Po Strapatej je Džungla druhou bouldrovou enklávou Končitej, svojským sektorom, kde kamene zarastajú skôr ako sa sem opäť stihnete vrátiť. Prales na ne vypľúva svoje zeleno-chlpaté hlieny, akoby súťažil so starou horninou o hrdosť.
foto: Oli
foto: Oli
foto: Aďka
Prvé krásy Džungle sa vynorili z hlbín večnosti asi pred piatimi rokmi. Ondro si tu zarandil s kefami a čo to spolu aj prehýrili. Odvtedy sa pohla nejedna lesná brva, svoj kľud si ale sektor zachoval. Je to super, pretože v prítomnom tichu počuť aj machy rásť. Sú rýchle. Nanešťastie mávam vždy pocit, že nás zase predbehli.
foto: Oli
foto: Aďka
Čas má v Džungli zuby ostré. A možno aj preto sa vraciame. Vyleštíme ďalšie kameňe, boky ich zvodné väčšiu rolu teraz zohrajú.
foto: Oli
foto: Oli
Kým upratujem klasiky, Aďúch skúša nové lahôdky. Liečivými pohybmi opúšťa zovretie choroby. Ešte si ju chvíľu nechaj lesný duch ozdravný.
foto: Aďka
foto: Aďka
V nedeľnom vzduchu hopkáme medzi kameňmi nakopenými, tľapkáme im zelené temená, občas i v dierach záhadných po kolená mizneme. V ponore vo svetoch tabuizovaných len chvíľu zostávame, len aby sme identifikačné karty každému skalnému nováčikovi stihli vydať. Veď kniha onej Džungle písať sa už začala.
Oli
Komentáre