Boulder.sk

O lezení na Korzike som sníval vyše dvanásť rokov. Nakúpení sprievodcovia starli, noví prichádzali a starli tiež.  Prestával som veriť, že niekoho ukecám, a rozprával som o Korzike stále menej. Ale informácia žila v podvedomí môjho okolia.

Oblé hrany, mocné provy, kolmé platne či previsnuté dosky. Farebná vyvrenina, jemný pieskovec, nekompromisná žula, vyškerený zlepenec aj šmykľavý vápenec. Z každého rožka troška. A aj keď sa mi rebríček zo slovenských bouldrov za minulý rok robil jednoduchšie, pestrá zmes z niekoľkých zahraničných výjazdov nakoniec vytvorila vďačný spomienkový pokrm.

Premýšľal som, ako naložiť s fľaškou korzického gaštanového piva, aby sa jej dostalo tej správnej príležitosti. Iste, pôvodný plán bol uchovať ju v chlade čo najdlhšie, resp. aspoň dovtedy, kým ma s prvými prízemnými mrazmi nechytí nostalgická nálada. Tá si však vôbec nedala načas a dva dni po návrate z Korziky fľašu otváram, aby som najväčšiu hodnotu onoho tekutého bohatstva rozlial do klávesnice a viet z nej prskajúcich.