Trefa do čierneho. Zatečené len to, čo môže. Rozlezeme sa v tunajších umadlených špárach. Zatiaľ, čo Kubo vygrgáva včerajší firemný večierok, zopakujem si Krížovú cestu 6C. Tá je samozrejme voči zmrznutým prstom bezohľadná a jej prelez sa dá momentálne prirovnať k bosému stepu na podlahe s pripínačkami.
Kubovi odveje posledné promile a vydá sa aj on na svoju krížovú cestu. Ja si sadám pod projekt, no okrem väčšej istoty v úvodných krokoch progres nebadám. Opäť sa začínam topiť vo vodách správneho programu. Ale čo je vhodný program? Existuje pre mňa vôbec taký?
Kubo rieši ťažší prepad na začiatku bouldra, no potenciál na celkové prepojenie asi včera utopil v tretej fľaši vína. No a čo, veď bolo zadarmo. Aspoň má aj on svoj projekt.
Stále mi chýbajú dva kroky, aby som to vôbec nakrokoval a mohol si povedať, že už stačí len silovú vytrvalosť na spojenie. Dnes to vidím blede, aj slnko už oblaky vydýchlo. Pri pohľade na naše omrznuté prsty na nohách svorne velíme na ústup. Vyšuštíme sa z premrznutého lístia a metal v aute nám opäť porozťahuje cievy.
Foto: Kubo a Oli
Perla nás ale opäť podržala nad plytkými bratislavskými boulderingovými vodami. A to je dôležité.
Oli
Komentáre