Krása je vraj v oku pozorovateľa, podľa mňa trochu aj v prstoch a atmosfére, ktorá sa nezmestí do denníčkov. Zdá sa mi, že na to, aby sa mi boulder páčil, ma musí trochu potrápiť. Nie nutne silovo, úplne stačí, keď má v sebe „problém“, ktorý treba vymyslieť. Tu je 10+1 bouldrov, ktoré ma „trápili“ v roku 2017.
Merlin 6B+, Magic Wood, Švajčiarsko
Krásny chytovatý boulder, kde treba hodne pätovať a krížiť. Do Top 10 by patril, aj keby nemal príbeh – on ho však má! V ten deň sme s Peťom Ix vyliezli toľko skvostov, že by sa „desina“ dala spraviť iba z nich. Merlin však vytŕčal. Keď som ho nakoniec vyliezol, mal som fakt radosť. O to väčšie bolo moje zdesenie, keď si Peťo pod neho v rámci jeho povestnej „sondičky“ sadol a dal ruky na chyt, ktorý bol o kúsok nižšie ako „moje“ madlo. Oba nástupy boli ľahké, klasa by sa asi nemenila, ale línia (a etika) nepustia. Čo vám poviem, mal som v noci o čom premýšľať. Kamoši ma však podržali a druhý deň podvečer sa so mnou k „Čarodejníkovi“ vrátili. Výsledok? Dva pokusy = dva prelezy. Že prečo dva? Pri prvom som sa v trištvrtke bouldra dotkol rastlinky, ktorá vyrastala z chytu (ja viem, na tom nezáleží), tak som si to dal ešte raz (ja viem, zbytočne).
Opona 6A+, Vyšší Brod, Česko
Keď ma Oliver volal do Loučovíc na legendárny FBF, bral som to hlavne ako výlet. Práve v Loučoviciach som kedysi začínal a nebola to práve láska. Napriek tomu, že Youtube bol v tom čase hlavne o pár pesničkách a mačkách, mali sme predsa len napozeraných zopár videí. A v nich boli chyty. V Loučoviciach nebolo nič! A nič tam nie je doteraz, len teraz ma to bavilo. Opona je platničková ladička, kde si treba nakresliť nohy a potom cez jednu z nich strašne pučiť, aby človek chytil neistú oblú hranu. Nechápem, prečo by sa mi to malo páčiť, napriek tomu super spomienky.
Skarabeus 4, Končitá, Slovensko
Keď sa už nehanbím písať článok o bouldroch, ktoré sú pre kopec ľudí ľahké aj na rozlez, prečo by som sa mal hanbiť hovoriť o „štvorke“. (Ako spieva Taylor Swift: Haters gonna hate.) Skarabeus je dôkazom, že ani najľahšie bouldre nemusia byť rebríkové madlovačky. Super roztomilý kameň o dvoch-troch krokoch po prekvapivo malých lištách. Zaslúži si tu byť aj napriek tomu, že ma ako jediný nevytrápil.
Cocoon 7A, Prilep, Macedónsko
Cocoon určite patrí medzi najkrajšie línie v Prilepe, napriek tomu som si ho „na mieste“ až tak neobľúbil. Učaroval mi až v spomienkach. Cocoon je taký krokový „mačkopes“ – najprv treba prebiť silové prásky v poriadnom previse, v závere sa boulder narovná a na rad prichádza kľúčový pretlak do malej lišty. Silové kroky mi išli takmer hneď, na pretlak mi však chýbal správny recept (a paradajky, haha). Napozeral som si pár videí a večer pred odjazdom sa vrátil o čosi „múdrejší“. Zapadalo slnko, v diaľke „zvonili“ kravy a ja som bol zrazu hore. Gýč jak oči, ale taký, na ktorý spomínate celý život.
Makro na krok 6B, Končitá, Slovensko
Toto je jeden z tých bouldrov, kde môžete mať dobrý pocit, že viete liezť, nielen báchať silové kroky. Keď sa prvý raz postavíte pod veľmi kompaktný kameň, zdá sa, že tie lišty sú fakt makro. A oni malé naozaj sú, ale prekvapivo držia. Stačí si vybrať tie správne „zárezy“, zamknúť pravačku a tlačiť sa hore. A ak sa cítite, skúste si aj Makro 6C, ktoré v úvodnom prečahu odoberá kľúčovú nohu. Ja som sa cítil, ale…
Ryšavý Boris 6B+, Píla, Slovensko
Kremenec vizuálne nepatrí medzi mojich favoritov, na Píle však vytvára bouldre s veľmi vďačnými krokmi. Obzvlášť na tomto kameni kúsok nad potokom, ktorý vyzerá viac žulovo (nie potok, kameň!). Boris je ťažký boulder so vzácne vyrovnanými krokmi, kde si na svoje prídu siláci aj technici. Sranda začína hneď v nástupe z dvoch bočákov, ktoré treba riadne zovrieť. Napriek tomu, že línia je jasná, riešenie „na mieru“ vám môže na chvíľu zamotať hlavu. Ozaj, ak ste chceli vždy vedieť, ako sa rodí meno bouldra, pustite si trochu Tónovho rapu.
Dong Dong 6C, Magic Wood, Švajčiarsko
Ľutujem, že som tento boulder nepokusoval dlhšie, iste by som si tak lepšie zapamätal čaro jednotlivých krokov. Výborne si však pamätám atmosféru: letný Magic Wood, Oli lezie klasiku Jack the Chipper 7B+/C a ja pozorujem Japonca o kus nižšie. Majster „peace of mind“ – urobí pár krokov a 20 minút medituje na bouldermatke. Dávame sa s ním do reči a ja pokukujem po bouldri. Krkolomný nástup, séria ostrých bočákov a zlých nôh, navyše by to chcelo viac roztiahnuť nohy. Inými slovami – všetko, čo zrovna nemusím. Náš nový kamoš nám však ukázal, ako na to, a po pár pokusoch ma to prekvapivo pustilo. Mimochodom, vedeli ste, že v Japonsku bouldrová stupnica vychádza z „opaskov“ karate?
Ostrý fragment 6C, Končitá, Slovensko
Keby som si rád mýlil pojmy a dojmy, tak poviem, že je to môj First Ascent. Program som totiž zmenil natoľko, že som vynechal kúsavý chyt, po ktorom sa boulder volá. Super stiskový bouldrík, kde treba dobre prehadzovať nohy a čosi aj zapätovať. Navyše na kameni Planétka s top končitovskou (či ako sa to skloňuje) atmosférou.
Two steps 6A+, Prilep, Macedónsko
Rád premýšľam, ako dostal boulder svoje meno. Pri tomto asi viem: niekto sa zadíval na líniu, že aha, boulder o dvoch krokoch, potom zistil, že je ich tam vlastne tak 4-5, tak si povedal, že názvom niekoho dobre oj.be. A tak aj bolo. Ale inak parádny boulder. V neistom nástupe z nízkeho spoďáku ma zachránila až druhá noha, ktorá sa skrývala v tráve, a obtiahnuté tričko. Odtiaľ to už vyzeralo na klasiku „z madla do madla“, čo bola pravda, akurát, že som si musel medzi nimi dva razy čosi malé prichytiť. Hore to malo byť už zadarmo, ale nebyť Pucovho programu, tak tam stojím doteraz. Nehovoriac o tom, že na oblom „vajíčkovom“ výleze sa hralo aj o rozbité koleno a doškriabanú tvár.
Mamba 6B+, Píla, Slovensko
Určite poznáte hitovicu Mambo No. 5, toto je však web o boulderingu, nie o muzike! Je super mať kamarátov, ktorí lezú oveľa lepšie ako vy. Jednak vám dokážu poradiť, druhak (nie, také slovo nie je), keď skúšajú ťažké veci (v tomto prípade Pytóna 7B), občas sa z dlhej chvíle pustíte aj do niečoho, čo vás práve neláka. Mamba však rozhodne nehrá druhé husle. Krutá hrana v takmer stropovom previse po malých lištách a divných polostiskoch. Krásne kroky, kde tak úplne nestačí byť silný.
Kométka 6C, Končitá, Slovensko
Moja srdcovka. Vyliezol som ju tak trochu náhodou začiatkom leta. Bol to jeden z tých vzácnych okamihov, keď som sa cítil fit a každého som neotravoval s tým, že som tučný. Kométka je taký polotraverzový boulder, kde je dosť chytov, o to ťažšie sa ladí program. Oli mi raz spomínal akúsi špičku a tá je kľúčová hneď v úvode. Potom už len stačí párkrát správne poprepletať ruky a doliezť ľahkú hranku. Boulder ako z veľkej knihy, ku ktorej sa radi vraciate znovu a znovu. Keď už som taký „poetický“ (čítaj patetický), tak vedzte, že tam mám rozčítanú ešte jednu vesmírnu kapitolu – Čiernu dieru 6C+/7A.
Fero