Prilep pre všetkých

Macedónsko s Matejom dobre poznáme. V roku 2012, dávno pred naším manželským zväzkom, sme tam boli 8 mesiacov ako dobrovoľníci. Prekvapivo, ešte stále ovládame jazyk – síce len tak konverzačne, ale ovládame. Radi sa do krajiny Alexandra Veľkého vraciame – ľudia, príroda, čudné skopské brutalistické budovy, rebélia alternatívnej kultúry a jedlo nám jednoducho prirástli k srdcu. Zostalo nám tam i pár priateľov, no mnohí odišli kvôli skorumpovanej a nefunkčnej vláde do zahraničia. Macedónsko – to je krajina pečených paprík a nekonečných osláv.

Na Vianoce 2018 som dostala od Mateja netradičný darček – bouldering v Prilepe. Už dlhšie nás lákalo vyskúšať si nejakú svetoznámu lezeckú oblasť (napriek tomu, že naše maximum je 5B-5C), no a vzhľadom na našu balkánsku „minulosť“ bola voľba jasná. Išli sme do toho aj napriek upozorneniu od Puca a Fera, že skala je drsná. YOLO. :)

Letenky sme si bookli na posledný marcový týždeň, objednali si sprievodcu a vyrazili sme. Prvú noc sme strávili v Skopje a prešli sa uličkami Starej Čaršije. Ubytovaní sme boli v Hoteli Super 8, ktorý veľmi odporúčam. Teraska, veľká izba, presklená kúpeľňa do izby (!) a najlepšie raňajky. Na môj vkus bolo chladnejšie, ale ako by povedali zdatní lezci: ideálne podmienky.

Spoiler: tento výlet nebol primárne o boulderingu. Bouldering bol len súčasťou celkového zážitku.

Stará a zničená mešita v Prilepe
Stará a zničená mešita v Prilepe

V Prilepe sme sa ubytovali v Markos Towers Apartments – neomietnutom dome bez číselného označenia, kde prvé poschodie obývala sympatická rodinka majiteľov. K tomu ako bonus výhľad na lezecký sektor Markovi Kuli. Ak nepotrebujete extrémny luxus, odporúčame.

Výhľad z apartmánu na Markovi Kuli
Výhľad z apartmánu na Markovi Kuli

Na starom požičanom Golfe z hotela Salida (30 eur/deň) sme vyrazili po bouldermatky od miestneho lezeckého trénera Hrista. V garáži nám ukázal zbierku bouldermatiek a za 5 eur/kus/deň sme si dve zobrali.

(Sme radi, že môžeme s vami zdielať tento kontakt. Kým sme zistili, ako a kde je možné si nejaké matrace požičať, písali sme do rôznych miestnych lezeckých organizácií.)

Vpredu biznis, vzadu párty.
Vpredu biznis, vzadu párty.

Konečne sme sa vybrali do terénu hľadať bájnu lezeckú oblasť. Po zlom odbočení nás správne navigoval miestny traktorista. Cesta viedla cez ilegálne smetisko a pochybovali sme, že sme správne. Keď sme uvideli francúzsku dodávku a v nej mladíka s Black Diamond tričkom, vedeli sme, že sme správne. Pri aute kempovala aj Bilka, pes o ktorom sa píše v mnohých reportoch z Prilepu. Bola tam a naozaj sa kamošila s bouldristami.

Smetisko pred sektorom – idylka
Smetisko pred sektorom – idylka

Francúz nás nasmeroval smerom na Šisernik. V polke cesty som mala pocit, že už tam naozaj musíme byť. Každý druhý kameň vyzeral leziteľne. Fúkalo, nebolo najteplejšie a chytala ma mierna zúfalosť. Je to ako v Petržalke hľadať panelák podľa fotky. Napokon sme narazili na Ajvar, ktorý sme si aj chceli vyskúšať. Prišla mierna depka – všetko bolo na nás extrémne vysoké a skala brutálne bolela. Spravili sme aspoň nejaký photoshooting, nech je vidno, že lezieme.

Na Ajvare 5A
Na Ajvare 5A

Prvý deň sme do toho moc netlačili. Bol chladnejší podvečer a boli sme radi, že sme sektor vôbec objavili.

Druhý deň sme chceli vyraziť o 9, podarilo sa o 11. Fičali sme cez prilepské uličky a tentoraz sme mali pripravenú salámu pre Bilku. Tá sa odmenila priateľstvom, ktoré trvalo 20 minút, kým zazrela slovinských lezcov. Išla po kvalite, oni liezli 6C a vyššie.

Nadväzovanie kontaktu s Bilkou
Nadväzovanie kontaktu s Bilkou

Šisernik nás nejak extrémne neuchvátil, aj keď Alien block je naozaj úchvatný. Matej liezol veľmi sľubne aj vysokú Antiku 5A, a keby tam bol s niekým, komu dôveruje (a nie s manželkou), hádam by to aj doliezol. Áno, nevyliezli sme ani 5A! A napriek tomu sa náš článok objavil na boulder.sk.

Lonely one 5C
Lonely one 5C

Na druhý deň sme išli k Babe low, kde sa Matej ničil na Lonely one 5C. Istú rolu zohrala aj Ferova nádej, že toto by sme mohli vyliezť. Ako už možno tušíte, nevyliezli sme. Je to krásny, no drsný kameň. Na druhej strane skrýva aj malý prístrešok pre ľudí do 165 cm a 50 kg.

Úkryt pred vetrom na bouldri Lonely one
Úkryt pred vetrom na bouldri Lonely one

Baba low bola super. Bola tam presne tá mágia, ako je na Končitej v časti Planétka. Pekný výhľad, závetrie, rôzne bouldrové šmakocinky. Veľmi sa mi páčil Warm up block, na ktorom sa dalo naozaj vyhrať. Zvyšok dňa sme zostali zaseknutí na dvoch bouldroch, pri ktorých nám utekal čas ani nevieme ako.

Na Boulder Blocku 20 sme videli Slovinku, ktorá vyhopkala Jam 5C, a mali sme pocit, že to je pohoda. Náš pokus bol neúspešný, ale zábava to bola určite. Na záver sme sa ešte zabávali s Mali 6B. To už sme boli zmierení, že nič nevylezieme, tak si aspoň poskúšame kroky.

Jam 5C
Jam 5C

Puco a Fero mali pravdu. Skala bola pekelná a nič pre začiatočníkov. Ale ja som tam v tých okolitých skalách videla potenciál štvorečiek! Ak by som išla ešte raz, asi by som skúsila aj neoznačené skaly a len tak sa hrala a nachádzala cesty. Hoci aj na trojkách.

Prilepská pošta
Prilepská pošta

Na ďalší deň sme už neliezli. Vyrazili sme do mesta na náš obľúbený koláč trileče a na prechádzku na Markovi kuli. Ak budete v Prilepe, určite zájdite aj na trh. Macedónsko milujeme, opäť nás nesklamalo.

 

Komentáre

  1. geniálne!...ďakujem za info, ktoré by som inak musel pracne zháňať. A len tak mimochodom: ja osobne mám najkrajšie spomienky práve na veci, ktoré som nevyliezol a na baby, ktoré som nepobozkal ... lebo ešte stále mám dôvod po nich túžiť ;-)
    kait

Pridaj komentár

Current ye@r *