Odchod sa nám trošku posunul, veď pri deťoch je čosi ako plán len slovo s veľmi tajomným významom. Hore dole hodinka… Dôležité je, že si rozumieme.
Vybrali sme sa za slovenským pieskoviskom, nech aspoň na deň vystriedame drobcov a pojašíme sa pre zmenu my. Na Mladoňov je to trochu do kopca, ktorý by isto vedel preriediť širokú vzorku bouldristov. Zvládame ho bez blúdenia. Síce spotení a zmorení, no vyzerá, že sme zostali aspoň skúsení.
Času veľa nemáme. Predsa len, doma nás čakajú uspávacie či iné asistenčné otcovské práce. Akosi nám to priveľmi nevadí. Vedomí si kvalít, ktoré si so sebou prinášame, sa vôbec nemusíme báť, žeby sme sa nestihli zničiť.
Kubo to berie rad radom. Ľahká päťka na OS, ťažšia päťka na druhý pokus, 6B+ v poradí už dáva stopku. Nevadí, proste nesadlo. Zlaté pravidlo: „Nejde ľahšie, skús ťažšie.“, praktizuje hneď v susednom 7Ačku.
Vidím na ňom, že už by rád skúsil aj niečo iné, ale ako na potvoru som si akurát na tomto kameni vybral ten najdlhší boulder. Kým si vymyslím program, nejaký čas uplynie.
Zlaté pravidlo za zatrasie v základoch. Kubo sa to snaží zachrániť nejakým iným 7Ačkom. Osloví ho pekná a príjemná hrana Picasso.
Životným výkonom si úspešne odškrtáva svoj dnešný projekt. Prelez sa narodil ľahko, ale s prívlastkom „životný“ by to ani nemohlo byť ináč. Nebudem klamať, veľmi intenzívne som s ním prežíval každý jeden krok. Blížiac sa k výlezu napätie skutočne gradovalo. Pot v očiach mi rozmazal všetky detaily, ale na veľké madlá v závere v súdržnosti s krikom úsilia ani nebolo treba viac.
Kubo je spokojný, na dnes ma vraj už pokojne aj hotovo. Vždy som obdivoval efektivitu jeho lezeckého prístupu.
Po pauze sa vrhám na prelez Turbotrpaslíka 7B. Samozrejme, v tomto teple a pri súčasnej forme som si ani nemohol vybrať lepší boulder. Chcel som si však dobre zaliezť (a v hlave mi svietila kontrolka signalizujúca nevyhnutný čas odchodu, ktorá ma motivovala), tak som si svoj výber poľahky obhájil.
Prelez sa darí, no stojí ma veľa kože. Spokojní s výkonmi odplávame k ďalším balvanom v sektore. Čas začína klopať na dvere. Vyberáme si teda Ľavú riť 7A – pre zmenu niečo krátke a výbušné, a na dolez krásny boulder Lochness 7A.
Zvoní. Prsty by už dnes aj tak viac bouldrov asi nezvládli (no dobre, možno dva/tri ešte áno). Schádzame strmým kopcom k autu. Máme tendenciu pookriať každou drobnou radosťou. Nateraz nám dokonca stačí, že sme ten kopec zvládli rýchlejšie ako ráno.
Oli
Komentáre