl slavit a zároveň si oddechnout, že už to mám za sebou.

2.

Dost zásadní skok byl pro mě přesun z Kutné Hory do Liberce. Lepší lokalitu jsem si nemohl vybrat. Bouldry všude kolem a hodinka na sever. Bohužel, jen ten panelák a město mě ničí, snad se brzy přestěhuju někam kousek vedle na vesnici do přírody, kde bude klid.

Kateřina „Katty“ Zachrdlová

1.

Tři otazníky 7C , Hřensko, Česko 

Přelez Tří otazníků je pro mě hodnotnej nejen krásnýma krokama po lištách a dírce, který mi docela sedly, ale hlavně teplotou, ve které jsem ho vylezla. Bouldr jsem zkrokovala asi v 5 stupních, nasázela jsem spoustu pokusů, ale prostě nepustil. Do dalšího víkendu teplota spadla na -6 a to už pro mě bylo fakt drsný, hlavně když si vzpomenu, že donedávna jsem venku mrzla při 15 stupních. Kupodivu víc mrzly nohy než prsty… Ale musím uznat, že to fakt skvěle drhlo.

Kapitán Kolumbus 7B+, Havran, Česko

Na bouldr Kapitán Kolumbus jsem jela po asi měsíční pauze, kdy jsem vůbec nelezla a celkově jsem nedělala nic. Chtěla jsem si vylízt nějaký třeba 7Ačka a ze začátku to vypadalo, že ani ty nepůjdou, protože jsem měla problémy i v šestkách. Jen tak ze srandy jsem zkusila klíčovej krok z mikrolišty do madla, byl to takovej náskok, a hned jsem madlo lízla. Trošku jsem poštelovala levou špičku a najednou jsem madlo držela. Netrvalo to dlouho a přelezla jsem to v kuse od začátku. Byla to pro mě docela haluz a měla jsem velkou radost, že to se mnou po pauze zase tak marný nebude.

Šipka 7B, Loučovice, Česko

Bouldr Šipka jsem lezla po závodech na nových kamenech v Loučovicích. Vlastně jsem ten víkend vůbec nelezla, měla jsem trochu krizi, tak jsem jen koukala a povzbuzovala. Když kluci došli k tomuhle bouldru, nešel jim nástup a krok z lišty. Dělala jsem si z nich srandu, protože mám lišty ráda, a ze srandy jsem jim řekla, že jim ukážu, jak se to dělá. Nerozcvičená a nerozlezená jsem se do toho pověsila, krok jsem hned udělala, ale protože jsem to nečekala, bohužel jsem si škrtla. Takže hned druhým sesláno, škoda flashe. Malinkej kámen, ale hezkej krok a stoprocentně můj styl, patička a lišty v převisku.

2.

Jinak co si myslím, že z mýho roku stojí za zmínku, je několik velkých změn. Přestěhovala jsem se do Liberce a bydlíme tam s Magnusem. Jezdíme ven kdykoliv je čas a dá se, což je pro mě super, lezu letos venku často jako nikdy předtím. A další u mě velkej pokrok je, že jsem si zvykla lízt v zimě. Dřív jsem se klepala jak ratlík ještě než to začalo držet, ale letos jsem na podzim nepřestala jezdit ven a postupně se to zlepšovalo. Zatím můj rekord je -6, ale to už bylo docela nepříjemný, takže asi zatím stačí. :D Každopádně doufám, že do konce roku ještě pár zápisů přidám, ještě několik výjezdů bude, když to dovolí počasí.

Jakub Obst

1.

Muž s cejchou smrti 6C+, Loučovice, Česko

Môj top boulder tohto roka je jednoznačne Muž s cejchou smrti 6C+. Okrem toho, že je to krásna a vcelku leziteľná linka (vyliezol to aj František), bol kameň zasadený tak, že sa tam počas pokusov dalo posedávať a obsmŕdať, a teda mal veľmi slušný sociálny prvok. A spomínal som, že vo výleze bolo madlo?

Picasso 7A, Makita, Slovensko

Číslo 2 bola makitská hranka Picasso 7A a rozhodne to nebolo kvôli ľahkému prístupu ku kameňu. Tento boulder si ma získal tým, že to bolo prvé 7A v tomto roku (aj posledné, pozn. František) a že ma pustil, aj keď bolo 30 stupňov. Plus, nie pri každom bouldri zabúda dýchať aj spotter/fotograf v jednom. A inak, spomínal som, že vo výleze bolo madlo?

Picasso 7A
Picasso 7A (foto: Oli)

Squeez 7A, Loučovice, Česko

Číslo 3 som, žiaľ, nedokončil, ale stropová medvedica Squeez 7A si rozhodne zaslúži miesto v rebríčku a aj ďalšiu návštevu. Darmo, chýbalo mi tam madlo.

Squeez 7A
Squeez 7A (foto: Oli)

Dlouhé vedení 5C, Loučovice, Česko

Špeciálne miestečko má ešte boulder Dlouhé vedení 5C – každý, kto ho liezol a má odtiaľ fotku, vie prečo.

Dlouhé vedení 5C
Dlouhé vedení 5C

Adam Váš

1.

Le Biceps Mou 7B, Fontainebleau, Francúzsko

Po celkom rýchlom preleze Holey Moley 7A som sa bez veľkých očakávaní pustil do krokovania tohto silového skvostu. Veď matrace už boli hodené a času na hľadanie ďalších cieľov veľmi nebolo. Na veľké prekvapenie sa po pár pokusoch dostávam do intenzívneho finišu na pravý bicák, no chyty veru nebrali tak, ako som si predstavoval. Detailný prieskum pomohol a ďalším pokusom preliezam. Aká to radosť!

Chasseur de Prises 7A, Fontainebleau, Francúzsko

Ako mladí otcovia sme sa naučili, že skvosty Lesa si treba vyberať citlivo a rozvážne. Prehnaná klasa môže znamenať zavesený pytlík a ďalší návrat k bouldru nemusí byť istý. Tomuto kúsku v sektore Rocher Canon sme venovali takmer celý lezecký čas, ktorý nám naše drahé polovičky strážiace naše kvákajúce ratolesti venovali. S Lukášom a Oliverom sme sa vytrvalo striedali, ladili program a kefovali, až kým sa nám podarilo presne založiť špičku, prebehnúť prvé kroky po lištách a zavŕšiť boulder dynamickými krokmi po vypečených oblinách. Proste ako z vášho najvlhšieho bouldrového sna!

Chasseur de Prises 7A (foto: Oli)
Chasseur de Prises 7A (foto: Oli)

Popálení Jana Husa 6B+, Vyšší Brod, Česko

Jesenný výlet do Loučovíc sa niesol v duchu dažďa a hmly, no machom obrastené žulové potvory nám aj tak dopriali pár pekných prelezov. Jeden z nich bola táto impozantná vysoká prova. Desať matracov mi dávalo ešte väčšiu motiváciu vystískať síce mokré, ale o to oblejšie hrany. Žula tu poskytuje neuveriteľné trenie a sušiace techniky sme mali už z predošlého dňa zvládnuté, takže po pár pokusoch Jana Husa pálim aj ja.

Popálení Jana Husa 6B+
Popálení Jana Husa 6B+

2.

Moja boulderingová sezóna bola asi najslabšia za posledných pár rokov, keďže sa k nám pridala naša malá bouldristka Klára, ktorá už veľmi dobre zvláda žužľať kefky a rozsýpať mádžo. Fakt, že voľného času je o čosi menej a plánovanie je zrazu komplikovanejšie, prináša so sebou ponaučenie, že dĺžku lezeckých baby-friendly výjazdov bude treba proste zdvojnásobiť a restday-e a zbytočné návštevy kadejakých mestečiek je lepšie stráviť pod kameňmi. Veľmi ma tiež teší rozvoj Posvätnej skaly nad Modrou, ktorej sa chopil Oli Vysloužil a zas doviedol ďalšie dielo do dokonalosti. V mojich lezeckých začiatkoch som Posvätke venoval pár výjazdov a teším sa na prieskum toho všetkého, čo tu chalani vytvorili, popreliezali a zakreslili.

Lucia Urbanová

1.

Liptov, Slovensko

Výjazd na Liptov bol pre mňa nečakaným a o to viac vzrušujúcim zážitkom. Menšia túra na začiatku, prekonanie ihličnanov, zvyšky snehovej pokrývky a nakoniec neuveriteľne krásny pohľad na množstvo kameňov s rozprávkovým výhľadom. Bouldre, úžasné prostredie a skvelí chytači, čo viac si človek môže priať. Za mňa je Liptov veľkým bouldrovým favoritom.

Liptov (foto: Peter Gašiak)
Liptov (foto: Peter Gašiak)

Tomahawk 7A+, Silvretta, Rakúsko

Konečne som sa posunula o malý krok ďalej a k 7A pribudlo +. Niekoľko pokusov a menších útrap a nakoniec sa to podarilo. Kombinácia líšt a nízkeho nástupu bola pre mňa ako stvorená a po preleze prišla veľká radosť. Moje pokusovanie o zvýšenie obtiažnosti nezostalo len pri 7A/+, ale skúsila som si aj 7B, kde som pochopila, že to chce viac strečingu, tréningu a možno v Afrike, ako som dúfala.

Silvretta (foto: Peter Gašiak)
Silvretta (foto: Peter Gašiak)

Rocklands, JAR

Vytúžený a vysnívaný výjazd do „mekky boulderingu“. Prácu, tréningy aj víkendy som si nastavila tak, aby som si tie krásne šutre v Rocklands mohla naplno užiť. Môj sen stroskotal po troch dňoch. Strach z výšky a nepoznaného kroku spôsobil zlý dopad a aktuálne už 5 mesiacov bez lezenia. Moje prvé a veľké zranenie. Pri páde som si roztrhla väz, dva natrhla a naštiepila talus pri členku na pravej nohe. Prvýkrát som ostala odkázaná na pomoc druhých. Dva mesiace utrpenia a ďalšie dva ešte väčšieho pri snahe znovu rozhýbať nohu. Ale ako sa vraví, všetko zlé je na niečo dobré. Zvyšok výjazdu som si užívala v spoločnosti skvelých kamarátov, ktorí sa o mňa pekne starali, a ja som im robila spoločnosť počas ich oddychového dňa. Napriek zničenej nohe a barlám som mohla ísť na safari, k oceánu a tráviť čas v spoločnosti milých ľudí v Traveller’s Rest.

Rocklands (foto: Adam Blahutiak)
Rocklands (foto: Adam Blahutiak)

2.

Som o rok staršia a múdrejšia. Zažila som miesta, ktoré som doteraz nepoznala, zvýšila si obtiažnosť a spoznala skvelých ľudí. Napriek zraneniu to tak bol pre mňa úspešný rok, ktorý ma posunul dopredu a poukázal na chyby, ktoré som doteraz robila. Už viem, že musím počúvať svoje telo – a keď si pýta oddych, tak mu ho doprajem. Keď ma bude niečo bolieť, budem to riešiť a nie odkladať s tým, že ono to prejde.

Martin Stráník

1.

Ninja Skills 8B+, Sobrio, Švajčiarsko

Úžasná linie, několik silových vyrovnaných kroků a s cruxem lehce za polovičkou, z komprese nabombit dobrou lištu, závěr za odměnu. Jeden z mých snů a první zastávka tripu. Dorážíme k boulderu dopoledne, slunce pálí, krokuju si boulder a pak asi 2 hodiny čekám než slunce zaleze. Podmínka ukazuje svoji sílu a celkem asi 6tým nálezem od startu se probiju do topu.

Tekuté Štěstí 8C, Sloup, Česko

Po sérii svěťáků sem hodně jezdil do Sloupu ulovit projekt – prodloužení boulderu Síla je Kouzlo 8B+. Hodně fyzický lezení, kde na 4 metrech výšky nalezeš asi 5 metrů převisu. Tekutý Štěstí je přidání SD verze do boulderu Síla je Kouzlo za 8B+, přidají se 4 kroky za cca 7C+. Pak těžký nabrání spoďáku, pár lehčích kroků, ale pořád v tenzi celý tělo a asi po 4 metrech lezení nálet do madla, dobrý odpočinek a nepokazit závěr. Hned v první session se dostávám do záverečnýho náskoku do madla, ale mám nateklo a k madlu se moc nepřiblížím. Je mi jasný, že to musím naběhat, ve druhé session se cítím lépe a přibližuju se k madlu, ve třetí session dolítnu madlo a dolezu si pro top.

Immanenz 8A+, Sasko, Nemecko

Naprosto úžasná deska na pohled. Dobrý chyty a svírání na medvěda. Úžasný pohyby, no úlet! Škoda jen, že sekaný, ale i přesto řadím do Topu. Původně hodnocené jako 8B, ale dnes možná i jen 8A? Povedl se mi flash této lahůdky.

2.

Pro mě letos asi nejvydařenější sezóna na skalách, i když těch skal nebylo tolik vzhledem k nabité závodní sezóně, ale když je natrénováno, boudlery venku pouští rychleji. Z Český kotliny bych asi vypíchnul „práci“ Magnuse Nováka, kterej letos hodně oživil vody českého boulderingu a doplnil list o několik nádherných linek!

Richard „Riči“ Nyéki

1.

Boulderingu som sa minulú sezónu povenoval na dvoch výjazdoch – týždeň vo Fontáči a 3 dni na Ostaši. Bolo to také užívanie si zábavy s dobrou partiou. A občas sme zadrtili, veď bez toho to nie je ono. Ťažko sa mi vyberá TOP 3, keď ja sa v nových sektoroch a oblastiach posledné roky vyžívam v OS 7A a väčšinou som liezol samé skvosty. Aáá už viem, spomeniem tie, z ktorých mám fotku.

Orange Mécanique 7A, Fontainebleau, Francúzsko

OS sa nepodaril. Ako som mal vedieť, že bez nôh je to ľahšie.

Orange Mécanique 7A (foto: Petr Schwarz)
Orange Mécanique 7A (foto: Petr Schwarz)

La Mouche stand 7A, Fontainebleau, Francúzsko

OS na taký malý kameň by som si aj tak neuznal.

La Mouche 7B+ (foto: Petr Schwarz)
La Mouche 7B+ (foto: Petr Schwarz)

Small Fight 7A, Ostaš, Česko

Iba flash, chlapci nadržaní sa museli predbiehať.

Small Fight 7A (foto Petr Schwarz)
Small Fight 7A (foto: Petr Schwarz)

2.

Za hodné zmienky z môjho boulderingového života považujem, že som si pripomenul, aké malé chyty a strašné stupy vedia byť v bouldroch. A som rád, že som sa dal nahovoriť na Ostaš.

Róbert Luby

1.

Souvenir 8A/+, Chironico, Švajčiarsko

Po mojom prvom sveťáku v Meiringene sme navštívili Chironico a hneď po rozleze som sa pustil do bouldra, ktorý v roku 1988 preliezol Fred Nicole. Osem rokov pred mojím narodením, takže rešpekt! Boulder má kopec prelezov, keďže sa dá veľmi ľahko obabrať cez dvojprstovku a výlez priamo cez dobré lišty, čo je ľahké a prirodzené. Sprievodca ale ukazuje výlez zľava po oblej rampe a Štefan nám vysvetlil, že by sa to malo liezť bez tej dierky, takže vidím, prečo tomu Fred dal takú obtiažnosť. Je to pomerne náročný 8A-čkový testpiece s dlhými náčahmi po spoďákoch a oblinách, kde treba využiť aj silnú kompresiu. Po niekoľkohodinovom dobýjaní som to vyliezol tou ťažšou verziou. Veľmi si ho cením – kvôli kráse krokov, a taktiež to bol v tom čase asi môj limit, čo by som dokázal za jeden deň preliezť.

Octopussy 8A, Magic Wood, Švajčiarsko

Po sveťáku v Mníchove sme si neplánovane spravili 5-dňový trip do Magicu, kde bolo vtedy v Európe asi jediné dobré počasie. Magic je naozaj boulderingová topka, kamene sú blízko, kvalita vysoká a dá sa liezť aj v horšom počasí, dokonca aj v auguste, keď u nás bolo 30 stupňov. Z prelezov v Magicu si najviac cením Octopussy. Unikátny boulder s unikátnym názvom obsahujúci všetky lezecké aspekty vrátane obliny, lišty, dlhého náčahu, päty, špičky, kompresie atď. Prvý deň mi v ňom po pár pokusoch praskla koža medzi bruškami, ale na ďalší deň som to s tejpkou preliezol.

Octopussy
Octopussy

Faginator 8A, Zillertal, Rakúsko

Do Zillertalu sme vybehli na jeden deň so Števom Bednárom po kvalifikácii na MS v Innsbrucku. Nabehli sme pod balvan so svetoznámym Incubatorom. Vedľa neho naľavo drieme v tichosti síce menej známy, no rovnako kvalitný boulder Faginator. Chvíľu mi trvalo, kým som prišiel na betu, no potom som to rýchlo vyhopsal. Po tomto preleze som cítil, že som sa udomácnil na 8A stupnici – dokážem ich preliezť za jeden deň; čoskoro teda začnem skúšať ťažšie bouldre a väčšie výzvy.

Faginator
Faginator

Pikoška na záver: v Zillertali som dal za 15 minút aj 8B boulder Zwerg Bums Di, ktorý vtedy vyliezli aj Stráníkovci, akurát ja som ho prečiahol z nástupových chytov a jediného stupu do záverečného madla. Boulder som si ale nezapísal, považoval by som to skôr za prváč okolo 7C morfo.

Ľubica Zubáľová

1.

Vogónska poézia 7B (stand), Chtelnica, Slovensko

Pri pokusovaní Blátotlačky original 7A s prečahom na pravačku do malinkej lišty a pohupom na hranu (k čomu som sa nedostala) som zistila, že na ľavačku je tá istá lišta oveľa bližšie a ešte aj lepšie otočená, takže som nakoniec vyliezla Vogónsku poéziu zo stoja. Trafiť sa hore do dierky je náhoda, ale zato príjemná.

Obézna chudoba 7A, Chtelnica, Slovensko

Pod vedením Cyrila, ktorý mi vyradil ruky, nohy, chyty a na konci ma povzbudil: „Neboj sa, všetci ťa chytáme“ (výhoda dievčat je, že tomu tak naozaj je), som bez ďalších oštár preliezla aj traverz Obézna chudoba. Keďže vonku leziem skôr na lane, takéto kúsky mi asi vyhovujú najviac. A aj sa mi páči neopakovať ten istý pohyb a zabaviť sa aj na bouldroch trochu dlhšie. Trebárs aj pár minút.

Lochness 7A, Makita, Slovensko

Čo niekto prehupká pár pohybmi a vrhne sa na krásny traverz na tom istom kameni, mne trvalo dlhšie. O to viac som z toho mala radosť.

Lochness 7A
Lochness 7A

2.

Teším sa, že je stále viac lezcov, ktorí čistia a vymýšľajú nové línie a spríjemňujú tým dni strávené v lese nám, ktorí sa po balvanoch zatiaľ len potulujeme.

Vilda Chejn

1.

Atomic playboy 7C+, Fontainebleau, Francúzsko

Krásné místo u cesty, kde se pěkně hraje s prckem. Vylezeno před 8 ráno za ranního čerstva.

Subjektivní mučení 7C+, Škrovád, Česko

Asi nejhezčí bouldr na Škrovadě. Vylezeno sám a s jednou bouldrmatkou.

Arcadia 7B+/C, Cresciano, Švajčiarsko

Krásný bouldr, prý je v něm něco seknuto, ale nějak se mi nepodařilo identifikovat, co to má být. Stále určitě stojí za vylezení. Fotky bohužel nemám asi z ničeho :(

Vilda s rodinkou (foto: Dorka Vlková)
Vilda s rodinkou (foto: Dorka Vlková)

2.

Českou boulderingovou scénu sleduju už tak nějak spíš z povzdálí, ale Džanglí jede kudlu. Respekt. Pak se taky těším na průvodce po Loučovicích, za což díky mohykánům Petrovi Schwarzovi, Michalovi Makušovi a Patriku Fabingerovi.

Erik Sabo

1.

Flow 7A+, Chtelnica, Slovensko

Prvýkrát som tento skvost vyskúšal minulý rok. Keďže leziem skôr s lanom, mám radšej vyššie kúsky zo stoja ako typické slovenské riťotrhy. Boulder mi pohybovo celkom sadol (vďaka Olimu za odkukaný soft), padal som väčšinou v hornej časti. Tento rok som do toho naliezol skôr zo zvedavosti, o to príjemnejšie bolo, keď ma Flow po niekoľkých pokusoch pustil.

Neurotik 7A, Chtelnica, Slovensko

Neurotika som vyskúšal ešte pri mojej prvej návšteve Chtelnice v 2016. Bol to pre mňa taký ten typický „nasierací“ boulder, ktorý je v podstate o jednom kroku a môže padnúť hociktorým ďalším pokusom. Alebo aj nie. A v mojom prípade „aj nie“ trvalo niekoľko desiatok pokusov (sto ich snáď nebolo, aj keď ťažko povedať). Dodnes spomínam na session, keď sme ho traja za výdatného sneženia a svetla čeloviek ladili do najmenších detailov. Raz som dokonca vyletel už za ťažkým krokom z horných chytov. K Neurotikovi som sa opäť dostal túto jeseň, keď sa podľa všetkého spojila podmienka so silou, a preliezol som ho na druhý pokus. Cítil som až zvláštny pocit, keď som do niečoho vložil toľko energie a zrazu to išlo bez boja, ani som sa z toho v tom momente nedokázal poriadne tešiť.

Neurotik 7A+ (foto: Oli)
Neurotik 7A (foto: Oli)

Fragment 6B, Končitá, Slovensko

Fragment je pekný krátky silový bouldrík, ktorý ma celkom vytrápil. Sedel som pod ním hodnú chvíľku a nevedel som sa poriadne pohnúť. Na jeho rozlúsknutie som si pomohol až youtubom (ortodoxní boulder puristi sa teraz asi prežehnávajú cesnakom). Vďaka signálu a moderným technológiám som použil ľahšiu betu a nejak to pustilo. Ostala príjemná spomienka na pekné doobedie v malebnom prostredí sektoru Planétka.

2.

Najviac ma teší rozvoj lokálnych oblastí v Malých Karpatoch a okolí. Vďaka všetkým nadšencom, čo bádajú, čistia, krokujú a pripravujú sprievodcov, aby si víkendoví konzumenti mohli do sýtosti zaliezť.

Andrej Hyža

1.

Teória relativity 7C+, Rozbehy, Slovensko

V sektore C5 na Rozbehoch už boli všetky línie prelezené. Až na jednu – tú najlepšiu! Len bol problém s kameňom, ktorý zavadzal pri nástupe, a tak sme sa rozhodli, že ho štyria vytiahneme. Po troch hodinách sme boli úspešní a nová línia čakala na prelez, ktorý sa podaril po desiatich dňoch nácviku práve mne. Boulder začína naľavo od Vesmírnej rosy a pokračuje stále v previse doprava, až sa napojí do Hlbokého dešpektu. Je to jedna z najkrajších a najťažších línií na Rozbehoch.

Teória relativity 7C+
Teória relativity 7C+

Chtelničanka 7B, Chtelnica, Slovensko

Prvý dojem: Ondro zase čistí nejaký nový traverz; hovorím si, že to bude niečo, čo nepoleziem, tak tomu nevenujem pozornosť. Ale čo by som to bol za bouldristu, keby som to nechal tak, a o pol hodinu sa v tom už vešiame spolu. Spravili sme všetky kroky, ale prelez nepustil. Na druhý deň som to už dal na prvý pokus. Línia preverí na lištách aj v bočákoch. Hlavný problém je uprostred. Treba dosť sily a odhodlania na krok do bočáku. Názov Chtelničanka som zvolil preto, aby sa táto línia liezla ako tradičná záležitosť.

Pop 7B, Chtelnica, Slovensko

1. januára spolu s Ondrom Valentínom vyrážame do Chtelnice. Pop sa po prehĺbení predĺžil o ďalšie kroky a naberá na kráse aj obtiažnosti. Silový boulder a technické kroky. Hlavný problém riešim s príchytkou na pravú ruku a tým sa priťahujem do lišty. Potom už je to len o tom, aby človek doliezol do topového chytu.

Milan Jamrich

1.

Tri top asi Trecí hnáta po odkopáni z jari, zvnutra, asi za 7A, ale logickejší, a aj sa to poleze, z madla na hrane, a to je tak 6C, a furt je tam Modrá obloha, raz tam asi urobíme boulderparty, ked v Chtelnici to počko furt vyondíva s nami, a to bylo fajn, lebo zas sem pupek cítil. Pokračovaní už stalo za prdlačku, v rámci opravy sem na jeseň skur testoval, co už a co ešte nic, a vječšinu nic, iba klobásky a Slaninu sem vyvolával, tentokrát sme to neošulili. A u susedu taky ten druhy traverz zlava až za roh s výlezem nad Černú díru, to je na Pečinke, aj sa to nejak volá, ale fúha? A na Pečinke asi aj Černá díra, to ešte fungovala prvá generálka.

Neurotik 7A+ (foto: Oli)
Milan v Neurotikovi 7A (foto: Oli)

2.

Jaj a druhá otázka, šak závidím šecky tie fotky z Afriky-Ameriky-papriky, ale žijeme totkaj, a chýbajú mi tu dorastenci s krompáčmi a šeckým tým harampádim na dopady a proti machu. Mám pocit, že venku lezú furt tí istí, by ma potešilo, doít si negde a lézt s fasa dopadem, a nemuset si ho urobit. A potom dojdeš na steny a tam 50 mlaďasú sa povaluje pod fošnami, veru, venku je lepší, ale nejak to nevedá, alebo to neskúsili, alebo nevím co… No a štandardne Pištík je top, už kolký rok? Mlaďasi sa realizujú skur venku ve svjete a tak; 8B-čka sú už pekný výkon – medzi topku ale skur taký štandard, takže slovenský bouldering obtiažnostne skur stagnuje, akurát je víc ludí schopných vylézt bars aj 8B, ale kolko z našich dalo C? No a to je asi tak šecko.

Milan v Puta 7A (foto: Ondro)
Milan v Puta 7A (foto: Ondro)

Dávid „Zavaky“ Zavacký

1.

Tatry, Slovensko

Hmm, ak môžem, nebudem hodnotiť konkrétny boulder, ale deň. Číslo 1 dávam všetkým nádherným dňom stráveným v Mengusovskej doline pod Baštami. Týmto s láskou spomínam na Jara Fidesa, ktorý so mnou priekopníčil prvý deň a kvôli neskoršiemu zraneniu si nemohol užívať prelezy všetkých kameňov, Aďovi Capkovi, ktorý bol v centre diania počas Boulder Blastu, a Jakubovi Adamovi, ktorému sa oplatilo niekedy vytrepať tam hore aj kvôli trom hodinám lezenia. Krásne boli aj tie dni osamote, keď človek v tichosti sedí v tieni veľkej steny bez signálu a nasáva vôňu žuly, snehu a machov. Veľmi intenzívny bol posledný deň, kedy som to tam pre túto sezónu uzavrel. Čaká tam vyše 6 bouldrov od 8A do 8B, ktoré som vyčistil, prekrokoval a ak to malo hlavu a pätu, aj nazval. A tak sa teším na neskorú jar, napríklad na luxusný „Nailbomb“, na ktorý si musím cez zimu trošku nabrúsiť prsty a pocvičiť plyometriu.

Dávid je autorom najťažšieho bouldra sektoru, Hibernácia 7C, dolez si vychutnal za dažďa v mokrom machu
Hibernácia 7C (foto: Aďo Capko)

Fontainebleau, Francúzsko

Boulder alebo deň číslo 2 je 7. apríl. Boli sme s Alexom vo Fontainebleau, konkrétne v Isatise. Typické bouldre neboli kvôli veľkému teplu v podmienkach, nuž som si spravil deň skákací. Veľmi rýchlo šlo Kangaroo City, síce 7B+ , ale mne to príde podstatne ľahšie než Froggy Dick 7B v rovnakej oblasti. Cítil som, že som asi dospel na najslávnejší skok na svete, tak sme sa vybrali pod Rainbow Rocket 8A o sektor vedľa. Pekne po poriadku skáčem všetko zľava doprava – Sylphide 7A, Mortel Transfert 7B a Voltex 7B+ idú ľahko a rýchlo. „Dúhová raketa“ mi ale dáva na dve hodiny červenú. Bolo to aj tým, že sa pod kameň dovalila asi pätnásťčlenná partia mládeže z Izraela a ja mám problém sústrediť sa. Deti našťastie odchádzajú, no o hodinu nám zatvárajú supermarket. Čas sa krátil a mne to spravilo ideálnu napínavú atmošku na prelez. Mám posledných päť minút a stupňujem intenzitu aj počty pokusov. Mám poslednú minútu a idem bez oddychu tri-dva-jedna bum! V madle sa cítim ako po 40 metrovom 8a. Zaujímavé. Endorfíny sa vyplavujú do neskorej noci.

Makita, Slovensko

Deň číslo 3 by mohol byť ten, keď som cestoval kvôli 15 minútam do Prahy a späť. Vysedená riť, plné brucho z mekáču, mrholenie, tma… podmienka ako vyšitá, niekde to proste bolo treba vypustiť. A tak celkom rýchly prelez Medveďa 8A na Makite nebol o super kráse ani čísle, ale o zážitku, kontraste a kalibrácii osobnej formy; ani neviem prečo, ale vryl sa mi do epizodickej pamäti.

2.

Za zmienku stojí to, že slovenské stálice boulderingu stále baví liezť a graduálne zvyšovať svoj level alebo otvárať nové bouldre. Naši siláci Pišta Bednár a Lukáš Petriľák sú zas o lištu silnejší, Šimon o 8B+ dlhší, Tomaso lezie zas väčšie kvantá ťažších a hlavne rôznorodých bouldrov po celom svete, Olivera a partiu z Malých Karpát už niekedy ani nestíham, chcelo by to konečne tam zájsť a ani mesiac by mi nestačil. Za zmienku jednoznačne stoji takmer päťdesiatnik Kmeťo. Keď to takto pôjde ďalej, na okrúhle si vylezie možno aj nejaké 8B. Brutál. Sledujem aj neúnavný zápal žilinskej, ale aj jednej liptovskej bouldrovej legendy v ťažkom a nepríjemnom projekte na Liptove.

Petr Schwarz

2.

Začnu zase odzadu, bodem 2. Za důležité považuji dvě věci. Zdraví. Od loňského podzimu cítím úpony v levém lokti. V únoru potvtzen tenisový loket. Dva měsíce více méně klid, pak pomalé rozlézání s ortézou. Fontáč v dubnu celkem OK, ale k pravidelnému tréniku jsem se vlastně nevrátil dodnes! Občas to po zátěži zkrátka v lokti stále cítím. Do toho starosti s průvodcem. Pro spestření jsem začal hrát golf (golfový loket ještě přeci nemám :-) ). Dcera. Je radost vidět potomka, jak ho baví stejný sport jako tebe, je šikovný a jde mu to. Viz. foto Vandy v hraně za 6A (název už si nepamatuji, Demoiselles). I já s ní měl problémy. Teď to sice fláká, protože tráví hodně času se svým klukem. Ale do Fontáče s námi zase pojede a těší se. Byli jsme spolu dvakrát v Praze na 13ce, pojedeme do Regensburgu do Boulderweltu.

Vanda (foto: Petr Schwarz)
Vanda (foto: Petr Schwarz)

1.

Olive 7A+, Fontainebleau, Francúzsko

Jak už jsem psal výše, moc jsem toho nenalezl. Utkvěly mi v hlavě bouldry z Fontáče, ze sektoru Demoiselles. Olive 7A+, chvíle nacvičování, pak to klapne a na vrcholu radost a klid v duši. Žádné hrdinství a řev. Ale ticho kolem, pak uvnitř tebe a klid.

Olive 7A+ (foto: Petr Schwarz)
Olive 7A+ (foto: Petr Schwarz)

Chorizo 7A, Fontainebleau, Francúzsko

Ladička, myslím hned z první, vše pomalu, přebíráš chyty opakovaně z boku, na spoďák, na odtlak, … Ostatní v tom bojují a pak to vylezou jinudy, jinak, tak nějak násilně. Spokojenost sám se sebou.

Chorizo 7A (foto: Petr Schwarz)
Chorizo 7A (foto: Petr Schwarz)

Balada o křivce 6C+/7A, Ostač, Česko

A pak jsem byl s Patrikem Fabingerem a Ričim na Ostaši. Balada o křivce 6C+/7A SD, krásná linie ve skále! Chvíli trvá než se zvednu, pak trochu vytrvalostní lezení v převise, zapojíš mozek, překulíš se, zabereš a je to.

Balada o křivce 6C+/7A (foto: Petr Schwarz)
Balada o křivce 6C+/7A (foto: Petr Schwarz)

Small Fight 7A, Ostaš, Česko

OS, myslím lehčí, super materiál pískovce, stará bouldrová škola a uvažování, fakt hezké!

Peter „Kmeťo“ Cáder

1.

Zillertal, Rakúsko

Pre mňa to túto sezónu nie sú top 3 bouldre, ale top 3 udalosti. Prvou bol aprílový výjazd do Zillertalu, kam som šiel za kamošom Vlastom Pšenkom. Prišli podmienky, Vlasto zavolal a šiel som. Fön pred očami sušil skalu. Oblasť bola ešte prázdna, dve doliny stále zavreté kvôli lavínam, ale zaliezli sme parádne. Po dlhej zime to bolo presne to, čo človek potrebuje – poriadne sa nabažiť lezenia na kvalitnej skale. Liezol som viac na kvantitu, a padalo to, až som sa nestačil diviť. Podarili sa bouldre od 7B až po 8A. Super oblasť, skvelé podmienky, skvelí kamoši, prelezy, čo viac si človek môže priať.

 The will to live 7C
The will to live 7C

Fontainebleau, Francúzsko

Druhou udalosťou bol môj prvý výjazd do Fontáča. Šiel som s chalanmi okolo Kmocha. No, zážitok na celý život, škoda to nejako rozpisovať, to by bol román. Liezli sme na TOTÁLNU kvantitu – 32 (!) bouldrov od 7A do 7B+, úplne zodraté prsty, telo na šrot. Fontáč, hmmm, je to vôbec ešte lezenie?

Liptov, Slovensko

Treťou udalosťou bol letný výjazd s chalanmi na Liptov. Klasická užívačka, keď vám miestny znalec Peťo Gašiak diktuje softy a vy preliezate jeden boulder za druhým. Doslova. Znovu nádherná oblasť, super matroš (žula), perfektné počasie, dobrá partia. A keď sa darí a padá to, radosť je taká veľká, že máte z toho super pocit ešte celé mesiace.

2.

Za zmienku stojí prelez Medveďa 8A na Makite. Najprv to bol dlho projekt, potom to Štěpán Stráník otvoril. Následne rok nikto nič a zrazu sa s prelezmi rozsypalo vrece. Humpi s Tomasom ma inšpirovali a nakoniec sa prelez podaril aj mne.

Ivan Capko

1.

Ťažké obmedzenie na Top 3. Hlavne keď som bol v Amerike aj v Afrike, v tak legendárnych oblastiach ako Rocklands, Buttermilks a všetko okolo Bishopu, Joshua Tree… Bouldrové výjazdy ktoré pre mňa neboli v prvom rade „športovou“ výzvou, ale cestou za slobodou, snami, prírodou a samým sebou.

Streetcar Named Desire 7A, Joshua Tree, USA

Jednotkou je krasotinka Streetcar Named Desire 7A na drsnej kryštalickej žule v pre mňa mystickom Joshua Tree. Technická plazička v kúte kameňa oválneho ako lavór, s neexistujúcimi chytmi a stupmi a vo výleze s oblinou, ktorá sa vôbec netvári ako výlezové madlo, aké po tej tortúre hroziacej každým krokom riadnym „cestným“ lišajom čakáš. To mám rád.

StreetCarNamedDesireHUMPI from Rock Daddy on Vimeo.

Sex etiquette 6C, Rocklands, JAR

Z Rocklands spomínam na veľa prelezov, keďže som si tam tento rok posúval hranice a pri lezení sa cítil dobre. Pokúšal som dokonca nejaké sedmičkové céčka, darilo sa mi vo veľa krásnych kúskoch, na ktoré som sa od minulého augusta tešil, ale aj tak som zistil, že tie „naj“ asi zostali tie nedolezené. Boj, ktorý som v nich podstúpil s mojím telom, hlavou a skalou, je pre mňa skoro neopísateľný.

Tea arch 7B, lezie Renča (foto: Tomaso)
Tea arch 7B, lezie Renča (foto: Tomaso)

Takže číslom dva by mohol byť Tea arch 7B. Tak ako ja dokážem padnúť po urputnom boji v strope už z výlezových madiel, dokáže snáď málokto! No alebo predsa jeden prelezený krásavec – Panic Room, ktorý je v sprievodcovi zhodený na 7A+, ale pre mňa zostane za 7B navždy?

Panic Room 7A+ (foto: Tomaso)
Panic Room 7A+ (foto: Tomaso)

Ale naj naj pocit mám pri spomienkach na prelez krásneho „len 6C“ Sex etiquette z Arch valley v Rocklands . Bouldrík ma hneď zaujal svojím názvom, ale aj netradičným lezením. Nebol úplne nízko, a hlavne bol to typ bouldra, ktorý veľmi neovládam. Takmer bez nôh a malým poskokom do lišty.

SexEtiquettesRockDaddy from Rock Daddy on Vimeo.

Levitácia 7A, Končitá, Slovensko

A tretí naj? Asi na našej Končitej moje neúspešne pokusy vo vysnívanej Levitácii. Pomaličky sa k nej dopracúvam, ona to vie a navzájom si to vychutnávame.

Levitácia (foto: Ivo)
Levitácia (foto: Ivo)

2.

Pre mňa to bolo asi stretnutie s Fredom Nicolom. Po preleze krásneho, vysokého a vôbec nie ľahkého 6C v Rocklands, do ktorého ma nakopol Tomaso a ktorého autor bol Fred, sa zrazu tento legendárny nenápadný človiečik zjavil spoza rohu. Cítil som sa ako malý chlapec, keď by stretol Winettoua alebo Old Shatterhanda. Zmohol som sa len na to, že som mu povedal, aký krásny kúsok je tento boulder, a užíval som si ten chlapčenský pocit, keď sa Ti splní sen a stretneš svoj vzor.

6C od Freda Nicola (foto: Tomaso)
6C od Freda Nicola (foto: Tomaso)

No a ďalšia úžasná vec je, že som zažil ten boulderingový sen liezť v Amerike. Dostal som sa na miesta, ktoré opisoval Jack Kerouac vo svojej knižke Dharma Bums. Bol som tam s ľuďmi, ktorých mám z hĺbky srdca rád, a cítil som, ako hippie život ešte medzi lezcami žije, akú silu a magickú moc má okolitá príroda, ako dokáže inšpirovať a ako je možné sa cítiť slobodný a šťastný, aj keď ti nie je zrovna ľahko. Howgh.

Jaro Fides

1.

Všetky moje TOP 3 bouldre sú ako inak z domácej hrudy (Liptov). Po minulé roky by bolo pre mňa ťažšie vybrať tri, tentoraz mám však úplne jasno.

Starý muž 7C+, Liptov, Slovensko

Boulder kedysi vyliezol Matúš „Kuko“ Kostka, neskôr ho zopakoval Stano Klimo, ktorý pridal názov a cenovku. Pre mňa doposiaľ nedosiahnuteľná méta, absolútna tma v úvodnej pasáži z nástupu do bouldra Naxomax 7B+. Receptom na úspech bola tento rok lepšia forma, jeden chladný víkend a veľká chuť. Silovo-vytrvalostná paráda, najťažší z ťažkých v oblasti nad hotelovým rezortom. Veľká radosť!

Olovená vesta SD 7C FA, Liptov, Slovensko

Softvérový oriešok ako hrom, ktorého rozlúsknutie nám zabralo niekoľko dní. Perfektné lezenie hranou previsu. Nakoniec fyzicky možno nie až tak náročný boulder, zato však ťažký na vymyslenie a ešte ťažší na perfektné prevedenie s dvoma náročnými uvoľneniami kolena a špičky v previse, kedy človek veľmi silno nadobudne pocit, že mu niekto obliekol olovenú vestu. Pre mňa pekné spomienky na prvý jarný niekoľko-víkendový bouldrový nátlak roku 2018 v sektore 10t (v ktorom sa boulder nachádza), spolu s Peťom Polkom, ktorý krátko po mne pridal prvé opakovanie tejto stropovej nádhery.

Excentrický prvák SD 7C FA, Liptov, Slovensko

Dlhé bouldre nevyhľadávam a ani ich nemám moc rád. Tento problém bol výnimkou, pretože vystupoval ako jeden zo štyroch mojich konkrétnych cieľov pre rok 2018. Zhodou okolností bol však jediný naplnený, preto sa dostal na môj TOP 3 zoznam. Jedná sa o spojenie bouldrov Centrálny traverz 7B/B+, Metóda 7C a Prvák 6A, z ktorého sa nakoniec vykľulo veľmi pekné lezenie s nádychom vytrvalosti, presne takým, aké od činnosti s názvom bouldering neočakávam. Proste taký malý paradox.

2.

Za hodné zmienky zo slovenskej scény považujem objavenie a otvorenie nového tatranského sektora „Bašty“ Dávidom Závackým. Mal som šťastie ochutnať tento sektor v jeho zárodku, perfektné lezenie, dostatočný potenciál v krásnom prostredí a hlavne doma. Odporúčam!

Venca Kutil

1.

Tři top bouldry za uplynulej rok jsou pro mě určitě Heartbeat 8B v Labáku, Perný den 8B na Petráči a Machinárium 8A+ na Sněžníku. Ani jeden jsem ještě nevylezl, ale jejich kódováním a po čase pokusama o přelez jsem trávil většinu svejch loňskejch výjezdů. Nutí mě se zlepšovat, myslet na životosprávu a celkově mě motivujou do dalšího boulderingu a tak tomu stopro bude i v následujícím roce, než se mi podaří je dobýt a najdu si další cíle.

Heartbeat 8B, Labské údolí, Česko

Heartbeat 8B (foto: Venca)
Heartbeat 8B (foto: Venca)

Perný den 8B, Petrohrad, Česko

Perný den 8B (foto: Jakub Frič)
Perný den 8B (foto: Jakub Frič)

Machinárium 8A+, Sněžník, Česko

Machinárium 8A (foto: Venca)
Machinárium 8A (foto: Venca)

2.

Nenapadá mě nic co by stálo za to zmínit a nebylo by to všem lezcům známý… Kdo jede kudlu o tom všichni vědí a berou od něj inspiraci, pro mě je to určitě Martin Stráník, Magnus a Džangli.

Štefan „Stygi“ Bednár

1.

New Base Line 8B+, Magic Wood, Švajčiarsko

Masterpiece Magic Woodu – jemné, koordinačne ťažké lezenie po mikrolištách. Na tento cieľ sezóny som sa perfektne kondične pripravil a už prvý výjazd mohlo byť vybavené. To som ešte netušil, ako dokážu situáciu skomplikovať rôznorodé neočakávane okolnosti a neovplyvniteľné faktory prírody, veľké problémy s kožou, choroba, podmienky. Mohol by som napísať knihu o tom, čo všetko nepriaznivé sa môže prihodiť pri pokuse o prelez. Našťastie by chýbala kapitola o tom, ako som raz prišiel pod boulder a ten kameň tam už nebol. Aj nad takou situáciou som už niekedy uvažoval. Nakoniec požehnanie z nebies, jemný vánok do pokusu s totálne prelezenou kožou, a zrazu všetko držalo ako má a rozprávky bol koniec. „You know what makes you feel OK about losing? Winning…“

Ill Trill 8B+, Magic Wood, Švajčiarsko

Kompresia celého tela s krásnymi pohybmi cez ťažké technické päty vyžadujúce aj čo to sily v nohách. Keď som dorazil do Magicu, na moje prekvapenie som našiel boulder v top podmienke – všetko totálne suché, čo je pre túto linku priam zázrak. Pod kameňom stretávam legendu švajčiarskeho boulderingu Martina Kellera, s ktorým som kedysi liezol Neverending story. Naučil som sa vtedy od neho veľa taktických fínt a okrem iného je s ním sranda. Hneď v ten večer dávam rozlez a rýchle pokusy, boulder mi príde ako 8A, kroky si užívam, všetko je totálne ľahké a drží. Jedným pokusom doliezam do konca, akurát ľahko šuchnem matrac, tak to nechávam tak, že aktivovaný na ďalší deň si to užijem.

Na druhý deň však na moje prekvapenie kus zmena podmienky, chladnejšia skala a vlhkosť. Padám v závere na nedržateľné chyty a takto sa to opakuje stále dokola. Nechápem, čo sa deje, kroky, ktoré som si prvý deň užíval, začínam nenávidieť. Keď sa s Martinom stretávame pod bouldrom ďalšie dni, nechápeme, kde je problém, a začíname si uvedomovať, že „dráma“ je vo vzduchu. Nepomáhajú ani všakovaké taktické vychytávky: handry, ventilátory, zmeny programu, timing.

Takto to trvá celý týždeň a aby toho nebolo malo, dva týždne je boulder kvôli snehu neleziteľný. Neverím, že ma podmienky zase vytrestali. Nakoniec s odstupom času Magic relatívne obschol i keď stále sa držala vlhkosť a hlavne teplota šla výrazne dole. Pre mňa však dráma pokračovala a malé prechladnutie má vyhodilo z formy. Napriek komplikáciám sa mi nejako podarilo znova do bouldra zaktivovať a v nie zrovna ideálnych podmienkach som ho po úprave programu preliezol. Ostáva mi len dúfať, že smolu na podmienky som si už úplne vyčerpal, lebo takéto dve zdržania ako sa mi stali v tejto sezóne, sú úplne nefér, no proti prírode sa človek nepostaví.

Crackline 8B,  Chironico, Švajčiarsko

Na záver mám ešte jeden príbeh s podtitulom koniec dobrý, všetko dobré. Alebo zadosťučinenie za nepriazeň podmienok počas celého roka. Po preleze Ill Trill mi ostalo ešte pár dní, tak som v Magicu napriek vlhkosti vybojoval Elektroboogie 8A+ a s totálne zodratou kožou som sa rozbitý presunul do Chironica poskúšať Crackline 8B, v ktorej som na jar padal už v poslednom kroku. Je to neskutočná línia, „vďaka“ bolesti, ktorú si človek musí odtrpieť, však nie je veľmi populárna. Pamätám si, ako sme pred rokmi na ňu pozerali ako na magický úkaz, že to je totálny masaker a nereálne v živote vyliezť.

Crackline 8B je hardcore silový problém s kľúčovými krokmi cez masakrálne ostré špáry, kde v prvej ide vykrútiť kĺb na ukazováku ľavej ruky, z ktorej nasleduje poťah do ultra ostrej špáry na pravačku, ktorá ide amputovať malíček na pravej ruke. Z tejto pozície nasleduje skok doľava do ďalšieho bolestivého špárového chytu.

Nejako sa rozhýbem, zatejpujem skoro všetky prsty a začínam sa rozliezať. Kroky sa zdajú fajn, je však cítiť vlhkosť. Postupne dávam ostré, no vlhkosť ma nepúšťa cez najťažšie kroky. Už sa pomaly balím, spokojný že som urobil maximum, no v tom mi napadne, že je to posledný výlet v tomto roku a že by som mohol dať ešte jeden posledný umŕtvovák. Keď nič, tak tréningovo na smrť.

Keď a muerte, tak poriadne – odliepam všetky tejpky, brušká mám ružové, na troch prstoch diery do krvi. Nejako sa mi podarí prejsť začiatok a zrazu v najsilovejšej pasáži prechádzam cez lištu do prvej bolestivej špáry. Čo teraz? Hlava už ďalej ísť nechce. Nejako sa popravím a v duchu si hovorím, že keď som už tu, musím to seknúť do tej najbolestivejšej špáry. Z posledných síl ma zachytí, bolesť v ostrom pokuse človek tak nevníma. Začína to byť vážne, hlava sa vzpiera. Zatínam zuby a začína sa totálny boj na život a na smrť. Naseknem sa do špáry a prehováram sa, že musím skákať a musí to vyjsť. Ostávam visieť na dvoch najhorších špárových chytoch, ktoré som v živote videl. To však nie je koniec, na záver ešte prechod na hranu cez vlhké oblé madlo. S vypätím všetkých síl prekopávam nohy a ocitám sa na konci. Boulder je vylezený! Nedokážem uveriť, ako sa to mohlo stať, keďže som bol na konci so silami, bez kože, za totálnej vlhkosti. Neskutočná radosť, doliezam topout cez vlhkú platňu a slimáky, zliezam cez strom a stále tomu nemôžem uveriť.

Prelez Crackline 8B za daných podmienok považujem za svoj životný výkon a boj, o ktorom som ani nechyroval, že som schopný zo seba niečo také vydať.

Fero Pauliny

1.

Tepna 6A, Posvätná skala, Slovensko

Nemám rád highbally. A keď hovorím highball, nemyslím highball, ale hocičo tak nad 5 metrov. Napríklad ako tento boulder, ktorý má kľúčový krok niekde v trištvrtke a teoreticky sa dá solídne padnúť na skalu. Na druhej strane, aspoň som zistil, že po veľmi malých lištách dokážem zliezť aj 4 metre. Alebo že mi po dvoch minútach boulderingu môže pol hodinu búšiť srdce. Ak sa teraz pýtate, prečo som sa napriek strachu do bouldra vôbec pustil, tak neviem. Asi preto, že tam bol, alebo preto, že ma Oliver donútil. Pravda je však taká, že je to neskutočná linka, krásna a príťažlivá. Snáď nebudete takí naivní, aby ste sa pýtali, prečo z nej nemám fotku. Kto vedel držať v ruke foťák, vedel aj chytať!

Tepna 6A - lezie Oli (foto: Oli)
Tepna 6A – lezie Oli (foto: Oli)

Dlouhé vedení 5C, Loučovice, Česko

Ak niečo ilustruje rôznorodosť a krásu pohybov pri boulderingu, tak je to práve tento kúsok. Proste super mantel, akurát že v polke bouldra a v takmer kolmej stene.

Dlouhé vedení 5C - lezie Kubo Obst (foto: Oli)
Dlouhé vedení 5C – lezie Kubo Obst (foto: Oli)

Makita, Slovensko

Je mi jedno, či som Slovák, Čech či Maďar, hrdosť na národ mi je cudzia. Neviem teda celkom, prečo som pyšný na to, že aj na Slovensku máme parádne pieskovcové bouldre. Makita mi však akosi prirástla k srdcu! Napríklad taká Keramika 6A+, ktorá pripomína previsnuté žulové lezenie, pohybovo zábavná Umelá váza 6A+ alebo silovo-technická jednokrokovka Gravitácia 6B. Ak ste počuli niečo o strmom kopci, ktorý vás delí od balvanov, tak to sú len povery lenivých bouldristov.

Keramika 6A+
Keramika 6A+ (foto: Oli)

2.

Som veľmi rád, že stále pribúdajú nové oblasti (Plavecké Podhradie, Posvätná skala, Tatry) aj kúsky v starých sektoroch (Chtelnica či Liptov). Všetkým objaviteľom, čističom aj prelezcom patrí obrovská vďaka. Máta ma však, prečo pod bouldrami takmer nevídam „priemerných“ lezcov a lezkyne, iba samých búchačov. Je to akoby ste si chodili občas zahrať s kamošmi von futbal a jediný, koho by ste stretávali, by bola slovenská reprezentácia a hráči z prvej či druhej ligy.

Oliver Vysloužil

1.

Uplynulý rok bol pre mňa celkom iný, výnimočný, a veľmi výrazne vyčnieva spomedzi všetkých rokov, ktoré si už relatívne dlhú dobu zdobím boulderingom. Vo februári sa nám narodil synko a nebudem vám klamať, zmenilo sa toho naozaj veľa. Od priorít, cez nový level únavy a samotnú rýchlosť času, až po plánovanie zajtrajškov. Boulderingu som sa nevzdal, len som ho preradil na inú pozíciu, z ktorej sa mu ťažšie štartovalo a niekedy si musel počkať, kým jednoducho príde na rad. Zatiaľ čo sme si zvykali na nový život v trojici, vrátilo ma to k podstate toho, prečo mám bouldering tak veľmi rád. Užíval som si každú voľnú chvíľu na balvanoch, keď som v lesnom tichu dokázal prežívať veľmi hlasné vnútorné emócie. Neriešil som, čo budem liezť, ale iba to, že budem liezť a to ma v danej situácii naplno uspokojovalo. Postupom času sa mi darilo návštevy lesa násobiť, vďaka čomu som sa pomaly aktivoval, a okrem iných, prežil – pre mňa hodnotné – tri momenty roku:

Intimita 7B+/C, Limbach, Slovensko

Po mesačnej pauze som sa v marci vrátil na skaly. Síce slabý, ale aspoň som telu po niekoľkých rokoch doprial oddych. Aktivácia bola ťažká. Nadviazal som však na januárové aktivity venované kultivácii parádneho balvanu v Limbachu a návrat bol ihneď zábavnejší a hodnotnejší. Spravil som tu viacero prvoprelezov, z ktorých mi najviac učarovala úderná Intimita, bohatá na pekné kroky v previsnutej doske. Hravými celotelovými machináciami sa pomerne nízko nad zemou preleziete až do ľavej časti kameňa. Tu sa napájate na priamy smer a s ním prídu intenzívnejšie silové kroky po dobrých lištách. Záverečná rozpažka doprava (veľmi blízko môjho opičieho limitu) mi takmer dala stopku. Na to, aby som boulder zreťazil, bolo nutné opäť prinavrátiť telu silovo-vytrvalostný lezecký flow. Možno by ma za iných okolností prelez tohoto bouldra až tak netešil, ale vtedy a tam to bolo pre mňa cenné víťazstvo.

Intimita 7B+/C (foto: Oli)
Intimita 7B+/C (foto: Oli)

Fontainebleau, Francúzsko

Vždy som sníval, že strávim vo Fontáči súvisle viac ako len obligátny týždeň. Od roku 2007 (odkedy Fontáč navštevujem) sa mi to ani raz nepodarilo. Nasledujúci fontáčsky sen prišiel s očakávaním potomka. Vybrať sa tam s ním hneď, ako to bude možné… Tieto dva sny sa zhodou okolností pretli práve v roku 2018 a dodali mu ďalší punc výnimočnosti. Síce to nebol mesiac, ale tri týždne v raji s rodinkou nejdú vymazať :)

Vo Fontáči... (foto: Oli)
Vo Fontáči… (foto: Oli)

Teória relativity 7C+, Rozbehy, Slovensko

V novembri som už konečne na sebe začal badať, že leziem s väčšou ľahkosťou a skalu už toľko neznásilňujem. Dní na skalách postupne pribúdalo a koncom roka sa mi ponúklo zopár chvíľ pre ťažšie bouldre. Na dlhšie výjazdy to ale stále nebolo, zameral som sa preto (ako väčšinu roka) na lokálne kúsky. V merítku som dlhší čas držal Teóriu relativity od Andreja Hyžu na Rozbehoch. Vybehol som otestovať formu a poskúšať kroky. Boulder ma prekvapil peknými pohybmi, a zároveň hneď aj dorazil bolestivými chytmi. Keď som sa dal dokopy, v jeden mrazivý deň som Teóriu preliezol. Úspech v bouldri ma posunul hlavne psychicky a naznačil, že návrat k ťažším bouldrom hádam už nemusím odkladať.

2.

Nesmierne ma tešia nové možnosti na domácich ihriskách. Minulý rok to boli pieskovce v Lazoch pod Makytou, tento rok zarezonoval hlavne nový sektor v Tatrách. Vďaka Zavakymu, Aďovi a všetkým, ktorí pomáhali! Som rád, že objavovanie a tvorba bouldrov sa opäť o maličký krok posunuli. Mám radosť z pulzujúcej Chtelnice a z údernej trojice (Ondro Valentín, Milan Jamrich a Andrej Hyža), ktorá ide s čerpaním potenciálu nadoraz. Veľmi ma potešil balvan v Plaveckom Podhradí a limbašské bouldrové zákutia, a vôbec – všetci, ktorí za bouldrami nielen do Malých Karpát chodia. Keď odkloním hlavu od monitoru a hľadím cez okno na malokarpastký les, neprestáva vo mne vyvolávať vzrušenie z toho všetkého, čo sme ešte nenašli a nevyliezli.

V Čechách s údivom sledujem vyčínanie Magnusa, rád si prečítam o bouldroch z inej sféry na blogoch Martina Stráníka, ale aj Foxa či Vencu. Džangli už začína byť fenoménom doby, tam nieť čo dodať. Kiežby o boulderingu písalo viac ľudí… Mimoriadnu radosť mám z toho, že okrem parádneho Boru sa vďaka Petrovi Schwarzovi pomaly dostáva na svetlo sveta aj dlhoočakávaný sprievodca Loučovíc!

A samozrejme, super udalosťou je aj táto anketa, a to hlavne vďaka vám všetkým, ktorí ste sa do nej zapojili.

Ďakujeme.

Zostavili: Oli a Fero

Časť odpovedí bola krátená, všetky príspevky prešli redakčnou úpravou.

Prečítajte si aj 1. diel: Ako bouldrovali Slováci a Česi v roku 2018 (1. časť)

Komentáre

  1. Ďakujem(e)!
    tah-sha-tunga

Pridaj komentár