Prilep – balkánska amerika na ostrej žule

Na začiatok treba povedať, že som domased. Moja niekdajšia frajerka doteraz spomína na môj legendárny výrok, že na čo chodiť do Álp či k moru, keď sme ešte neboli v Hlohovci či Ilave. Po rokoch som však opatrne pripustil, že za boulderingom sa oplatí cestovať. Prečo však preboha do Macedónska?

Ísť za kameňmi do Prilepu zdanlivo nedáva zmysel. Pridajte dve hodiny a ste vo Fontáči alebo uberte tri a ste v Magicu. V oboch prípadoch vás čaká svetový bouldering na top materiáli. Macedónsko nič z toho neponúka, napriek tomu vás dokáže chytiť za srdce.

Cestovať 13 hodín má mnoho spoločných čŕt s boulderingom – „nie je to sranda“, je to naopak „vážna vec“. Stovky kilometrov diaľnic a státie na hraniciach (áno, aj také ešte niekde funguje) si krátime vymieňaním predsudkov o Balkáne, ktoré Puco prekladá historkami z Kamčatky. Pravdu povediac, čím sme južnejšie, tým naše auto vyzerá novšie a chlapi viac pripomínajú niekdajších vekslákov spred Tesca (rozumej šušťáky a kožená bunda). Aj napriek totálne naloženému autu nám nikto na hraniciach nerobí problémy (padá jedno klišé, želajte si niečo) a minútu pred polnocou parkujeme pred penziónom.

Veľmi solídny sprievodca
Veľmi solídny sprievodca

Ako človek, ktorý okrem spomínaných okresných mestečiek západného Slovenska toho veľa nevidel, tvrdím, že sme sa prebudili do iného sveta. Všade naokolo sú vyprahnuté kopce obsypané kameňmi. Kúsok za mestom odbáčame z hlavnej cesty a cez tony smetí mierime k najznámejším sektorom. Našťastie, ľudia sú leniví, čiže po pár desiatkach metrov sme razom v inej krajine, kde okrem bouldrov, kríkov a pastierov nič nie je. Aj preto nie je ťažké uhádnuť, že jediné auto široko ďaleko bude určite patriť nejakému lezcovi. Sympatický Srb sa zahľadí „do kopca“ a podľa výrazných kameňov nám ukáže, kam sa oplatí ísť.

Východiskový bod do väčšiny hlavných sektorov
Východiskový bod do väčšiny hlavných sektorov

Rozlezy bývajú tvrdé, obzvlášť keď miestna žula pripomína strúhadlo na syr. Kto bol v Merkensteine alebo v Petrohrade, vie, o čom hovorím (a to som v Petráči ani nebol). Na úvod si dávame výborné 5A-čko Ajvar v sektore Šisernik. Odkedy som zapil ajvar cviklovou šťavou a acidkom, zrovna ho nemusím, ale toto vyslovene poteší. Potešil aj Himen 5C hneď vedľa, pocitovo ľahšie ako Ajvar (minimálne na žalúdok). Škoda len, že sa asi nedozviem, prečo niekto práve tento boulder nazval „panenská blana“ (alebo Čaute, chalani?). Hneď oproti sú dve sympatické 6-kové linky, ani jedna nás však nepustí. Proti sú ostré kryštály aj päta, do ktorej nevieme poriadne zatlačiť.

No nie je to pekné?
No nie je to pekné?

Kúsok nad nami je asi najznámejší kameň celého Prilepu – Alien block – ktorý pripomína hlavu votrelca (?) Pod najkrajšou linkou Cocoon 7A je zložená poľská bouldristická rodinka, vyberáme si teda riadne previsnutý problém po veľkých madlovitých dierach Fothia 6B. Dávam povestnú „sondičku“ a on-sightovo padám v poslednom kroku. Po 5-6 pokusoch s rovnakým výsledkom mi napadne zašpičkovať jeden z „lavórov“, vďaka čomu z topového chytu konečne nevyletím. Puco zatiaľ ladí platničku s príznačným názvom Stand up comedy 6A+. Ako hovorí klasik, bola to radosť iná, bol to smútok.

Západ slnka v sektore Baza
Západ slnka v sektore Baza

Pripájam sa na chvíľku k Poliakovi a na moje prekvapenie veľmi rýchlo prebíjam silové kroky v previsnutej časti Cocoona. Akonáhle sa však „Zámotok“ láme to lištového finále, opúšťa ma nielen vytrvalosť, ale aj technické nápady. Skúšam ešte iné programy, ale márne. Keďže sme doobeda dospávali cestu a času je málo, presúvame sa do sektoru Baza, kde si Puco dáva ešte pohybovo veľmi vďačné 5C Mravjalnik.

V aute nás chytila dobrodružná nálada a z beztak zlej cesty odbáčame za tmy na ešte horšiu. Kým pri bouldrovaní bolo kľúčové nešuchnúť matrac, tu sa hrá o olejovú vaňu. Keď sa zdalo, že už sme zahojení, prišla priekopa s otáznym dnom a tankodrom cez miestnu rómsku osadu. O čistote prelezu – teda vlastne prejazdu – nemohla byť ani reč, auto však ostalo celé.

via GIPHY

Pri pleskavici v chutnej reštike pre miestnych bilancujeme deň. Z toho, čo sme videli, sa zdá, že jedna časť kameňov pripomína impozantné „vajcia“ ala Buttermilks v Kalifornii, zvyšok zase mega diery ala Hueco Tanks v Texase. Proste Amerika. Škoda len toho žiletkového matrošu, ktorý núti k taktizovaniu – nacvičovať kroky sa veľmi neoplatí a ľubovoľný dynamický krok vás môže škaredo pripraviť o kožu. Našťastie, v previsnutejších líniách je skala o čosi prívetivejšia a dá sa predpokladať, že v silových krokoch nám to pôjde o čosi lepšie ako na malých lištách. Najmä keď je viac ako teplo.

Sektor Monastery
Sektor Monastery

Druhý deň mierime do sektoru Monastery, ktorý sa rozprestiera okolo starobylého kláštora na vrchole hory. Krásna cesta plná serpentín, nikde ani živej duše, gýčové výhľady tak na 30 kilometrov. Jednoducho ideálne miesto, aby sa nám rozblikala kontrolka tlaku oleja. Kým premýšľam nad včerajšou off-road odyseou, Puco si spomenie, že vlastne… teoreticky… možno… o nejakých 10-15 tisíc kilometrov prešvihol limit na výmenu oleja. Nakoniec pomohla stará finta z čias Windowsu 95 – vypnúť a zapnúť.

Pred bránami kláštora
Pred bránami kláštora

Kamene pred kláštorom nás veľmi nezaujali – materiál sa zdá byť o čosi horší ako včera a žiadne rozumné línie na rozlez. Sadáme teda do auta a presúvame sa o pár stoviek metrov do sektoru Paragliding. Niežeby inde výhľady neboli impozantné, tu sú však ešte lepšie. Rozliezame sa v chytovatých líniách Ivica i Marica 5B a Princeza 5C. Na rovnakom kameni je aj lákavá špára Bitolska puknatina 6A s nie práve ideálnym dopadom.

Zhruba niekde tu sa ukazuje, že kým Puco prišiel liezť, ja som prišiel analyzovať – či nastupujeme dostatočne nízko, či lezieme v línii, či sme sa neobtreli o prebujnenú vegetáciu a pod. Puco medzitým vyladil ťažké kroky do ramien a prvý prilepský „crack“ je doma. Pre radosť si ešte dávame pekné 5B Proba-Greshka.

Pár metrov od nás je „srdiečkový“ boulder s chytľavým názvom Splitske katakombe 6C. Parádna, na Prilep atypická stropová línia. Vymeníme si pár pohľadov a je jasné, že vzhľadom na našu „silu“ by to chcelo aspoň hodinku-dve skúšania – aj to s neistým koncom. Ja si preto o kúsok ďalej radšej sadám pod Geko 6C. Riadna skladačka o prvom kroku. Hlava mi hovorí, že by to mohlo ísť, nech však robím čo robím, neodlepím riť.

Sektor Paragliding
Sektor Paragliding

Idem radšej pozrieť Puca, ktorý rýchlo vybúšil Zenska Radost 6A+, a práve sa púšťa do Sarma 5B. Síce iba „stredná päťka“, ale na naše technické zručnosti riadne zapeklitá. V zásade je čo chytať aj stúpať, ale nič nezaberá. Postupne škrtáme program za programom, až to Puca úspešne púšťa. Ja sa vyhovorím na taktizovanie a sadám si späť pod Geka. Mením polohu pravej špičky, vďaka čomu konečne trochu opúšťam zem. Po pár neúspešných pokusoch mi napadne, že keď sa o pár centi dvihnem, dokážem už čosi zapätovať. Odtiaľ to už ide relatívne ľahko – séria madielok, dlhý prečah do hrany a pekný prelez. Na záver si ešte Puco dáva silovejšiu linku Cumulus 6A+ a ja nádherný Propolis 5C.

Propolis 5C, Paragliding (archív boulder.sk)
Propolis 5C, Paragliding (archív boulder.sk)

Počas večere sa vďaka vysokej škole života (rozumej google.sk) dovzdelávame v motorových olejoch. Žiaľ, všetky signály vrátane priateľa na telefóne (3,90 €/minúta) hovoria jasnou rečou – treba vymeniť olej. Tu nám príde vhod čašník, ktorý ako jeden z mála ľudí v meste hovorí po anglicky. Najprv síce neveriacky krúti hlavou nad tým, že som zagrindal obrus šopským šalátom (má pravdu), neskôr sa rozhovorí. Pospomína lezcov, ktorý „u neho“ jedli, vrátane jeho kamaráta Philippa Ribièra a poradí nám kvalitný autoservis.

via GIPHY

Rest day teda začíname doobedím v servise, kde nás príjemne prekvapí fakt profi robota (padá ďalší predsudok). Auto rovno testujeme cestou do sektoru Dabnica (10-kilometrovú trasu navigácia správne odhadla na pol hodinu). Darmo, bouldrové auto by malo čosi zniesť. Dabnica je vlastne opustená (?) dedina s prevažne rozpadnutými a zarastenými domami, kde sa kde tu mihne namosúrený pes alebo stádo kráv (ako dieťa z Petržalky som prvý raz videl teľnú kravu).

Dabnica
Dabnica

Rozliezť sme sa chceli na sympatickom obdĺžniku, v sprievodcovi sme však úplne prehliadli znak highballu. Miesto toho si dávame dve platničky Ponce 4 a Pince 5B a obzeráme technický skvost Kdo bi si mislu 6C. Nachádza sa totiž na Oliverovom zozname bouldrov, ktoré by sme nemali obísť. Tento kus papiera husto popísaný najmä 6C-čkový a 7A-čkovými tipmi plní dvojakú funkciu – jednak nám odporúča pekné bouldre, jednak nám dodáva trochu sebavedomia, keďže Oliver snáď veril (?), že ich dokážeme vyliezť.

Pán zoznam
Pán zoznam

Napriek tomu, že som naladený na restovanie, sadám si pod Enterprise take me home 6B+. Láka ma „srdiečko“ v sprievodcovi, aj názov, ktorý pripomína môj posledný prelez v Magic Woode. Najkrajší je prvý krok, ten chvíľu ide, chvíľu zase nie, potom stačia už len bicáky. Vlastne ešte treba skúsenosti, aby človek nezoskočil z prelezu, lebo sa mu zdá, že je mimo línie. Nebol som! Poznáte to, boulder som síce nevyliezol, aspoň som si však urobil dieru do dlane a zbytočne sa unavil. Chápete, taktika! (Či ten bouldering nakoniec nebude niečo ako cyklistika.)

Kdo bi si mislu 6C, Dabnica (archív boulder.sk)
Kdo bi si mislu 6C, Dabnica (archív boulder.sk)

Keď sa Puco zložil pod nádherný problém First Boom 6B+, bol som už múdrejší a posadil sa obďaleč s jablkom v ruke. Línia však vyzerala, akoby tu bola na Erasme z Fontáča, tak som dlho neobsedel. Fakt pekné kroky po celkom príjemných oblinách, radosť liezť, navyše to celkom rýchlo pustilo. Puco si trochu upravil program pre dlhších a poslal to takmer po mne. Škoda len mojich pochybností, či sme nastupovali zo správneho chytu.

Poslednú hodinu sme trávili už viac obzeraním ako lezením. Napr. taký Pohovan kaškaval Delux 7A je pre mňa kráľ bouldrov. Nie nadarmo sa dostal do týchto Top bouldrov 2016. Videl som však nejaké video a najťažší krok prichádza na môj neexistujúci morál privysoko. Hneď oproti je ďalší skvost Aj em from bosnija 6B+. Síce som nedal ani nástup, ale odporúčam. :)

Pohovan kaškaval delux 7A, Dabnica ((archív boulder.sk)
Pohovan kaškaval delux 7A, Dabnica (archív boulder.sk)

Posledný deň sa vraciame do oblasti, kde sme začínali. Na „parkovisku“ nás už čaká Bilka – malý erárny psík, ktorý bol kedysi dávno možno bernardínom. Ak ste niekedy videli ľubovoľné videjko z Prilepu, aspoň v jednom zábere ste ju museli zazrieť. Ráno sa k vám pridá, kým leziete – spí a keď sa začnete presúvať – okamžite je hore a ide s vami.

Vraj sa volá Bilka (archív boulder.sk)
Vraj sa volá Bilka (archív boulder.sk)

Na úvod sme sa rozhýbali vo fotogenickom bouldríku Lonley one 5C s dlhým prečahom na ľavú ruku a v lištovačke Jam 5C s klasickým problémom ako sa cez „brucho“ dostať z previsnutého do kolmého.

V podstate na rozlez sme si dali aj Fak off 6A – jeden z mála bouldrov, kde som si povedal, že vzhľadom na klasu ľahké. Kúsok ďalej sme si vyhliadli príjemný tieň s krásnymi bouldrami cez veľké diery – Fall in 5C so super nástupom cez neisté stisky a dobrú špičku a Two Step 6A+. Názov neklamal, fakt to vyzeralo na dva kroky. V neistom nástupe z nízkeho spoďáku do madla ma zachránil až objav druhej nohy a zapravené tričko. Odtiaľ to už vyzeralo na starú dobrú klasiku „z madla do madla“, čo aj sedelo, akurát, že som si musel medzi nimi dva razy čosi prichytiť. Hore to malo byť už zadarmo, ale nebyť Pucovho programu, tak to u mňa skončí u roztrasených nôh. Nehovoriac o tom, že hrozilo aj rozbité koleno a doškriabaná tvár. Napriek všetkému pre mňa jeden z top bouldrov Prilepu.

 

Zlatá hodinka v sektore Baba
Zlatá hodinka v sektore Baba

Do západu slnka ostávalo niečo vyše hodiny, bolo sa teda treba rozhodnúť, či ísť pozrieť ďalšie bouldre, alebo skúsiť doklepnúť Cocoona z prvého dňa. Srdce ma ťahalo k Alienovi, rozum však hovoril, že je to zbytočné. Vybrali sme sa teda pozrieť Legoland 6B+ z Oliho zoznamu. Puco cestou ešte vyprášil peknú hranu s neistým výlezom Barcelona fan 6B. Legoland je super línia, ktorá mi trochu pripomínala Mambu na Píle s podobnou klasou. Vzhľadom na čas a „smutné“ prsty som to už nevidel reálne, ale za 20 minút som aspoň spravil väčšinu kľúčových krokov. Teraz mi už stačí iba nejakých 13 hodín v aute a môžem zapisovať do denníčka.

Legoland 6B+, Baba (archív boulder.sk)
Legoland 6B+, Baba (archív boulder.sk)

Nakoniec predsa len ostalo trochu času aj na Cocoona. Hovoril som si, že skúsim aspoň druhú časť, ktorá mi pôvodne nešla. Chvíľu som ladil, ako najlepšie začať zo stoja, ale potom už išlo všetko prekvapivo hladko a dokonca „na prvú“. Neskúsiť celú líniu by bol hriech, z vidiny úspechu som však stratil dych. V prvom pokuse som padol v kľúčovom pretlaku do malej lišty, druhý som využil len na vyladenie silových krokov v úvode. Pred tretím pokusom mi veľmi pomohol Puco, keď nadhodil možnosť, že by sme to prišli doliezť ešte ráno pred odchodom. V hlave sa mi čosi „preplo“ a s prichádzajúcou tmou som bol zrazu hore!

Sektor Šisernik
Sektor Šisernik

Ísť za kameňmi do Prilepu zdanlivo nedáva zmysel. Je to ďaleko, klasa je často dosť tvrdá a na ostrej žule miniete kilometre tejpy. Napriek tomu je to miesto s neobvyklým čarom. Miesto, kde okrem kráv, psov, korytnačiek a pár bouldristov nikoho nestretnete. Miesto, kde netreba podávať výkony. Miesto, kde stačí byť.

Fero

Komentáre

  1. krásna záľuba.
    mama

Pridaj komentár

Current ye@r *